Forgot your password?
New user?
PPP projekt financovania diaľnic: "Prežerieme Peniaze Potomkom"
by
redakcia
—
last modified
Feb 13, 2009 01:14 PM
Článok Juraja Mesíka v denníku SME o predražených diaľniciach na dlh. Poznámka: PPP financovanie sa netýka diaľnice cez Považskú Bystricu, takže si v diskusii môžete odpustiť komentáre typu "nech už to rýchlo dokončia, aj keby do toho betónu mali zalievať malé deti".
http://komentare.sme.sk/c/4306538/ficov-cynicky-recept-na-krizu.html
Ficov cynický recept na krízu
Hospodárska kríza pridala diaľničnému fetišu novú aureolu sociálneho projektu. Neprávom.
Každú chvíľu vraj štát podpíše dohodu, podľa ktorej postavia súkromné firmy 50 kilometrov diaľnice od Nitry k Hronu za 45 miliárd korún. Reálne náklady na jej výstavbu predstavujú okolo 20 miliárd, 25 miliárd je bonus, ktorý zaplatíme vyvoleným súkromníkom za to, že diaľnicu spustia do volieb.
Tu sa žarty len začínajú: Fico a jeho spoločníci vo vedení s. r. o. Slovenská republika sa hotujú krízu „riešiť" tým, že takto predražene dá postaviť ďalších sto kilometrov na Považí. Koľko súkromníci zapýtajú, môžeme len tipovať, ale pri investičných nákladoch okolo 100 miliárd korún a vzorci z diaľnice Nitra - Hron by bolo asi neskromné zapýtať menej ako 200 miliárd. Výsledok „krízovej" volebnej kampane 2010 tak bude, okrem Ficovho znovuzvolenia, zadlženie štátu až po uši. Výstavbu budeme totiž my a naše deti splácať nasledujúcich 30 rokov.
Slovenskí kleptokrati vo vláde aj v opozícii stoja za výstavbou diaľnic v štýle „nech to stojí, čo to stojí" ako jeden muž. Nakoniec také Branisko je žiarivým príkladom pôžitkov, ktoré prinieslo „zainteresovaným" a napriek humbugu okolo švajčiarskych kont si všetci žijú šťastne ďalej ako v rozprávke. Sedemmiliardové Branisko je pritom len omrvinka oproti eldorádu, ktoré avizuje Ficova vláda. Kríza len pridala diaľničnému fetišu novú aureolu sociálneho projektu.
Nie je to Ficov vynález
Aby nedošlo k nedorozumeniu: odpovedať na krízu pumpovaním požičaných peňazí do štátom financovaných projektov nie je Ficov vynález. V čase krízy ktorú sme nazývali „veľkou", to napríklad robil prezident Roosevelt, politici dneška sa po celom svete predháňajú, kto kam napumpuje viac peňazí.
Niet pochýb, že okrem miliardových ziskov súkromníkov, bánk a pár ďalších „zainteresovaných", peniaze natlačené do výstavby diaľnic vytvoria krátkodobo niekoľko tisíc pracovných miest. Vytvorili by ich však aj keby tí istí stavbári stavali na Slovensku pyramídy - možno by pyramídy dokonca zamestnali ešte viac stavbárov a dodávateľov. Pokiaľ však investície neprinesú trvalú tvorbu pracovných miest alebo iné trvalé ekonomické úžitky pre spoločnosť, sú márne a ich sláva potrvá do najbližších volieb.
Prežerieme Peniaze Potomstvu
Problém slovenských diaľnic je práve to, že nie sú ekonomicky efektívne. Pokiaľ by úsek Nitra - Hron staval štát bez súkromníkov, teda za cca 20 miliárd korún, mohol byť aspoň tento úsek efektívna, návratná investícia. Diaľnica na východ od Žiliny je naprojektovaná tak draho, že nebola návratnou investíciu ani bez súkromníkov. S nimi je nenávratná dvoj alebo trojnásobne.
Žilinskí experti verejnosť síce bombardujú fantazmagóriami o obrovských rozvojových impulzoch, ktoré dá diaľnica Považiu, nikto triezvo uvažujúci by ich nemal brať vážne. Spoločenská funkcia žilinských expertov je diaľničná propaganda, ich vedecká metóda je „wishful thinking", ktorá stojí na vode a jediný nespochybniteľný rozvojový impulz dajú žilinské tunelovačky majiteľom víl a jácht na jadranskej, francúzskej a španielskej riviére.
O nenávratnosti diaľnice vedia veľmi dobre vláda aj súkromníci, čo ju majú stavať. Práve preto dohody vlády so súkromníkmi predpokladajú, že vláda bude súkromníkom platiť každoročne miliardy korún ďalších 30 rokov. Fico ide štát astronomicky zadlžiť, ale maskuje to za prostému voličskému ľudu nezrozumiteľný názov PPP. Preklad: Prežerieme Peniaze Potomstvu.
Cynická hlúposť?
Ako teda podporiť ekonomiku v čase krízy? Keby na Slovensku boli a vládli poctiví politici, do čoho by mali peniaze liať v odpovedi na krízu? Odpoveď nám jasne dala už zabudnutá januárová pseudokríza s plynom a skutočná energetická kríza, do ktorej ľudstvo rýchlo smeruje. Investície do masívneho programu zatepľovania budov a rozsiahleho využívania slnečnej, veternej, geotermálnej a ďalších obnoviteľných zdrojov energie by vytvorili mnohonásobne viac a podstatne trvalejších pracovných miest. Ich návratnosť sa pritom počíta v rokoch. Úžitky sú trvalé a nespochybniteľné. Sociálne aj medzinárodno-politické.
Ale čo to? Fico v SME píše „... pomôžu aj programy rekonštrukcie verejných budov i bytoviek - s cieľom znížiť spotrebu energií - za vyše 120 miliónov eur. Milióny eur vláda vyčlení na nákup kotlov na biomasu alebo slnečných kolektorov pre rodinné a bytové domy..." Takže 120 miliónov eur dá vláda na podporu úspor energií, pár miliónov na biomasu a kolektory - a niekoľkými miliardami na diaľnice zadlží dve generácie. A tak si kladiem otázku: Máme do činenia s hlúposťou? S cynizmom? Alebo s cynickou hlúposťou?
(Autor pracuje pre Svetovú banku)
štvrtok 12. 2. 2009 22:00 | Juraj Mesík
Ficov cynický recept na krízu
Hospodárska kríza pridala diaľničnému fetišu novú aureolu sociálneho projektu. Neprávom.
Každú chvíľu vraj štát podpíše dohodu, podľa ktorej postavia súkromné firmy 50 kilometrov diaľnice od Nitry k Hronu za 45 miliárd korún. Reálne náklady na jej výstavbu predstavujú okolo 20 miliárd, 25 miliárd je bonus, ktorý zaplatíme vyvoleným súkromníkom za to, že diaľnicu spustia do volieb.
Tu sa žarty len začínajú: Fico a jeho spoločníci vo vedení s. r. o. Slovenská republika sa hotujú krízu „riešiť" tým, že takto predražene dá postaviť ďalších sto kilometrov na Považí. Koľko súkromníci zapýtajú, môžeme len tipovať, ale pri investičných nákladoch okolo 100 miliárd korún a vzorci z diaľnice Nitra - Hron by bolo asi neskromné zapýtať menej ako 200 miliárd. Výsledok „krízovej" volebnej kampane 2010 tak bude, okrem Ficovho znovuzvolenia, zadlženie štátu až po uši. Výstavbu budeme totiž my a naše deti splácať nasledujúcich 30 rokov.
Slovenskí kleptokrati vo vláde aj v opozícii stoja za výstavbou diaľnic v štýle „nech to stojí, čo to stojí" ako jeden muž. Nakoniec také Branisko je žiarivým príkladom pôžitkov, ktoré prinieslo „zainteresovaným" a napriek humbugu okolo švajčiarskych kont si všetci žijú šťastne ďalej ako v rozprávke. Sedemmiliardové Branisko je pritom len omrvinka oproti eldorádu, ktoré avizuje Ficova vláda. Kríza len pridala diaľničnému fetišu novú aureolu sociálneho projektu.
Nie je to Ficov vynález
Aby nedošlo k nedorozumeniu: odpovedať na krízu pumpovaním požičaných peňazí do štátom financovaných projektov nie je Ficov vynález. V čase krízy ktorú sme nazývali „veľkou", to napríklad robil prezident Roosevelt, politici dneška sa po celom svete predháňajú, kto kam napumpuje viac peňazí.
Niet pochýb, že okrem miliardových ziskov súkromníkov, bánk a pár ďalších „zainteresovaných", peniaze natlačené do výstavby diaľnic vytvoria krátkodobo niekoľko tisíc pracovných miest. Vytvorili by ich však aj keby tí istí stavbári stavali na Slovensku pyramídy - možno by pyramídy dokonca zamestnali ešte viac stavbárov a dodávateľov. Pokiaľ však investície neprinesú trvalú tvorbu pracovných miest alebo iné trvalé ekonomické úžitky pre spoločnosť, sú márne a ich sláva potrvá do najbližších volieb.
Prežerieme Peniaze Potomstvu
Problém slovenských diaľnic je práve to, že nie sú ekonomicky efektívne. Pokiaľ by úsek Nitra - Hron staval štát bez súkromníkov, teda za cca 20 miliárd korún, mohol byť aspoň tento úsek efektívna, návratná investícia. Diaľnica na východ od Žiliny je naprojektovaná tak draho, že nebola návratnou investíciu ani bez súkromníkov. S nimi je nenávratná dvoj alebo trojnásobne.
Žilinskí experti verejnosť síce bombardujú fantazmagóriami o obrovských rozvojových impulzoch, ktoré dá diaľnica Považiu, nikto triezvo uvažujúci by ich nemal brať vážne. Spoločenská funkcia žilinských expertov je diaľničná propaganda, ich vedecká metóda je „wishful thinking", ktorá stojí na vode a jediný nespochybniteľný rozvojový impulz dajú žilinské tunelovačky majiteľom víl a jácht na jadranskej, francúzskej a španielskej riviére.
O nenávratnosti diaľnice vedia veľmi dobre vláda aj súkromníci, čo ju majú stavať. Práve preto dohody vlády so súkromníkmi predpokladajú, že vláda bude súkromníkom platiť každoročne miliardy korún ďalších 30 rokov. Fico ide štát astronomicky zadlžiť, ale maskuje to za prostému voličskému ľudu nezrozumiteľný názov PPP. Preklad: Prežerieme Peniaze Potomstvu.
Cynická hlúposť?
Ako teda podporiť ekonomiku v čase krízy? Keby na Slovensku boli a vládli poctiví politici, do čoho by mali peniaze liať v odpovedi na krízu? Odpoveď nám jasne dala už zabudnutá januárová pseudokríza s plynom a skutočná energetická kríza, do ktorej ľudstvo rýchlo smeruje. Investície do masívneho programu zatepľovania budov a rozsiahleho využívania slnečnej, veternej, geotermálnej a ďalších obnoviteľných zdrojov energie by vytvorili mnohonásobne viac a podstatne trvalejších pracovných miest. Ich návratnosť sa pritom počíta v rokoch. Úžitky sú trvalé a nespochybniteľné. Sociálne aj medzinárodno-politické.
Ale čo to? Fico v SME píše „... pomôžu aj programy rekonštrukcie verejných budov i bytoviek - s cieľom znížiť spotrebu energií - za vyše 120 miliónov eur. Milióny eur vláda vyčlení na nákup kotlov na biomasu alebo slnečných kolektorov pre rodinné a bytové domy..." Takže 120 miliónov eur dá vláda na podporu úspor energií, pár miliónov na biomasu a kolektory - a niekoľkými miliardami na diaľnice zadlží dve generácie. A tak si kladiem otázku: Máme do činenia s hlúposťou? S cynizmom? Alebo s cynickou hlúposťou?
(Autor pracuje pre Svetovú banku)
štvrtok 12. 2. 2009 22:00 | Juraj Mesík
"Autor pracuje pre Svetovú banku" - teda nie pre Slovensko?