Spev matičiarov sa rozliehal po celej Podunajskej nížine

Stretnutie v Čunove

Dňa 24. októbra 1992 o 9,45 h riaditeľ Vodohospodárskej správy Július Binder dal povel: “Sypte!” Tým sa začala posledná etapa výstavby Vodného diela Gabčíkovo. Matica slovenská pri príležitosti desiateho výročia tejto významnej udalosti pripravila 26. októbra 2002 manifestačné stretnutie v Čunove, na ktorom sa zúčastnilo okolo tisíc účastníkov z celého Slovenska. Nechýbali ani matičiari z Považia. Stretli sme sa tu s Júliusom Binderom, Jozefom Markušom, Antonom Hlinkom, Gabom Zelenayom, Ladislavom Ťažkým, Evou Kristínovou a ďalšími národovcami. Prijali sme vyhlásenie, v ktorom sme vyslovili rozhodné TAKTO NIE! NIE! všetkým pokútnym snahám spochybniť Vodné dielo Gabčíkovo a prácu jeho tvorcov, NIE! rozpredávaniu a likvidácii slovenských strategických podnikov. Naše manifestačné stretnutie sa uskutočnilo na starom parkovisku v nedôstojných podmienkach, zatiaľ čo v prekrásnom areáli na divokej vode trénovali vodáci z Maďarska, z ampliónu hlasno zneli pokyny vodákom v maďarskej reči a tisíc Slov ákov sa na toto dianie mohlo len prizerať a rozčuľovať sa spoza plota. Môžeme sa tomuto stavu čudovať? Veď na manifestácii nebol prítomný žiadny poslanec NR SR, ani jeden člen vlády, ani prezident.

Po manifestácii v Čunove sme sa vydali priamo na Vodné dielo Gabčíkovo, kde sme na veži uviazali stuhy v našich národných farbách, zaspievali hymnu SR a ďalšie národné piesne. Náš spev sa rozliehal po celej Podunajskej nížine .

Počas zájazdu sme sa zastavili aj v Dome Matice slovenskej v Komárne, položili sme veniec pred sochu M. R. Štefánika a zaspievali hymnickú pieseň Kto za pravdu horí. V Nových Zámkoch sme si pripomenuli 24. výročie narodenia Antona Bernoláka. Aj k jeho soche sme položili veniec a zaspievali pieseň Otče náš, vyslyš nás, zachovaj nám národ náš.

Zájazd sa mohol uskutočniť aj vďaka finančnej podpore Považskej Bystrice a Novej Dubnice. Svojou účasťou sme podporili a potešili budovateľov vodného diela i Slovákov na slovenskom juhu a povedali sme im: “Nie ste sami, sme s vami.”