Pokiaľ je to možné, prečítajte si článok v pôvodnom kontexte na stránkach týždenníka ŽURNÁL -
http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2214&Itemid=89
http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2214&Itemid=89
Kde sa na Slovensku oplatí žiť?
Autor: Marián Repa, Juraj Plánovský
Streda, 02. apríl 2008
Na prvých priečkach svetového rebríčka miest, ktoré ponúkajú najlepšiu kvalitu života, sa pravidelne objavuje Zürich, Ženeva, Vancouver a neďaleká Viedeň.
Spoločnosť Mercer Consulting's zostavuje tento zoznam na základe tridsiatich deviatich kritérií. Zahŕňa politické, sociálne, ekonomické a environmentálne faktory, ako aj osobnú bezpečnosť, zdravotníctvo, vzdelávanie, dopravu a verejné služby. Týždenník Žurnál sa pokúsil zostaviť podobný rebríček slovenských miest. V ktorom z nich sa oplatí žiť najviac?
Do prvej päťdesiatky rebríčka svetových miest sa zatiaľ neprepracovalo ani jedno mesto z krajín bývalého sovietskeho bloku. Bratislava a Praha sa síce „vyšvihli" medzi 50 najdrahších miest sveta, ale to celkom nekorešponduje s kvalitou života v nich. Obvykle totiž ide ruka v ruke jedno s druhým. Tak je to napríklad v Ženeve, Zürichu i Kodani. Naopak, asi len málokto by si želal žiť v drahom, ale nebezpečnom Bejrúte alebo Lagose.
O tom, či sa v meste žije dobre, rozhoduje množstvo vecí. Jeho úpadok a rozvoj závisí predovšetkým od ľudí, ktorí toto prostredie vytvárajú. Vplyv naň majú aj ďalšie faktory: geografická poloha, štruktúra priemyslu, rozvinutosť služieb, ale aj napojenie na infraštruktúru.
Partizánska Ľupča (predtým Nemecká Ľupča), pôvodne najstaršie banícke mesto Liptova, alebo Kláštor pod Znievom s prvým slovenským gymnáziom, sú dnes takmer zabudnuté dedinky. Ich rozvoj sa na konci 19. storočia zastavil. Obišla ich totiž železnica. Podobným spôsobom dnes trpia aj mnohé mestá na východe Slovenska. Ibaže železnicu v 21. storočí nahradili diaľnice.
Metodológia
Nemali sme kapacitu na analýzu kvality života v slovenských mestách, ako to robí Mercer Consulting's, napriek tomu náš prieskum má značnú výpovednú hodnotu. Na zostavenie rebríčka sme vybrali štyri kvantifikovateľné indikátory, na základe ktorých sa jednotlivé okresné mestá na Slovensku porovnávali (do rebríčka nie sú zahrnuté Medzilaborce a Senec, pri ktorých chýbali údaje o zeleni).
Druhá Skalica. Foto: Roamn Benický Dva prieskumy o bezpečnosti a zeleni v mestách urobili redaktori Žurnálu už minulý rok sami. K nim boli pridané dáta Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o nezamestnanosti a Štatistického úradu o hrubom príjme. Pridaním ďalších premenných by sme získali ešte plastickejší obraz o slovenských mestách. To by si však vyžadovalo oveľa väčšie kapacity: personálne i časové. Nie je však vylúčené, že časom sa o to znova pokúsime.
Porovnávanie porovnateľného
Aby mohol Žurnál zozbierané údaje vyhodnotiť, museli sa prostredníctvom indexácie preratúvať, aby boli porovnateľné. Čo to vlastne znamená?
Maximálna hodnota vo všetkých štyroch kritériách bola stanovená na 100, minimálna na 0. Pri každom posudzovanom kritériu sa vypočítal index, ktorým sa prepočítala uvedená hodnota.
Subindex 1 ZELEŇ sme vypočítali takto: mesto Žilina začalo so separovaným zberom v roku 1991, za to získalo 100 bodov. Druhá v poradí Skalica začala separovať v roku 1992, to sa rovná 94,12 bodu. Takto sa postupuje smerom nadol, pritom posledné, Kysucké Nové Mesto a Sobrance, ktoré začali separovať len minulý rok, získali iba 5,88 bodu. Podobný systém sa použil aj pri prepočte plochy zelene a nákladov na jej údržbu. Výsledná suma sa vydelila tromi, a tak sme dostali definitívny výsledok. Víťazom so skóre 65 bodov sa stalo mesto Skalica.
Bronz patrí Žiline. Foto: archívSubindex 2 NEZAMESTNANOSŤ sme získali jednoduchým prepočtom. Za nulovú nezamestnanosť sme pridelili maximum 100 bodov. Za najvyššiu nezamestnanosť, v tomto prípade sme brali 30 %, je 0. Takto nastavená škála oveľa vernejšie odráža skutočný stav, keďže v žiadnom okrese nie je 100-percentná nezamestnanosť.
Subindex 3 MZDA je takisto veľmi jednoducho prepočítaný: 100 bodov je najvyššia, v tomto prípade bratislavská mzda, a 0 bodov je najnižšia mzda v Bardejove.
Subindex 4 BEZPEČNOSŤ sme získali zo štyroch premenných: z percenta stíhaných policajtov, počtu trestných činov na 1000 obyvateľov, percenta objasnenosti trestných činov a z počtu dopravných nehôd za rok na 1 km ciest. V tomto smere dopadla najhoršie Bratislava a Košice, preto že na relatívne malom území je tu najhustejšia premávka, čo výraznou mierou ovplyvnilo celkový výsledok.
Výsledok je súčtom premenných delené štyrmi. Za bezpečnosť získali najlepšie skóre Spišská Nová Ves a Gelnica, ktoré tvoria jedno policajné riaditeľstvo. Hneď za nimi sa umiestnilo Humenné a Snina. Celkovo je policajných okresov na Slovensku iba 44, čo znamená, že nie v každom okresnom meste sídli aj policajné riaditeľstvo. V mnohých prípadoch spadá pod jedno policajné riaditeľstvo viac civilných okresov. Najhoršie skóre v oblasti bezpečnosti získala Bratislava.
Žiadne prekvapenia
Metropola obsadila štvrté miesto. Foto: Roman BenickýKonečný výsledok sa potom vypočítal ako súčet štyroch subindexov delený štyrmi. Žiadne veľké prekvapenie sa nekonalo. Celkovo najlepším mestom na život v Slovenskej republike sú Malacky, tesne pred Skalicou. Tretie miesto získala Žilina. V tesnom závese za ňou je Bratislava.
Víťazstvo Malaciek a druhé miesto Skalice sú vcelku logické - obidve mestá majú dostatok zelene a sú relatívne malé, čiže je tu vysoká bezpečnosť. Keďže sa nachádzajú blízko Bratislavy, respektíve českých hraníc, sú tu nadpriemerne vysoké mzdy a naopak, nízka nezamestnanosť. Dá sa teda povedať, že ich komparatívnou výhodou je relatívna malosť a dobrá poloha.
Koniec tabuľky tiež nie je žiadnym veľkým prekvapením. Tvoria ho mestá takzvaného „juhovýchodného pásu chudoby", ktorý sa začína Krupinou a pokračuje cez Hont, Novohrad a Gemer smerom na východ.
]]>Autor: Marián Repa, Juraj Plánovský
Streda, 02. apríl 2008
Na prvých priečkach svetového rebríčka miest, ktoré ponúkajú najlepšiu kvalitu života, sa pravidelne objavuje Zürich, Ženeva, Vancouver a neďaleká Viedeň.
Spoločnosť Mercer Consulting's zostavuje tento zoznam na základe tridsiatich deviatich kritérií. Zahŕňa politické, sociálne, ekonomické a environmentálne faktory, ako aj osobnú bezpečnosť, zdravotníctvo, vzdelávanie, dopravu a verejné služby. Týždenník Žurnál sa pokúsil zostaviť podobný rebríček slovenských miest. V ktorom z nich sa oplatí žiť najviac?
Do prvej päťdesiatky rebríčka svetových miest sa zatiaľ neprepracovalo ani jedno mesto z krajín bývalého sovietskeho bloku. Bratislava a Praha sa síce „vyšvihli" medzi 50 najdrahších miest sveta, ale to celkom nekorešponduje s kvalitou života v nich. Obvykle totiž ide ruka v ruke jedno s druhým. Tak je to napríklad v Ženeve, Zürichu i Kodani. Naopak, asi len málokto by si želal žiť v drahom, ale nebezpečnom Bejrúte alebo Lagose.
O tom, či sa v meste žije dobre, rozhoduje množstvo vecí. Jeho úpadok a rozvoj závisí predovšetkým od ľudí, ktorí toto prostredie vytvárajú. Vplyv naň majú aj ďalšie faktory: geografická poloha, štruktúra priemyslu, rozvinutosť služieb, ale aj napojenie na infraštruktúru.
Partizánska Ľupča (predtým Nemecká Ľupča), pôvodne najstaršie banícke mesto Liptova, alebo Kláštor pod Znievom s prvým slovenským gymnáziom, sú dnes takmer zabudnuté dedinky. Ich rozvoj sa na konci 19. storočia zastavil. Obišla ich totiž železnica. Podobným spôsobom dnes trpia aj mnohé mestá na východe Slovenska. Ibaže železnicu v 21. storočí nahradili diaľnice.
Metodológia
Nemali sme kapacitu na analýzu kvality života v slovenských mestách, ako to robí Mercer Consulting's, napriek tomu náš prieskum má značnú výpovednú hodnotu. Na zostavenie rebríčka sme vybrali štyri kvantifikovateľné indikátory, na základe ktorých sa jednotlivé okresné mestá na Slovensku porovnávali (do rebríčka nie sú zahrnuté Medzilaborce a Senec, pri ktorých chýbali údaje o zeleni).
Druhá Skalica. Foto: Roamn Benický Dva prieskumy o bezpečnosti a zeleni v mestách urobili redaktori Žurnálu už minulý rok sami. K nim boli pridané dáta Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o nezamestnanosti a Štatistického úradu o hrubom príjme. Pridaním ďalších premenných by sme získali ešte plastickejší obraz o slovenských mestách. To by si však vyžadovalo oveľa väčšie kapacity: personálne i časové. Nie je však vylúčené, že časom sa o to znova pokúsime.
Porovnávanie porovnateľného
Aby mohol Žurnál zozbierané údaje vyhodnotiť, museli sa prostredníctvom indexácie preratúvať, aby boli porovnateľné. Čo to vlastne znamená?
Maximálna hodnota vo všetkých štyroch kritériách bola stanovená na 100, minimálna na 0. Pri každom posudzovanom kritériu sa vypočítal index, ktorým sa prepočítala uvedená hodnota.
Subindex 1 ZELEŇ sme vypočítali takto: mesto Žilina začalo so separovaným zberom v roku 1991, za to získalo 100 bodov. Druhá v poradí Skalica začala separovať v roku 1992, to sa rovná 94,12 bodu. Takto sa postupuje smerom nadol, pritom posledné, Kysucké Nové Mesto a Sobrance, ktoré začali separovať len minulý rok, získali iba 5,88 bodu. Podobný systém sa použil aj pri prepočte plochy zelene a nákladov na jej údržbu. Výsledná suma sa vydelila tromi, a tak sme dostali definitívny výsledok. Víťazom so skóre 65 bodov sa stalo mesto Skalica.
Bronz patrí Žiline. Foto: archívSubindex 2 NEZAMESTNANOSŤ sme získali jednoduchým prepočtom. Za nulovú nezamestnanosť sme pridelili maximum 100 bodov. Za najvyššiu nezamestnanosť, v tomto prípade sme brali 30 %, je 0. Takto nastavená škála oveľa vernejšie odráža skutočný stav, keďže v žiadnom okrese nie je 100-percentná nezamestnanosť.
Subindex 3 MZDA je takisto veľmi jednoducho prepočítaný: 100 bodov je najvyššia, v tomto prípade bratislavská mzda, a 0 bodov je najnižšia mzda v Bardejove.
Subindex 4 BEZPEČNOSŤ sme získali zo štyroch premenných: z percenta stíhaných policajtov, počtu trestných činov na 1000 obyvateľov, percenta objasnenosti trestných činov a z počtu dopravných nehôd za rok na 1 km ciest. V tomto smere dopadla najhoršie Bratislava a Košice, preto že na relatívne malom území je tu najhustejšia premávka, čo výraznou mierou ovplyvnilo celkový výsledok.
Výsledok je súčtom premenných delené štyrmi. Za bezpečnosť získali najlepšie skóre Spišská Nová Ves a Gelnica, ktoré tvoria jedno policajné riaditeľstvo. Hneď za nimi sa umiestnilo Humenné a Snina. Celkovo je policajných okresov na Slovensku iba 44, čo znamená, že nie v každom okresnom meste sídli aj policajné riaditeľstvo. V mnohých prípadoch spadá pod jedno policajné riaditeľstvo viac civilných okresov. Najhoršie skóre v oblasti bezpečnosti získala Bratislava.
Žiadne prekvapenia
Metropola obsadila štvrté miesto. Foto: Roman BenickýKonečný výsledok sa potom vypočítal ako súčet štyroch subindexov delený štyrmi. Žiadne veľké prekvapenie sa nekonalo. Celkovo najlepším mestom na život v Slovenskej republike sú Malacky, tesne pred Skalicou. Tretie miesto získala Žilina. V tesnom závese za ňou je Bratislava.
Víťazstvo Malaciek a druhé miesto Skalice sú vcelku logické - obidve mestá majú dostatok zelene a sú relatívne malé, čiže je tu vysoká bezpečnosť. Keďže sa nachádzajú blízko Bratislavy, respektíve českých hraníc, sú tu nadpriemerne vysoké mzdy a naopak, nízka nezamestnanosť. Dá sa teda povedať, že ich komparatívnou výhodou je relatívna malosť a dobrá poloha.
Koniec tabuľky tiež nie je žiadnym veľkým prekvapením. Tvoria ho mestá takzvaného „juhovýchodného pásu chudoby", ktorý sa začína Krupinou a pokračuje cez Hont, Novohrad a Gemer smerom na východ.