Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / Archív dokumentov / Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15. mája 2006

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15. mája 2006

Autor: redakcia Poslední změna: Sobota 10.06.2006 13:02
KSTN-2006-05-15

došlo - 2 JÚN 2006 19S/3/2005-104

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Viery Hrnčárovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcov: l/Občianske združenie Diaľnica a príroda, Považská Bystrica, Nábrežná 999/13, 2/ Občianske združenie Diaľnica a ľudia, Považská Bystrica, Stred 43/20c5, 3/ (anonymizované), 4/ (anonymizované) 5/ (anonymizované), 6/ anonymizované), 7/ (anonymizované) 8/ (anonymizované) 9/ (anonymizované) 10/ (anonymizované) 11/ (anonymizované) 12/ (anonymizované) 13/ (anonymizované) 14/ (anonymizované) 15/ (anonymizované) 16/ (anonymizované) 17/ (anonymizované), právne zastúpení Evou Kováčechovou, advokátkou v Banskej Bystrici, Komenského 21, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Trenčíne, Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmame zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. apríla 2005, č.j. KSÚ 2005-265/921-3/Pa, rozhodol

takto: Žaloba sa zamieta. Žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 14. apríla 2005 č.j.: KSÚ 2005-265/921-3/Pa zamietol odvolanie žalobcov proti územnému rozhodnutiu Mesta Považská Bystrica zo dňa 11. januára 2005, č.: RM-10289/2003-TS11-A/10 o umiestnení líniovej stavby „Diaľnica Dl Sverepec -Vrtižer variant V2aI" na pozemkoch v katastrálnom území Sverepec, Dolný Moštenec, Považská Bystrica, Orlové, Považské Podhradie, Považská Teplá, Šebešťanová a súčasne napadnuté územné rozhodnutie potvrdil.

-2-

19S/3/2005

Žalobcovia podanou žalobou žiadali zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj územné rozhodnutie Mesta Považská Bystrica (ďalej len správneho orgánu prvého stupňa). Žalobu odôvodnili tým, že správne orgány uvedenými rozhodnutiami porušili ich práva garantované Ústavou SR, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zákonmi a súvisiacimi právnymi predpismi. Tvrdili, že bolo porušené ich právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, ďalej právo na súkromie podľa či. 19 Ústavy SR a podľa čl. 8 Dohovoru, vlastnícke právo podľa čl. 20 Ústavy SR a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru a právo na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy a podľa čl. 6 Dohovoru. Žalovaný porušil viaceré ustanovenia zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, najmä § 3 ods. 1, 3, 4, § 32 ods. 1 ako aj § 46 a § 47 ods. 3 citovaného zákona. Ďalej postupoval v rozpore s § 23 zák.č. 127/1994 Z.z. a § 35 ods. 2, § 25, § 37 zák.č. 50/1976 Zb. (stavebného zákona). Správne orgány v predmetnej veci nezaručili žalobcom právo na spravodlivý proces, pretože nekonali v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi rešpektujúcimi § 3 ods. 1 správneho poriadku.

Žalobcovia v žalobe uviedli, že štát má záväzok zabezpečiť účinnú ochranu súkromného a rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa rozširuje ochrana súkromného a rodinného života aj na ochranu pred priamymi a bezprostrednými účinkami emisií rôzneho druhu. Hluk, imisie a exhaláty z povolenej činnosti budú prekračovať prípustné hodnoty, budú mať vplyv na fyzickú pohodu jednotlivca a budú zasahovať do jeho súkromného života. Za neprimeraný zásah do vlastníckeho práva sa považuje aj taká vynútená zmena predmetu vlastníctva, ktorá vedie k podstatnému zníženiu jeho hodnoty, pričom túto zmenu nezapríčinilo správanie sa vlastníka, ale správanie sa iného subjektu proti vôli vlastníka. Za obmedzenie vlastníctva je potrebné poskytnúť primeranú náhradu.

Žalobcovia namietali rozpor s hmotnoprávnymi predpismi, pretože správne orgány sa nezaoberali množstvom pripomienok a námietok, ktoré podali v prvostupňovom aj v druhostupňovom správnom konaní. Správne orgány ich len stručne zamietli bez zdôvodnenia svojho postupu. Ďalej namietali, že žalovaní aj správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli len tie z dôkazov, ktoré výrok ich rozhodnutí podporujú a nevysvetlili, prečo neprihliadli aj k opačným dôkazom.

V časti žaloby, v ktorej žalobcovia namietali porušenie práv na priaznivé životné prostredie a práva na súkromie, uviedli, že v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zák.č. 127/1994 Z.z stanovilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v Záverečnom stanovisku poradie environmentálnej vhodnosti variantov V7a, V1a, V2a/II. Správny orgán prvého stupňa nekonal v súlade s § 23 citovaného zákona, pretože neprihliadol na uvedené Záverečné stanovisko týkajúce sa povoľovanej činnosti a žalovaný porušil zákon, pretože uvedené rozhodnutie potvrdil. Prijatý variant V2a/I je z hľadiska vplyvu na životné prostredie horší ako tri varianty odporučené v Záverečnom stanovisku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Žalovaný ani správny orgán prvého stupňa návrh dostatočne neposúdili z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, z hľadiska dôsledkov na danom území a ani z hľadiska ďalších ohľadov namietaných žalobcami. Schválený variant V2al znamená, že diaľnica Dl bude na estakáde pretínať priamo stred mesta v jeho husto obývanej oblasti, pričom na ňu bude viesť aj diaľničný privádzač -križovatka Centrum. Nadmerné hlukové zaťaženie z dvoch strán v oblasti Sídliska Stred

-3-

19S/3/2005

predpokladá miestami neobývateľnú zónu. Žalovaný a správny orgán prvého stupňa sa nezaoberali porovnaním schváleného variantu s tunelovými variantmi, hoci to žalobcovia namietali. Ďalej dostatočne neposadili vplyv emisií a imisií na životné prostredie, pretože z hľadiska rozptylových podmienok sa variant V2a umiestnil na piatom mieste. Trasovanie diaľnice vysoko nad povrchom rušnej mestskej komunikácie je stresujúcim prvkom s nepôsobivými vizuálnymi efektmi, a preto sa časom okolo diaľnice vytvorí menej hodnotová zástavba. Žalovaný aj správny orgán prvého stupňa sa nezaoberali vplyvom povoľovanej líniovej stavby na životné prostredie žalobcov, ich fyzickým zdravím ako aj ich psychickou pohodou a kvalitou života.

Žalobcovia súčasne namietali rozpor schváleného variantu diaľnice Dl s územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho stupňa, pretože bude nerealizovateľné splavenie Váhu, ktoré je uvedené medzi verejnoprospešnými stavbami v záväznej časti Veľkého územného plánu územného celku Trenčianskeho kraja. Platný územný plán sídelného útvaru Považská Bystrica nie je teda v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou vyššieho stupňa a teda namietané rozhodnutia sú nezákonné.

Žalobcovia ďalej namietali porušenie procesných ustanovení, pretože správny orgán prvého stupňa v rozpore s § 35 ods. 2 stavebného zákona konanie o návrhu na vydanie územného rozhodnutia nezastavil napriek tomu, že navrhovateľ (Slovenská správa ciest) návrh nedoplnil v určenej lehote a žalovaný tento postup potvrdil.

Žalobcovia v žalobe tvrdili, že súčasťou dokumentácie pre územné rozhodnutie nieje podrobný inžiniersko — geologický prieskum napriek tomu, že to bolo uložené v podmienkach Záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Žalovaný tiež v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie považuje za správne. Uviedol, že stavebný úrad nie je oprávnený v územnom konaní preskúmavať spracovanie a schválenie územnoplánovacej dokumentácie. Je potrebné vychádzať z toho, že návrh na vydanie územného rozhodnutia a územné rozhodnutie nie je o variantných riešeniach návrhu. Stavebnému úradu tiež neprislúcha posudzovať a hodnotiť podmienky, za ktorých vydali svoje záväzné stanoviská a rozhodnutia orgány štátnej správy a samosprávy podľa osobitných všeobecne záväzných predpisov. Žalobcovia nepreukázali v čom konkrétne je porušené ich právo na priaznivé životné prostredie a právo na súkromie. Nepreukázali odbornými stanoviskami, posudkami alebo inou relevantnou technickou dokumentáciou porušenie svojich práv, či právom chránených záujmov nad mieru prípustnú. Dokumentácia predložená k územnému konaniu obsahuje štúdie vyhodnocujúce vplyv a záťaž na diaľnicou dotknuté územie v riešenom úseku stavby, ktoré boli vypracované odborne spôsobilými osobami. Žalobcovia mali možnosť do nich nahliadnuť a oboznámiť sa s nimi. Žalovaný tvrdil, že umiestnenie stavby je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Považská Bystrica. Mestské zastupiteľstvo schválilo uznesením č. 64/2004 doplnok územného plánu „Zmeny a doplnky ÚPN SÚ Považská Bystrica -vedenie diaľnice Dl (variant 2aI) územím mesta a nová bytová výstavba" a súčasne schválilo Všeobecné nariadenie mesta Považská Bystrica, ktorým bol vyhlásený za záväzný územný

-4-

19S/3/2005

plán sídelného útvaru Považská Bystrica. Prvostupňový správny orgán pri posudzovaní návrhu na vydanie územného rozhodnutia vychádzal nielen z vlastného zisťovania ale aj zo stanovísk a záväzných vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým v konaní prislúcha obhajovať verejný záujem na tomto úseku podľa osobitných predpisov. Zo záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 31. októbra 2001 vyplýva, že súčasťou posudzovania vplyvov činností na životné prostredie bol aj variant V2a, ktorého podvariantami boli V2aI s križovatkou Centrum a V2aII bez križovatky. Schválený variant je v súlade s uvedeným územným plánom sídelného útvaru a bol vyhodnocovaný na základe podrobnejšej dokumentácie ako bola dokumentácia pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Považskej Bystrici, ktorému zo zákona č. 272/1994 Z.z. prislúcha posúdenie vplyvu stavby na zdravie ľudí, okrem iného aj z hľadiska vplyvov hluku a vibrácii na okolité prostredie, vydal dňa 27. júla 2004 súhlasný posudok s prihliadnutím na aktualizované hodnotenia hlukových pomerov v okolí diaľnice. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí o umiestnení stavby s prihliadnutím na závery uvedené v tomto posudku uložil navrhovateľovi povinnosť dodržať navrhnuté protihlukové opatrenia (protihlukové steny, fasádne úpravy). Po vybudovaní diaľnice musí krátkodobé i dlhodobé znečistenie ovzdušia spĺňať hygienické imisné limity. Imisné, exhalačné a hlukové štúdie, vypracované odborne spôsobilými subjektami, boli aktualizované a boli doložené k podkladom návrhu na vydanie územného rozhodnutia. Majetkoprávne vyporiadanie, určenie výšky náhrady a primeranosť odškodnenia vlastníkov pozemkov a stavieb dotknutých navrhovanou stavbou diaľnice, nie je predmetnom územného konania a rozhodnutia o umiestnení stavby. K dôvodom žaloby týkajúcich sa porušenia procesných práv žalobcov žalovaný uviedol, že nedodržaním lehoty zo strany navrhovateľa na doplnenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia neboli účastníci konania poškodení vo svojich právach a právom chránených záujmoch. Pokiaľ bola uplatnená námietka týkajúca sa inžiniersko — geologického prieskumu, tento sa vykonáva k jednotlivým stupňom dokumentácie. Geologický prieskum spracovaný v roku 2003 a 2004 tvorí rozsiahly elaborát a je podkladom pre spracovanie ďalších stupňov stavebnej dokumentácie.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O. s. p.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O. s. p.).

Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, t.j. či správne orgány splnili povinnosti ustanovené zákonom.

-5-

19S/3/2005

V danej veci je predmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutie správneho orgánu o územnom umiestnení stavby. Žalobcovia v žalobe napádajú zákonnosť rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v dôsledku porušenia Ústavy SR, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stavebného zákona, správneho poriadku, zákona upravujúceho proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, a iných právnych noriem.

Krajský súd na základe podanej žaloby, oboznámením sa s napadnutým rozhodnutím žalovaného, jeho písomným vyjadrením k žalobe a s pripojeným administratívnym spisom ako aj s územným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zistil, že Mesto Považská Bystrica ako príslušný stavebný úrad začal konať o umiestnení stavby diaľnice na návrh navrhovateľa v zmysle § 35 stavebného zákona. Navrhovateľom bola Slovenská správa ciest Bratislava a návrh po jeho doplnení bol v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Považská Bystrica tak, ako to vyžaduje § 37 stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad v územnom konaní preskúmava návrh v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. Po prehodnotení územnoplánovacej dokumentácie veľkého územného celku Trenčianskeho kraja v roku 2004 bola prijatá tzv. mestská varianta vedenia diaľnice Dl v úseku Sverepec - Vrtižer. Doplnok územného plánu, ktorý schválilo Mestské zastupiteľstvo v Považskej Bystrici uznesením z 10. decembra 2004 č. 64/2004, určilo v Územnom pláne sídelného útvaru Považská Bystrica vedenie diaľnice podľa variantu 2a/I s prihliadnutím na spracovanie dopravnej situácie mesta tak, aby bola odľahčená nákladná doprava smerujúca do priemyselnej časti mesta. Súd v tomto konaní nemá právomoc preskúmavať platnosť územnoplánovacej dokumentácie, ktorá je zabezpečovaná príslušnými orgánmi v zmysle § 1 až § 31 stavebného zákona. Rozhodnutie o umiestnení stavby vychádzalo z platnej územnoplánovacej dokumentácie veľkého územného celku ako aj z platnej územnoplánovacej dokumentácie sídelného útvaru ako z podkladu a nemohlo byť vydané v rozpore s touto dokumentáciou.

Proces posudzovania vplyvov diaľnice na životné prostredie bol realizovaný v zmysle zák.č. 127/1994 Z.z. a výsledkom procesu tohto posudzovania je Záverečné stanovisko vypracované Ministerstvom životného prostredie Slovenskej republiky zo dňa 31. októbra 2001. Záverečné stanovisko je len jedným z podkladov, na ktoré je stavebný orgán povinný prihliadnuť pri rozhodovaní o umiestnení stavby. V procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bol okrem iných variantov hodnotený aj variant V2a, ktorý vedie údolím Váhu, s podvariantami V2al a V2aII s tým, že variant V2aI je s mimoúrovňovou križovatkou Centrum s priamym napojením z mesta. Záverečné stanovisko odporučilo realizovať diaľnicu (teda nie nulový variant) a stanovilo poradie environmentálnej vhodnosti variantov s tým, že výsledný variant bude možné určiť až po dopracovaní podrobných technických a environmentálnych ukazovateľov v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie a po zohľadnení inžiniersko — geologického prieskumu. Variant V2aI bol teda hodnotený v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie a po dopracovaní je súčasťou územného plánu sídelného útvaru Považská Bystrica. Územné rozhodnutie o umiestnení stavby nemôže byť v rozpore s touto územnoplánovacou dokumentáciou, a preto nebolo možné prihliadnuť na námietky žalobcov, že schválený variant nebol medzi tromi odporučenými variantmi v Záverečnom stanovisku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Súd v tomto konaní nemá právomoc prehodnocovať skutkové zistenia Ministerstva životného prostredie Slovenskej republiky obsiahnuté v Záverečnom stanovisku a nemá právomoc ani

-6-

19S/3/2005

posudzovať jeho zákonnosť v zmysle prílohy č. 4 k zák.č. 127/1994 Z.z. v tom zmysle, či záverečné stanovisko musí obsahovať len jeden odporučený variant (bod V.2. prílohy č. 4).

Medzi náležitosti žaloby podľa § 249 ods. 2 O. s. p. patrí aj konkrétne tvrdenie žalobcov o tom, že boli ukrátení na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu. Musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žaloba v danej veci je v tomto zmysle formálna, nekonkrétna vo vzťahu k ukráteniu subjektívnych práva žalobcov, odkazuje len na príslušné ustanovenia Ústavy, Dohovoru, či zákona. Žalobcovia nepredložili žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného a jeho postupu boli porušené ich subjektívne práva a právom chránené záujmy. Súd však preskúmal, či sú dôvodné námietky žalobcov na porušenie ich práva na priaznivé životné prostredie vzhľadom na to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj vplyvom stavby na zdravie ľudí v zmysle zák.č. 272/1994 Z.z.. Oba správne orgány sa zaoberali námietkami žalobcov o prípustných hodnotách hluku, emisií a exhalátov s tým, že boli zabezpečené odborné podklady aj s uvedením konkrétnych podmienok na ich riešenie. Na základe aktualizovaných pomerov boli odborne spôsobilými osobami vypracované štúdie -hluková, imisná, exhalačná. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici, ktorý je zo zákona oprávnený hodnotiť vplyvy z činnosti na zdravie ľudí, na základe takto zabezpečených odborných podkladov vydal 27.júla 2004 súhlasný posudok. V súlade s týmto posudkom správny orgán prvého stupňa uložil navrhovateľovi (SSC) dodržať hladinu hluku, imisií a exhalátov. Dodržiavanie týchto povinností bude preverované v ďalších úsekoch stavebného konania, avšak toto nie je predmetom tohto konania.

Súd v tomto konaní neakceptoval námietku žalobcov, že bolo porušené ich právo na súkromie a na vlastníctvo, pretože predmetom územného konania nie je vyporiadanie vlastníckych vzťahov ani určenie výšky náhrady a primerané odškodnenie vlastníkov pozemkov a stavieb dotknutých výstavbou diaľnice.

Súd tiež neakceptoval námietku žalobcov, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces. Ak stavebný úrad nezastavil konanie podľa § 35 ods. 2 stavebného zákona, pretože navrhovateľ činnosti (SSC) v určenej lehote nedoplnil návrh, a žalovaný takéto rozhodnutie potvrdil, nejde podľa názoru krajského súdu o takú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.).

Správny orgán prvého stupňa vymedzil v územnom rozhodnutí podľa § 39 stavebného zákona územie líniovej stavby v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. Súd sa nestotožnil s tvrdení žalobcov, že správne orgány sa nezaoberali ich množstvom pripomienok a námietok, príp. že tieto boli len stručne zamietnuté bez odôvodnenia postupu. Súd k uvedeným dôvodom žaloby odkazuje na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorý v rozhodnutí o umiestnení stavby z 11. januára 2005 rozhodol o námietkach účastníkov týkajúcich sa: A/ hladiny hluku, emisií, vibrácii, kompenzácii, B/ ochrany budov a majetku, C/ vedenia trasy diaľnice, riešenia komunikácií a chodníkov, D/ inžinierskych sietí, E/ prístupov na pozemky, F/ procesu EIA a schvaľovania ÚPD, a G/ iné (str. 16 až 30) a súčasne určil 46 podmienok (str. 10 až 16), ktorými sa zabezpečia záujmy ľudí v tomto území.

Podľa názoru krajského súdu správne orgány sa svedomito a zodpovedne zaoberali vecou, zabezpečili dostatočné podklady pre rozhodnutie, umožnili účastníkom využiť práva

-7-

19S/3/2005

podľa § 33 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a napadnuté rozhodnutia mali náležitosti podľa § 46 a § 47 citovaného správneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného ako aj územné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je v súlade s Ústavou SR, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd so zákonmi Slovenskej republiky, t.j. na vec sa vzťahujúcimi hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, a preto krajský súd žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O. s. p..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcom, ktorí v konaní nemali úspech, náhradu trov nepriznal.

P o u č en i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods.3 a § 205 ods.l O.s.p, odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V Trenčíne, dňa 15. mája 2006

JUDr. Eva Vašková

                                                    predsedníčka senátu

došlo - 2 JÚN

-1-

Po otvorení pojednávania žalobcovia 1/ až 17/, zast. advokátkou Evou Kováčechovou, vyhlásili, že trvajú na podanej žalobe z dôvodov uvedených v samotnej žalobe, ktorá sa pripojená v spise na č.l. 1-14.

Žalovaný, zastúpený Ľubomírom Pavlíkom žiada, aby súd napadnutú žalobu zamietol z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 1.2.2006, ktoré je pripojené v spise na č.l. 79-88.

Predsedníčka senátu podala krátku správu o doterajšom priebehu konania, oboznámila žalobu z č.l. 1-14, napadnuté rozhodnutie žalovaného a územné rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 1.2.2006 z č.l. 79-88 a pripojený administratívny spis žalovaného.

Právny zástupca žalobcov k veci uvádza:

Proces posudzovania vplyvu stavebnej činnosti na životné prostredie bolo upravené zákonom č. 127/1994 Z.z.. V danej veci je výsledkom tohto procesu Záverečné stanovisko, ktoré vydalo MŽP SR v októbri 2001. V čase vydania tohto stanoviska právna úprava nepripúšťala možnosť podať proti nemu opravný prostriedok. Ak by takýto postup zákon pripúšťal, boli by žalobcovia namietali Záverečné stanovisko už po jeho prijatí. Podstatnú časť žaloby tvoria práve poznatky, ktoré vyšli z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 127/1994 Z.z.. Zmyslom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie je vyhodnotiť a posúdiť dopad stavebnej činnosti na životné prostredie. Podstatou žaloby sú. odporúčané varianty stavby diaľnice, ktoré sú uvedené v Záverečnom stanovisku. Podľa zákona č. 127/1994 Z.z. Záverečné stanovisko má určiť konkrétny variant povolenej činnosti. Žalobcovia poukázali v žalobe na ust. § 23 zákona č. 127/1994 Z.z. a na smernicu Európskej komisie č. 85 337. Stavebný úrad sa podľa názoru žalobcov nevyporiadal s odporučeniami MŽP SR, ktoré sú obsiahnuté v Záverečnom stanovisku. I. stupňový ani II. stupňový správny orgán neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, z akých dôvodov neakceptoval odporučené varianty v zmysle Záverečného stanoviska. Prijatý variant V2aI má negatívny vplyv na životné prostredie, čo žalobcovia zdôvodnili v podanej žalobe. Dopad sa prejavy v prekračovaní limitu hluku, emisií, exhalátov, ako aj v kvalite života občanov žijúcich v okolí stavby diaľnice. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe polemizuje s tvrdeniami, ktoré však žalobcovia v žalobe neuviedli. Žalobcovia nenamietajú, že územné rozhodnutie je v rozpore s územným plánom mesta. Tvrdia, že územné rozhodnutie je v rozpore s územným plánom vyššieho územného celku, ktorý bol schválený vládou ešte pred prijatím uznesenia Mesta Považská Bystrica č. 64/2004 o zmene územno-plánovacej dokumentácie Mesta Považská Bystrica.

Právny zástupca žalobcov ďalej k veci uvádza:

Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na hlukovú štúdiu, na základe ktorej Regionálny odbor verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici vydal súhlasné stanovisko k variantu V2aI. Podľa názoru žalovaného ako aj správneho orgánu I. stupňa prekračovanie limitu hluku bude sa riešiť protihlukovou bariérou. Žalovaný ale opomenul skutočnosť, že v záverečnom stanovisku MŽP SR, ako aj v samotnej hlukovej štúdii a v posudku Regionálneho odboru verejného zdravotníctva sú uvedené také skutočnosti, ktoré tento názor nepodporujú. V hlukovej štúdii na str. 30-31 sa uvádza, že hluk prekročí hladinu 50

-2-

decibelov a v nočných hodinách aj po vybudovaní protihlukových bariér, sa hladina hluku nezníži. V uvedenej štúdii sa tiež uvádza, že nepriaznivý dopad na životné prostredie bude mať aj hluk z dvoch súbežne idúcich komunikácií v meste. Z uvedeného dôvodu sa v hlukovej štúdii odporúča okrem vybudovania bariér, zabezpečiť dotknuté objekty protihlukovými oknami. Napriek tomu sa predpokladá, že v r. 2020 bude hluk dosahovať také hodnoty, ktoré nepriaznivo ovplyvnia životné prostredie a kvalitu života obyvateľov na dotknutom území. Hluk bude presahovať limity predpísané právnymi predpismi. Posudok, ktorý vydal Regionálny odbor verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici, uložil navrhovateľovi stavby dodržať limity hluku v úseku celej Diaľnici Sverepec-Vrtižer. Z uvedeného vyplýva, že napriek opatreniam nebude hladina hluku v medziach povolenej hranice. Podobná situácia je ak vo vzťahu k emisiám a k exhalátom.

Právna zástupkyňa žalobcov ďalej k veci uvádza:

Zo záverečného stanoviska MŽP SR vyplýva, že v procese posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie bolo posudzovaných 7 variantov. Z toho variant V2aI vychádzal ako najhorší. Žalobcovia v podanej žalobe netvrdili, že tento variant nebol hodnotený v rámci procesu posudzovania vplyvu stavby na životné prostredie. Zo záverečného stanoviska vyplýva, že MŽP SR sa zaoberalo aj variantom V2a s dvoma podvariantami, pričom do poradia environmentálnej vhodnosti variantov zaradilo len variant V2aII. Z uvedeného vyplýva, že odsúhlasený tzv. mestský variant V2aI s križovatkou Centrum, nebol v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie odporučený, pretože ide o variant, ktorý bude mať negatívny vplyv na životné prostredie. S touto argumentáciou žalobcov sa žalovaný v rozhodnutí nevyporiadal.

Právna zástupkyňa žalobcov ďalej k veci uvádza:

Žalobcovia v žalobe namietali, že sa neuskutočnil inžiniersko — geologický prieskum. V záverečnom stanovisku bolo stanovené, že výsledný variant, prípadne jeho environmentálna modifikácia bude môcť byť určená po dopracovaní podrobných technických a environmentálnych ukazovateľov v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie. Podľa názoru žalobcov mal byť vykonaný inžiniersko — geologický prieskum aj na varianty V7a, V7, V1a, V2aII. Takýto prieskum sa však neuskutočnil. Žalobcovia tiež namietajú, že stavba sa výrazne dotkne ich vlastnícky práv. Podľa názoru žalobcov, žalovaný sa lacným spôsobom vyjadril k tejto časti žaloby. Odkázal na ďalšie stupne stavebného konania, v ktorých sa budú riešiť vlastnícke vzťahy na dotknutých územiach. Žalobcovia nenamietajú len majetkové práva k nehnuteľnostiam, ale súčasne namietajú, že nehnuteľnosti nebudú môcť využívať v súlade s účelom, na ktorý ich nadobudli. Podľa § 29 ods.3 stavebného zákona stavebný úrad je povinný vymedziť územie na navrhovaný účel a určiť podmienky, ktorými sa zabezpečia podmienky v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení, a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie vrátane architektonických a urbanistických hodnôt nachádzajúcich sa na dotknutom území. Stavebný úrad je súčasne povinný rozhodnúť a námietkach účastníkov konania. Žalobcovia tvrdia, že žalovaný a ani správny orgán I. stupňa sa v tomto konaní neriadil tými ustanoveniami stavebného zákona, pretože vymedzili v územnom rozhodnutí trasu diaľnice tak, že neboli zabezpečené záujmy spoločnosti. Toto tvrdenie žalobcov dokazuje aj hluková štúdia, ktorá predpokladá výmenu 2.000 okien a teda vlastníci nehnuteľností budú obmedzení vo svojom vlastníckom práve. Správne orgány sa

-3-

podľa názoru žalobcov dostatočne nezaoberali námietkami žalobcov, v záujme zachovania životného prostredia nepríjmali opatrenia tak, ako im to ukladajú právne predpisy.

Právna zástupkyňa žalobcov na otázku členky senátu uviedla, že v súlade so záverečným stanoviskom MŽP SR z 31.10.2001 uznávajú, že riešenie dopravnej situácie nie je možné tzv. nulovým variantom, t.j. bez diaľnice. Žalobcovia majú výhrady voči prijatému variantu V2aI, ktorý v záverečnom stanovisku nebol odporučený ako vhodný. Porovnaním variantu V2aI s tzv. nulovým variantom vychádza prijatý variant horší ako súčasný stav bez diaľnice.

Zástupca žalovaného k veci uvádza:

Tak ako bolo uvedeného v písomnom vyjadrení k žalobe, stavebnému úradu neprináleží hodnotiť stanoviská dotknutých orgánov a ich posudky. Rozhodnutie o umiestnení stavby nie je o variantom riešení. V procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bol hodnotený aj variant V2a s dvoma podvariantami. Variant V2aI tzv. mestský variant, zahrňuje aj križovatka Centrum s výstupom z mesta. MŽP SR dňa 2.11.2004 rozhodlo, že preložka cesty I/61 sa bude posudzovať podľa zák.č. 127/1994 Z.z. a preložka cesty II/517 sa nebude posudzovať podľa tohto zákona. Proces posudzovania vplyvov diaľnice na životné prostredie bol v zmysle zákona č. 127/1994 Z.z. ukončený vydaním Záverečného stanoviska v októbri 2001.

Zástupca žalovaného na otázku predsedníčky senátu uviedol, že výsledky procesu posudzovania vplyvu na životné prostredie boli zohľadnené v územnoplánovacej dokumentácii veľkého územného celku vrátane jeho zmien z r. 2004.

Ďalej uvádza, že územnoplánovacia dokumentácia Vyššieho územného celku Trenčianskeho kraja bola prehodnotená v r. 2004 tak, že z odporučených 3 variant, bola schválená tzv. mestská varianta. Táto bola zapracovaná do územného plánu Mesta Považská Bystrica s označením Diaľnica Dl V2aI. Výsledný variant bol posúdený v súlade s § 25 stavebného zákona, pretože územnoplánovacia dokumentácia nižšieho územného celku je v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou vyššieho územného celku. V prípade, že by bol rozpor medzi týmto dokumentáciami, bola by územnoplánovacia dokumentácia nižšieho územného celku neplatná.

Zástupca žalovaného na otázku predsedníčky senátu uviedol, že projektová dokumentácia diaľnice je opatrená pečiatkou stavebného úradu Mesta Považská Bystrica a toto zaručuje, že projektová dokumentácia diaľnice je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou územného celku.

Zástupca žalovaného ďalej uviedol, že geologický a hydrogeologický prieskum sa vykonáva vždy s ohľadom na stupeň stavebného konania. Správne orgány vychádzali z procesu posudzovania vplyvov činnosti na životné prostredie a v ďalšom stavebnom konaní je geologický prieskum odpracovávaný. Poukazuje na Záverečnú správu vypracovanú spoločnosťou INGEO-IGAT s.r.o. Žilina dňa 27.10.2004 s tým, že ide o geologický prieskum spracovaný až na úroveň stavebného konania- na povolanie stavby. Táto dokumentácia sa naďalej spracováva, až na úroveň realizačnej dokumentácie. Dodáva, že geologický prieskum sa robí na širší záber územia, a podrobne sa odpracováva na konkrétnu stavbu.

-4-

Zástupca žalovaného poukázal na posudok Regionálneho odboru verejného zdravotníctva v Považskej Bystrici, v ktorom hygienik vyhodnotil všetky vypracované štúdie, t.j. hlukovú, exhalačnú a emisné a žiadna z nich nebola záporná vo vzťahu k variantu V2aI. Na základe takéhoto hodnotenia bolo vydané súhlasné stanovisko. V rámci výhľadu do budúcnosti štúdie spracovávali aj názor na vývoj v tejto oblasti do r.2020. Rozhodnutie o umiestnení stavby sa však vydáva na základe poznatkov platných v súčasnosti. Podmienky, ktoré boli určené Regionálnym odborom verejného zdravotníctva sú zapracované v územnom rozhodnutí, t.j. v rozhodnutí stavebného úradu o umiestnení stavby diaľnice z 11.1.2005. Plnenie podmienok bude vyhodnocované a kontrolované v priebeh ďalšieho stavebného konania. Platnosť územného rozhodnutia bola stanovená na 3 roky a v prípade, že stavebník nepreukáže splnenie všetkých podmienok, nemusí dôjsť k vydaniu stavebného povolanie vôbec.

Zástupca žalovaného k námietkam žalobcov ohľadne porušenia vlastníckych práv uviedol, že v prípade uvedených v § 38 stavebného zákona, možno vydať územné rozhodnutie o umiestnení stavby aj bez súhlasu vlastníkov nehnuteľnosti. Až v ďalšom konaní budú posudzované do akej miery je potrebné zasiahnuť do vlastníckych práv občanov žijúcich v dotknutom území. V územnom rozhodnutí sa neposudzuje zásah do vlastníckych vzťahov. Mesto Považská Bystrica sa ako samosprávny orgán pred vydaním územného rozhodnutia zaoberalo námietkami občanov týkajúcich sa ich vlastníckych práv, tieto vyhodnotil a zapracoval do svojho stanoviska.

Zást. žalovaného na otázku predsedníčky senátu uviedol, že variant V2aI s križovatkou Centrum bol prijatý vzhľadom na spracovanie dopravnej situácie mesta tak, aby bola odľahčená nákladná doprava smerujúca do priemyselnej časti mesta. V tejto časti územný plán veľkého územného celku určil tzv. mestský variant trasy diaľnice a vylúčil ďalšie varianty tzv. tunelové varianty. Variant V2aI bol prijatý na základe dopracovanej dopravnej situácie Mesta Považská Bystrica s prihliadnutím na odľahčenie nákladnej dopravy z centra mesta, ktorá smeruje do priemyselnej časti mesta.

Právna zástupkyňa žalobcov na otázku predsedníčky senátu uviedla, že tzv. tunelové varianty nezasahujú do prírody, ktorá doteraz nebola dotknutá. Nejde ani o 2. stupeň ochrany prírody a jeden z tunelových variantov vedie územím v časti Považských strojárni, a.s..

Žalobca 1/ Daniel Palko vyhlásil, že sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe a prednesov advokátky s tým, že stavebný úrad vystupoval arogantne, na rad pripomienok neprihliadol, a ani ich nezobrali do úvahy, čo vo svojich rozhodnutiach nezdôvodnili. Nemožno opomenúť preložku cestu I/67, ktorá v tomto konaní posudzovaná nie je, ale s posudzovaním variantov diaľnice úzko súvisí a má dopad na životné prostredie.

Žalobca v 15/ Ing. Ján Panák k veci uvádza:

Stotožňujem sa s dôvodmi prednesenými právnou zástupkyňou, že budú porušené vlastnícke práva a znehodnotený majetok. Len nekompetentní mohli odsúhlasiť variant, ktorý predpokladá, že teleso diaľnice bude viesť nad bytovou jednotkou, v ktorej bývam. Diaľnica zhorší bývanie v tomto regióne. Takýto názor majú občania na Železničnej, Hviezdoslavovej a Štefánikovej ulici.

-5-

Žalobca 1/ Ing. Smatana k veci uvádza:

Chcem ujasniť svoj postoj, pretože nie je dostatočne chápaný. Združenie nevystupuje proti diaľnici, ale za dobrý výber diaľnice zákonným spôsobom. Nám výhrady proti tomu, že sa porovnáva variant, ktorá má nesporne zo všetkých variantov najhoršie dopady na životné prostredie, že sa porovnáva s nulovým variantom. Mám námietky ohľadne odpadu na prírodu. Nebývam priamo v tejto oblasti, ale učím v škole, ktorá sa v tejto oblasti nachádza a dúfam, že nemusím o 4 roky svojím študentom vysvetľovať, keď otvorím okna v škole, že sú porušené hlukové limity.

Po neverejnej porade senátu predsedníčka senátu vyhlásila

rozsudok

Žaloba sa zamieta.

Žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva.

Rozsudok bol vyhlásený, odôvodnený a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku.

Zápisnica skončená, podpísaná o 11.15 hod..

Predsedníčka senátu:

Zapísala:

« srpen 2017 »
srpen
PoÚtStČtSoNe
123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031
Odporučiť
 

Copyright © 2000-2014 Klub Strážov, pokiaľ pri jednotlivých materiáloch nie je uvedený iný pôvodca. Prevádzkovateľ portála PB.OTVORENE.SK občianske združenie Klub Strážov nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi. Preberanie pôvodného materiálu je povolené výhradne na nekomerčné účely a s uvedením zdroja.

Kontakty: Klub Strážov, projekt PB.OTVORENE.SK, Švabinského 17, 851 01 Bratislava. E-mail: redakcia@pb.otvorene.sk Mobil: +421907034666. ISSN 1337-0359