|
Novou organizáciou sa verejná správa predraží
* Na tlačovej besede ste kritizovali najnovšie návrhy zákonov týkajúce sa verejnej správy ako príliš zamerané na štátnu správu. Prečo je to podľa vás tak, keď súčasnú vládu tvoria štyri pravicové strany? - Ja si ani nemyslím, že je to vec ideológie a ideologického pohľadu na fungovanie a správu štátu. Skôr je to podľa mňa o skutočných motívoch na kroky, ktoré sa v oblasti verejnej správy robia. Ak vláda evidentne prehliada verejnú správu ako systém a orientuje sa len na štátnu správu, tak sú len dve odpovede - buď je nekompetentná, alebo jej nejde o systém verejnej správy a ide jej len o hýbanie škatúľ v oblasti štátnej správy.
* Ktorú z týchto možností podľa jej krokov považujete za pravdepodobnejšiu? - Mám taký pocit, že občas sa premiešavajú . Keď hovorím napr. o tom hýbaní škatúľ, tak je evidentné, že vládnej koalícii leží v žalúdku Trenčiansky kraj. Je to evidentné, pretože kraj, ktorý preukázal svoju opodstatnenosť a schopnosť žiť ako región a vyvíjať sa ďalej, mienia ochudobniť o niektoré z kompetencií, pričom k iným krajom sa takto nesprávajú. Ide napr. o zrušenie krajských súdov, premiestňovanie policajných riaditeľstiev či o nesúlad organizácie úradov životného prostredia s organizáciou obvodných úradov, ktoré sa budujú. Ak si pozrieme mapku politických preferencií u voličov, tak sa ponúka myšlienka, ktorá mohla motivovať tých, ktorí tieto kroky plánujú.
* Ako hodnotíte vyhlásenie ministra financií Ivana Mikloša na stretnutí s predstaviteľmi ZMOS, na ktorom priznal, že štátna správa nezvládla úplne svoju úlohu pri reforme verejnej správy? - Povedal by som, že trafená hus zagágala, aj keď gága smerom na gunára. Len pripomeniem, že pán Mikloš bol v minulej vláde ako jej podpredseda garantom procesu reformy a že od toho odišiel vo chvíli, keď sa ukázalo, že reformu nezvládajú. A keď dnes teda hovorí v tretej osobe, že to štátna správa nezvládla, nemôže z toho vynechať seba ako vysokého štátneho úradníka a garanta celého procesu.
* Na niektorých samosprávach stále nie sú podpísané delimitačné protokoly v školstve, pritom ten proces mal byť ukončený koncom augusta 2002... - Je to, samozrejme, otázka prístupu k celému procesu presunu kompetencií. Myslím si, že je nad slnko jasnejšie, že novou organizáciou verejnej správy nedôjde k úspore nákladov, naopak, dôjde k predraženiu celého tohto systému. Nie je totiž nijako zdôvodniteľné, že zvýšením počtu úradov pri zachovaní počtu miest sa celý systém zlacní. To je možno dôvod, prečo vládny predstavitelia hovoria len o štátnej správe. Keby hovorili o systéme verejnej správy, potom musia povedať, koľko úradníkov presunuli na samosprávu. Tí tam sú, náklady na nich existujú a musíme ich uhrádzať. Ústava však jasne stanovuje, že náklady na prenesený výkon štátnej správy uhrádza štát. Ak teda chceme zdôvodniť to hýbanie škatuľami, tak potom sa celkom hodí hovoriť len o štátnej správe a pliesť ľuďom hlavy tým, koľko ušetríme
Martin Králik (Uverejnené v denníku NOVÝ DEŇ 10. 9. 2003)
|