Forgot your password?
New user?
"Neustále sledujeme kalendár, koľko dní nám ešte ostáva do prvej miazgy, peľu a ostatnej pliagy, ktorú breza produkuje."
by
redakcia
—
last modified
Dec 09, 2009 06:14 PM
Článok popisujúci strasti obyvateľov sídliska SNP, ktorí od jari do jesene bojujú proti pliage produkovanej brezou, a zimu trávia sledovaním kalendára, kedy to začne znova.
Brezička, breza, riekni mi...
Pri spomienke na brezu sa mi vždy vybavil pohľad na ruský les plný krásnych, štíhlych, vysokých stromov s nádhernou bielou kôrou. Presne taký, ako v kultovej rozprávke Mrazík. Jednoducho nádhera.
Breza ospevovaná básnikmi i prozaikmi. Presne tak, ako Mária Rázusová – Martáková v básni Ranená breza. Jednoducho nádhera.
V odbornej literatúre som sa ale dočítal, že breza predstavuje nenáročný rýchlo rastúci strom, ktorý sa často používa a vysadzuje pri rekultivácii krajiny či zalesňovaní exhaláciami odlesneného územia. V hospodárskych lesoch sa však často považuje za „burinový“ strom. A tu začína problém.
Bývam na Sídlisku SNP v bytovke 1462 v Považskej Bystrici. Brezy vidím každý deň. A poviem vám, že pri súčasnej spomienke na brezu ma chytá zúrivosť. Brezy pred našim domom dosiahli úctyhodných rozmerov. Sú vyššie ako vrchné poschodie a rozpätie ich konárov je niekoľko metrov. Vo väčšine prípadov sú vysadené v úzkom trávnatom pruhu medzi chodníkom popred bytovku a parkovisko.
Od jari do jesene máme vďaka brezám o zábavu postarané. Keď sa príroda zobúdza, všetci okolo sa tešia na pučiace stromy a vôňu jari. My však šomreme na miazgu, ktorá z konárov a mladých lístkov briez kvapká na kapoty áut, a je ťažko odstrániteľná. Keď brezy kvitnú, všetci okolo sa radujú a sledujú včeličky, ako horlivo opeľujú kvetenstvo. My ale frfleme na peľ padajúci z briez na naše autá. Každý deň doma utierame nábytok zo žltého peľového povlaku a umývame balkóny.
Krátko po peľovej invázii prídu búrky a dažde. Všetci sa tešia, že nemusia polievať záhradky a blahorečia, že už bolo sucha dosť a voda veru chýba. Len my spoza okna sledujeme nebezpečne sa nakláňajúce brezy popred naše okná a ponad naše autá a čakáme, kedy sa ktorá vyvráti z koreňov.
Našťastie dažde a búrky pominú. Všetci okolo sa tešia z usmiateho slniečka a čistého vzduchu. Len my zatvárame okná a balkóny pred nepríjemnými chrobákmi, ktoré – keď ich rozpučíš, nehorázne páchnu. Sú všade. Na oknách, na stenách, v sušiacej sa i usušenej bielizni, v detskom kočíku, lozia po spiacich deťoch, na potraviny.
Medzitým zvládame ešte súboj s padajúcimi semenami brezy. Chrobače a semien je všade plno. Súboj s nimi je nerovný. Oni vyhrávajú. Súboje vrcholia, keď sa všetci tešia z nádherných jesenných farieb listnáčov. My ale nadávame, lebo musíme minimálne päťkrát denne zametať odpadnuté a nafúkané listy briez z balkóna, aby sa nám nevláčili do bytu. Ceste autom v tomto čase predchádza najskôr zhrnutie listov briez z kapoty. Samozrejme, na zem pod nohy. Listy sa prilepia na topánky a skončia v aute. Ak si v aute zapnete ventilátor, dostanete spŕšku brezového semena na hruď a na nohy.
Príchod domov znamená, že listy z padnutých briez sa opäť nalepia na obuv a aj keď si nohy očistíme, listy skončia na schodišti.
Konečne prichádza zima. Všetko kvetenstvo a dreviny spia zimným spánkom. Ale my nie. Neustále sledujeme kalendár, koľko dní nám ešte ostáva do prvej miazgy, peľu a ostatnej pliagy, ktorú breza produkuje. Zároveň si kladieme otázku, dokedy ešte a pýtame sa, kto nám pomôže zbaviť sa tejto buriny a vysadiť niečo nové, čo netieni, neohrozuje a nestrpčuje život nám občanom? Dočkáme sa odpovede a priaznivého výsledku? Do prvej miazgy je pár mesiacov a je teda čas na riešenie. Ďakujeme.
J. Ďuriš
Považskobystrické novinky, 8. 12. 2009, str. 7
nečudoval by som sa
keby ťa ráno našli susedia na tej breze
hompáľať sa obeseného