Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / Prispievatelia / veronika21 / Esperanto

Esperanto

Autor: Veronika Tomanová Poslední změna: Sobota 14.09.2013 16:36 (c) Veronika Tomanová, 2008
Seminárna práca o vzniku, histórii a poslaní jazyka Esperanto vo svete, na Slovensku i v Považskej Bystrici.
Esperanto

Esperanto - symbol

 
 
 Seminárnu prácu v pôvodnej podobe si môžete stiahnuť vo formáte .doc
S prácou súvisí fotogaléria.
 
 
Esperanto
   Seminárna práca 
 
 
 
Šk. rok: 2007/2008
Ročník štúdia: oktáva
Gymnázium Považská Bystrica
 
 
 Poďakovanie

 

           Veľmi rada by som poďakovala mojej konzultantke pani Irene Hromadíkovej za ochotu, čas a poskytnuté zdroje a informácie.

 

Čestné vyhlásenie
 
Prehlasujem, že prácu na tému Esperanto som vypracovala sama s použitím uvedených zdrojov.
 
Veronika Tomanová
 
Obsah 

  1. Úvod
  2. Metodika práce
  3. Teoretické východiská
    1. O vzniku esperanta
    2. Esperanto je medzinárodný jazyk
    3. Svetová esperantská organizácia
    4. Svetové esperantské kongresy
    5. Trocha z histórie
    6. Esperantská symbolika
    7. Z histórie Slovenského esperantského zväzu
    8. Poslanie esperantistov na Slovensku
    9. O činnosti esperantského krúžku v Považskej Bystrici
  4. Záver

1. Úvod
Esperanto je medzinárodný jazyk, ktorý vznikol pred vyše 100 rokmi a dnes ho používajú milióny ľudí na celom svete. Má jednoduchú gramatiku bez výnimiek a priemerne nadaný človek sa v ňom naučí rozprávať a čítať za 6 mesiacov. So znalosťou esperanta môžete precestovať celý svet a bezprostredne poznávať kultúru iných krajín. Do esperanta sa prekladajú literárne a vedecké diela z rôznych jazykov, vydávajú sa v ňom pôvodné knihy, časopisy a noviny, vysielajú rozhlasové relácie. Niektorí autori píšu básne, poviedky a romány priamo v esperante.
V tejto práci som spracovala informácie o vzniku, histórií a poslaní esperanta vo svete a na Slovensku.
 
2. Metodika práce
 
 
Práca obsahuje odpis listu, ktorý napísal autor esperanta L. L. Zamenhof, informácie o histórií esperanta a jeho organizáciách, ale aj spomienky a poznámky od pani Hromadíkovej, ktoré sa týkajú prevažne vývoja esperanta na Slovensku a v Považskej Bystrici.
 
 
3. Teoretické východiská
 
Konzultantkou mojej práce je pani Irena Hromadíková, ktorá je zakladateľkou Esperantského klubu v Považskej Bystrici. Ona mi poskytla potrebné materiály na vypracovanie práce na tému Esperanto.
 
3.1. O vzniku esperanta
 
“Narodil som sa v Bielostkoku (Bialystoku) dňa 15. decembra 1859. Toto miesto môjho narodenia a mojich detských rokov dalo smer všetkým mojim ďalším snahám. V Bielostoku obyvateľstvo pozostáva zo štyroch rozdielnych častí: Rusi, Poliaci, Nemci a Židia. Každý z týchto častí používa svoj jazyk a vzájomný vzťah týchto menšín je nepriateľský. V tomto meste viac než inde citlivá povaha cíti ťažobu rôznych jazykov a presviedča sa na každom kroku, že rozdielnosť jazykov je jediná, alebo aspoň hlavná príčina, ktorá ľudstvo rozdeľuje a tvorí z neho nepriateľské celky.
Vychovávali ma ako idealistu; učili ma, že všetci ľudia sú bratia a potom na ulici a na dvore na každom kroku všade som pociťoval, že ľudia neexistujú, že sú iba Rusi, Poliaci, Nemci, Židia atď. Všetko toto vždy trápilo moju detskú dušu, hoci mnohí by sa vysmiali tejto mojej “bolesti zo sveta”. Keďže sa mi vtedy zdalo, že “veľkí” dokážu všetko, často som si opakoval, že keď budem veľký, rozhodne odstránim toto zlo.
Postupne som sa presvedčoval, že všetko nejde tak ľahko, ako sa to v detskom veku javí; odhadzoval som jedno za druhým rozličné utópie a len sen o jednej ľudskej reči som nikdy nemohol odhodiť. Nepamätám sa kedy, ale včas som si sformoval presvedčenie, že spoločný jazyk môže byť neutrálny, nepatriaci žiadnej zo žijúcich národností. Keď som prešiel z Bielostockého reálneho gymnázia na druhé klasické gymnázium vo Varšave, nejaký čas ma priťahovali jazyky antické. Potom som prišiel na myšlienku, že toto všetko je nemožné a začal som nejasne sniť o novom umelom jazyku (o novej umelej reči).
Vtedy som raz začal robiť pokusy, umele som vytváral bohaté skloňovania a časovania atď. Ale ľudská reč so svojím, podľa môjho náhľadu nekonečným množstvom gramatických foriem, so svojimi stotisíckami slov, ktorými ma strašili tučné slovníky – zdala sa mi takým umele vytvoreným kolosálnym strojom, že som si naraz povedal: Preč sny! Táto práca nie je v ľudských silách! – a predsa som sa vždy vracal k svojmu snu.
Nemčinu a francúzštinu som sa naučil v detstve, kedy som ešte nevedel porovnávať a robiť uzávery; ale keď ako gymnazista piateho ročníka začal som sa učiť anglický jazyk, padla mi do očí jednoduchosť gramatiky, zvlášť vďaka prudkému prechodu k tejto od gramatiky gréckej a latinskej. Vtedy som zbadal, že pre reč nie je potrebné bohatstvo gramatických foriem. Pod týmto vplyvom začal som hľadať v mojej pokusnej reči a odhadzovať nepotrebné formy. Zbadal som, že gramatika sa stále viac a viac roztápa v mojich rukách a čoskoro som prišiel ku gramatike celkom malého rozsahu, ktorá zaberá – bez ujmy na jazyku – nie viac než niekoľko stránok. Vtedy som sa začal serióznejšie odovzdávať môjmu snu. Ale obrovské slovníky ma nenechávali na pokoji.
Raz keď som bol v siedmej triede gymnázia, náhodou ma upútal nápis “švejcarskaja”, ktorý som už mnohokrát videl a potom zas výveska “konditorskaja”. Toto “skaja” ma zaujalo a ukázalo mi, že prípony umožňujú urobiť z jedného slova iné slová, ktoré sa netreba zvlášť učiť. Táto myšlienka ma zabrala úplne a náhle som pocítil pôdu pod nohami. Na strašné, velikánske slovníky padol lúč svetla a rýchle sa začali zmenšovať v mojich očiach.
- Problém je rozlúštený! – povedal som vtedy. Dostal som myšlienku o príponách a začal som v tomto smere pracovať. Začal som porovnávať slová, hľadať medzi nimi stále, určité vzťahy a každodenne som vyraďoval zo slovníka veľkú sériu slov, nahradzujúc toto množstvo jednou príponou, ktorá znamená určitý vzťah. Zbadal som vtedy, že veľká hromada slov čiste kmeňových (napr. matka, úzky, nôž) môže byť ľahko preformovaná do utvorených slov a stratiť sa zo slovníka. Mechanika reči bola predo mnou ako na dlani. Začal som pracovať pravidelne s láskou a nádejou. Čoskoro potom mal som už napísanú celú gramatiku a malý slovník.
Teraz tu v pravý čas poviem niekoľko slov o materiále pre slovník. Predtým som hľadal a vyhadzoval všetko nepotrebné z gramatiky, chcel som použiť princíp ekonomiky tiež pre slová a už vtedy som došiel k presvedčeniu, že materiál pre slovník musí byť románsko-germánsky, zmenený len natoľko, nakoľko to vyžaduje pravidelnosť a ďalšie dôležité podmienky jazyka. Keďže som už pevne stál na nohách, čoskoro som zbadal, že terajšie jazyky majú obrovskú zásobu hotových slov už medzinárodných, ktoré sú známe všetkým národom a tvoria zásobu pre budúcu reč medzinárodnú – a ja som samozrejme využil túto zásobu.
V roku 1878 bola už reč viac-menej hotová, ačkoľvek medzi vtedajším “lingwe universala” a terajším jazykom Esperantom bol ešte veľký rozdiel. Zoznámil som s ním mojich kolegov (bol som vtedy v ôsmej triede gymnázia). Väčšina z nich bola pritiahnutá k ídei: neobyčajná ľahkosť jazyka upútala ich a všetci sa ho začali učiť. Dňa 5. decembra 1879 sme všetci spoločne oslávili oživenie jazyka.
Tak skončilo prvé obdobie jazyka. Bol som vtedy ešte príliš mladý, aby som vyšiel verejne so svojou prácou a rozhodol som sa čakať ešte 5 - 6 rokov a za ten čas starostlivo vyskúšať reč a úplne ju prakticky vypracovať. Pol roka po sviatočnom dni 5. decembra skončili sme gymnázium a rozišli sme sa. Budúci apoštoli pokúsili sa sem-tam hovoriť o “novej reči” a skúsiac výsmech dospelých poponáhľali sa zradiť jazyk a zostal som celkom sám. Predvídajúc výsmech a prenasledovania, rozhodol som sa schovať svoju prácu pred všetkými. Za 5 a pol roka na univerzite som nikdy s nikým o tejto mojej veci nehovoril.
Pracoval som však počas šiestich rokov zdokonaľujúc a skúšajúc jazyk a práce som mal dosť, hoci v roku 1878 sa mi zdalo, že jazyk je už celkom hotový. Veľa som prekladal do mojej reči a písal v nej originálne diela. Rozsiahle skúšky ukázali, že to čo sa mi zdalo celkom dokonalé teoreticky, nie je ešte hotové prakticky. Mnoho som musel osekať, nahradiť, upraviť a kmeňove preformovať. Niekoľko foriem, ktoré sa mi zdali obohatením, ukázali sa teraz v praxi nepotrebným balastom; tak napríklad som musel odhodiť niekoľko nepotrebných prípon. V r. 1878 sa mi zdalo, že pre jazyk stačí mať gramatiku a slovník; ťažkopádnosť a negracioznosť reči som pripisoval len tomu, že ju ešte dostatočne neovládam; ale prax ma čoraz viac presvedčovala, že reč potrebuje ešte nejaké nezachyteľné “niečo”, spojujúci prvok, dávajúci jazyku život a určitého ducha. Vtedy som sa začal vyhýbať doslovným prekladom z toho alebo onoho jazyka a snažil som sa priamo myslieť v reči neutrálnej. Potom som zbadal, že jazyk v mojich rukách prestáva byť bezzákladový tieň niektorého z jazykov. Hovor už plynul sám poddajne, ladne a celkom voľne, ako živý otcovský jazyk.
Skončil som univerzitu a začala sa moja medicínska prax. Teraz som už začal myslieť na zverejnenie svojej práce. Pripravil som koncept svojej prvej brožúry (D-ro Esperanto: Lingvo internacia. Antaǔparolo kaj plena lernolibro) a začal som hľadať vydávateľa. Keď som už jedného našiel a pol roka tento pripravoval moju brožúru na vydanie, nakoniec – odmietol. Konečne po dlhých snaženiach sa mi podarilo samému vydať svoju prvú brožúru v júli 1887. Bol som pred touto udalosťou veľmi rozpoložený, cítil som, že kladiem na jednu kartu pokoj a ekzistenciu svoju a svojej rodiny; ale nemohol som zanechať ídeu, ktorá mi prenikla do tela a krvi a – prekročil som Rubikon ... !” [List, ktorý Dr. Lazaro Ludoviko Zmenhof napísal N. Borovkovi]
Zamenhof vo svojej učebnici, v tzv. Prvej knihe z roku 1887 uviedol iba 16 gramatických pravidiel a 987 slov. Rozvíjanie a obohacovanie jazyka čakal od esperantistov. Sám dal príklad tým, že ešte na konci predminulého storočia preložil Shakespaerovho Hamleta. Jeho obdivuhodný preklad ukázal, že tento umelý jazyk je práve taký pružný, že ho možno práve tak obohacovať ako živé jazyky. Veľkým priaznivcom esperanta bol napr. aj Tolstoj. Raz napísal, že tento jazyk sa oplatí učiť aj preto, lebo energia vložená do učenia sa mnohonásobne vráti.
 
 
3.2. Esperanto je medzinárodný jazyk
 
Esperanto je medzinárodný jazyk. Slovo medzinárodný jasne naznačuje, že výlučne nepatrí žiadnemu národu. V praxi to znamená úplne odstránenie jazykovej diskriminácie, pretože používanie esperanta ako spoločného komunikačného prostriedku zrovnoprávňuje príslušníkov tak veľkých, ako i malých národov.
 
 
 
Je fakt, že vo svete už dávno platia, také prostriedky styku, ako sú jednotné námorné a letecké kódy, jednotný číselný systém a ďalšie systémy, ale v oblasti jednotného hovoreného a písaného slova sa urobilo málo. A je to práve mnohojazyčnosť, ktorá veľmi často bráni medzinárodným stykom a rozvoju medzinárodnej spolupráce.
Podľa amerického lingvistu M. Pela ľudstvo dnes hovorí asi 2800 jazykmi. Na zasadaniach Valného zhromaždenia a Rady bezpečnosti OSN je 7000 účastníckych kresiel napojených na šesť prekladateľských kabín, v ktorých pracujú vysoko kvalifikovaný tlmočníci. Na nich záleží, aké presné a spoľahlivé informácie v angličtine, vo francúzštine, v španielčine, ruštine, čínštine a arabčine účastníci dostanú.
Sú to obrovské náklady na tlmočnícky a prekladateľský aparát. Organizácia pre školstvo, vedu a kultúru (UNESCO) pracuje s ôsmimi jazykmi. Svetová zdravotnícka organizácia s piatimi. Medzinárodná telekomunikačná únia tak isto s piatimi atď.[ Kurz medzinárodného jazyka esperanto]
Esperanto je veľmi logický a presný jazyk (jedno slovo = jeden význam), v porovnaní s inými ľahko naučiteľný a schopný vyjadriť aj najjemnejšie jazykové odtiene. Jeho gramatika je ľahká a stručná. Rozvíja sa podľa zákonov všetkých živých ( národných) jazykov.
Pedagógovia, ktorí sa zaoberali vyučovaním esperanta, dospeli k niekoľkým zaujímavým záverom:

     

  • esperanto podporuje a urýchľuje vyučovanie ďalších cudzích jazykov,

     

  • poskytuje solídne vedomosti o všeobecných zásadách gramatiky svetových jazykov,

     

  • núti žiakov logicky myslieť,

     

  • užitočne prispieva k vyplneniu voľného času.
Autor esperanta, poľský očný lekár Dr. Lazaro Ludoviko Zamenhof ( 1859 – 1917 ) vydal prvú učebnicu esperanta v roku 1887. Esperanto dokázalo svoju veľkú života schopnosť. Vychádza v ňom vedecká literatúra ( vydalo sa dvesto odborno-technických slovníkov z 50 vedných oborov ), originálne i prekladové prozaické a básnické diela.
V celom svete vzbudila veľký ohlas napríklad Antológia slovenskej literatúry ( Slovaka Antologio ), ktorá vyšla v roku 1977 v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave. V esperantskom preklade sa tak na mnohých miestach sveta prvýkrát oboznámili s poprednými dielami našich spisovateľov a básnikov od najstarších čias takmer až po súčasnosť.
V esperante vychádza viac ako sto časopisov, mnohé články a resumé v 80 ďalších rôznojazyčných periodikách a tiež mnohé zahraničné filmy vydávajú svoje prospekty a katalógy v esperante. Na vysokých školách vo svete je asi 70 lektorátov esperanta v 24 krajinách.
Najväčšie rozšírenie zaznamenalo esperanto v oblasti medzinárodného turistického ruchu. Esperantom dnes hovorí niekoľko miliónov ľudí a vysiela v ňom 14 rozhlasových staníc. [ Eduard V. Tvarožek, Ing. Milan Zvara, Ing. Július Varinský a kolektív; rok sa neuvádza; 1. lekcia, str. 1, 2 ]
 
 
3.3. Svetová esperantská organizácia
 
Vrcholným orgánom esperantistov je Svetová esperantská organizácia – UEA ( Universala Esperatno-Asocio ). Združuje viac ako 70 členských krajín. Jej sídlo je v Rotterdame. UEA pravidelne vydáva mesačník Esperanto.
V rámci tejto vrcholnej organizácie pracuje Svetová mládežnícka esperantská organizácia – TEJO ( Tutmonda Esperantista Junulara Organizo ). Jej členmi sú mladí ľudia od 16 do 30 rokov z viac ako 29 krajín.
Za dlhoročné obdobie existencie Svetovej esperantskej organizácie sa utvorilo veľa odborných sekcií. Je to napríklad medzinárodná vedecká esperantská organizácia, Esperantský zväz filatelistov, Medzinárodná zdravotnícka esperantská organizácia, Medzinárodný zväz rádioamatérov, Medzinárodný automobilový esperantský klub, Zväz esperantistov – invalidov, Medzinárodný esperantský šachový zväz a ďalšie zväzy hudobníkov, novinárov, železničiarov, atď. [Eduard V. Tvarožek, Ing. Milan Zvara, Ing. Július Varinský a kolektív; rok sa neuvádza; 2. lekcia, str. 1 ]
 
 
3.4. Svetové esperantské kongresy
 
 

          Esperantisti sa stretávajú každoročne, vždy v inej krajine na celosvetovom kongrese. Podľa počtu účastníkov boli doteraz najväčšie kongresy v roku 1923 v Norimbergu ( 4963 účastníkov ), v roku 1978 vo Varne ( 4414 účastníkov ) a v roku 1983 v Budapešti ( 4834 účastníkov ).

          V nadväznosti na tieto kongresy sa konajú vždy v tej istej krajine ( obvykle na inom mieste) svetové mládežnícke esperantské stretnutia. Najviac mladých esperantistov z celého sveta sa zišlo v roku 1966 na mládežníckom kongrese v Pécsi ( 900 účastníkov ).

          Svetové esperantské kongresy trvajú vždy týždeň a majú veľmi pestrý a bohatý program. Sú to jediné kongresy na svete, pri ktorých prekladateľské kabíny v kongresovej sále zívajú prázdnotou.  [ Zväz esperantistov SSR; rok neuvedený; str. 3, 4]

          Medzinárodné esperantské kongresy sa konajú pravidelne takmer každý rok. Prvý bol v roku 1905 v Boulogne-sur-Mer vo Francúzsku. Zúčastnilo sa ho 688 esperantistov. Odvtedy sa konalo celkovo 92 kongresov. Posledný bol v roku 2007 v Jokohame v Japonsku.

 

3.5. Trocha z histórie
 
 
Už v 17. storočí sa mnohí významní vedci zapodievali myšlienkou vytvorenia medzinárodného jazyka. Bol to francúzsky matematik Descartes, anglický fyzik I. Newton, nemecký filozof Leibnitz. Je menej známe, že otázkou vytvorenia medzinárodného jazyka sa zaoberal aj “učiteľ národov” J. A. Komenský. Vo svojom diele Panglottia dochádza k záveru, že úlohu medzinárodného jazyka nemôže plniť nijaký národný jazyka a jedinou schodnou cestou je vytvorenie nového jednoduchého jazyka, ktorý by nepatril žiadnemu národu. Takýto jazyk by mal mať pravidelné časovanie, gramatiku pravidelnú a bez výnimiek a slovnú zásobu z najrozšírenejších jazykov. Tieto požiadavky vyslovené Komenským spĺňa práve esperanto.
V roku 1887 vyšla prvá učebnica esperanta, ktorej autorom bol L. L. Zamenhof. Je možné povedať, že esperanto je aj teraz moderným jazykovým projektom podľa požiadaviek lingvistov. Jeho gramatika je celkom pravidelná, základný slovný fond pochádza zo 70 – 75% z románskych jazykov, z 20% z germánskych a 5 – 10% z iných jazykových skupín.
Esperanto prekonalo mohutný rozvoj, takže dnes môže plniť úlohu medzinárodného jazyka v všetkých oblastiach ľudskej činnosti
Esperanto od svojho vzniku plnilo úlohu jazyka literatúry. Dr. Zamenhof sám v esperante písal originálne básne, prekladal do esperanta diela svetovej literatúry. Dnes už má esperanto bohatú pôvodnú a prekladovú literatúru. Umožňuje čitateľom na celom svete oboznámiť sa s literárnymi klenotmi všetkých národov.
Viac ako desaťtisíc titulov esperantských kníh svedčí o usilovnej práci esperantských prekladateľov a spisovateľov. Každoročných literárnych súťaží sa zúčastňujú spisovatelia a prekladatelia z celého sveta. Esperanto sa stalo prostredníkom aj pri prekladoch z jedného jazyka do druhého. Významné originálne diela boli preložene z esperanta do mnohých národných jazykov. [Eduard V. Tvarožek, Ing. Milan Zvara, Ing. Július Varinský a kolektív; rok sa neuvádza; 3. lekcia, str. 1 ]
 
 
3.6. Esperantská symbolika
Názov jazyka pochádza zo pseudonymu autora, ktorým podpísal svoju prvú učebnicu: D-ro Esperanto, t. j. “dr. Dúfajúci”. Autor dúfal, že sa tento jazyk rozšíri a prispeje k dorozumeniu a porozumeniu medzi ľuďmi rôznych národov. Jazyk bol spočiatku nazývaný “medzinárodný jazyk doktora Esperanto”, neskoršie a dnes už len “esperanto”.
 
 
 
Znakom esperanta a odznakom esperantistov je zelená päťcípa hviezda v bielom poli ( novšie – oválny symbol ). Päťcípa hviezda je symbolickým vyjadrením piatich ( osídlených ) dielov sveta a zelená je farba nádeje; jej význam sa kryje s už vysvetleným významom slova “esperanto”. Zelenú farbu je možné tiež vyložiť ako “voľno” pre uľahčenie medzinárodných stykov. Esperantisti nosia odznak preto, aby umožnili iným esperantistom ( obzvlášť cudzím ) poznať, že sú schopní sa esperantsky dohovoriť a poskytnúť im informácie, ktoré si obyčajne poskytujú krajania, keď sa stretnú v cudzine.
Esperantisti majú svoju hymnu, ktorá sa hrá a spieva pri slávnostných udalostiach esperantistov ( medzinárodných stretnutiach a pod. ). Je ňou zhudobnená báseň L. L. Zamenhofa.
Esperantisti sa niekedy oslovujú “samideano”, čo v doslovnom preklade znamená “sam-ide-ano” = “stúpenec tej istej myšlienky”. Tou myšlienkou zastávanou esperantistami je myšlienka zavedenia jednotného medzinárodného jazyka pre ľahšie dorozumenie sa medzi ľuďmi rôznych národov. [Eduard V. Tvarožek, Ing. Milan Zvara, Ing. Július Varinský a kolektív; rok sa neuvádza; 8. lekcia, str. 1 ]
V rámci sveta je vydaná príručka “monda servo”, svetová služba, so zoznamom adries esperantistov podľa záujmových skupín aj s možnosťou bezplatného ubytovania zahraničných esperantistov.
 
 
3.7. Z histórie Slovenského esperantského zväzu
 
 
Zväz esperantistov SSR ( pôvodný názov ) bol založený 9. mája 1969 v hoteli Esperanto v Pribyline. Vtedy bol za predsedu zvolený Pavel Rosa z Bratislavy.
Na žiadosť zväzu prevzalo Ministerstvo kultúry SSR na svojej operatívnej porade č. 14/76 dňa 23. septembra 1976 do svojej pôsobnosti Zväz esperantistov SSR. Tým sa dostalo myšlienke medzinárodného jazyka esperanto a činnosti zväzu najvyššieho uznania.
Po zahájení činnosti Ústredného výboru ZE SSR sa postupne vytvárali podmienky k vytvoreniu Krajských esperantských výborov. Ako prvý vznikol východoslovenský, neskôr západoslovenský, Mestský výbor Bratislavy a nakoniec stredoslovenský.
Esperantisti na Slovensku sa každoročne, neskôr s dvoj- až trojročnými prestávkami stretávali na svojich zjazdoch. Sú to nie len pracovné, ale aj kultúrno-spoločenské udalosti.
Zjazdy Zväzu esperantistov SSR:
1. Pribylina 1969 ( ustanovujúci zjazd )
2. Bratislava 1970
3. Košice 1971
4. Tatranská Lomnica 1972
5. Martin 1974
6. Tatranská Lomnica 1975
7. Bratislava 1977
- Tatranská Lomnica 1977, mimoriadny zjazd, za predsedu bol zvolený
Ing. Milan Zvara
8. Prešov 1980
9. Žilina 1983, zmena názvu zväzu na Slovenský esperantský
Zväz – Slovakia Esperatno–Asocio, za predsedu
zvolený Dr. Andrej Lukáč, CSc.
10. Nitra 1987 ( posledný uvedený )
Počet členov Slovenského esperantského zväzu prekročil koncom roku 1985 číslo 2300. na počesť 100. výročia od vzniku esperanta ( 1987 ) sa ÚV SEZ zaviazal vyvinúť takú aktivitu, aby v tomto roku mohol byť prijatý 3000. člen zväzu.
Počet esperantských skupín ( základných organizácií zväzu ) bol začiatkom roku celkom 70. V roku 1987 sa počíta so 100 skupinami na území Slovenska.
V roku 1984 začalo vyvíjať činnosť Vzdelávacie stredisko Slovenského esperantského zväzu. Jeho cieľom bolo predovšetkým zvyšovať jazykovú úroveň esperantistov a vytvárať podmienky pre štúdium nových záujemcov o esperanto.
Táto činnosť sa realizovala hlavne v:
- písomných kurzoch esperanta
- polointenzívnych a intenzívnych kurzoch
- letnej škole esperanta
- vzdelávaní funkcionárov pre činnosť zväzu
Dosiahnuté výsledky potvrdili, že Vzdelávacie stredisko plní svoje úlohy, ktoré sa od neho očakávali. [Eduard V. Tvarožek, Ing. Milan Zvara, Ing. Július Varinský a kolektív; rok sa neuvádza; 7. lekcia, str. 1, 2 ]
Pred nežnou revolúciou mal esperantský zväz v Poprade k dispozícií dve budovy, kde sa konali celoslovenské kongresy. Medzinárodné stretnutia esperanta s možnosťou ubytovania, letné školy.
Na počesť neúnavnej práce zaslúžilých esperantistov boli inštalované pamätné tabule učiteľom esperanta - Milanovi Zvarovi v Poprade a Milošovi Rybinovi v Slovenskej Ľupči. [ pani Irena Hromadíková ] 
Poslanie esperantistov na Slovensku je vyjadrené v stanovách spolkov. Ich poslaním je šíriť medzinárodný jazyk esperanto ako prostriedok dorozumenia medzi národmi, poskytovať cudzincom znalosti najmä o Slovensku, jeho kultúrnych hodnotách a šíriť dobré meno Slovenska vo svete.
Spolky esperantistov uskutočňujú svoje poslanie tým, že:

     

  • reprezentujú slovenské esperantské hnutie doma i v cudzine

     

  • združujú záujemcov o medzinárodnú jazyk esperanto

     

  • vedú svojich členov ku zvyšovaniu ideovej úrovne a kultúry jazyka, organizujú kurzy, semináre, skúšky z esperanta a skúšky spôsobilosti vyučovať esperanto

     

  • zabezpečujú vydávanie časopisov, učebníc, propagačných pomôcok a materiálov

     

  • vytvárajú podmienky a potrebné zariadenia pre spoločenský život svojich členov

     

  • organizujú národné a medzinárodné podujatia esperantského charakteru

     

  • organizujú a usmerňujú styky spolkov a ich členov s esperantistami v zahraničí

     

  • zabezpečujú individuálne členstvo svojich členov v medzinárodných esperantských organizáciách

     

  • zaobstarávajú a sprostredkúvajú literatúru v esperante a o esperante do archívu, ktorý bol zriadený v obci Plevník

     

  • zhromažďujú štatistické údaje a historické materiály o esperantskom hnutí, zriaďujú a spravujú archív esperantského hnutia

     

  • informujú verejnosť o esperante a esperantských akciách vo verejných informačných prostriedkoch

     

  • podnecujú a organizujú vedeckú a umeleckú činnosť svojich členov
Spolky esperantistov sú prijaté do pôsobnosti Ministerstva kultúry SR ( od 23. septembra 1976 ).
Esperantisti na Slovensku sú organizovaní v Stredoslovenskej esperantskej lige v Žiline, vo Východoslovenskom esperantskom spolku v Liptovskom Mikuláši a v Západoslovenskom esperantskom spolku V Bratislave.
Bohatá súčasná činnosť esperantského klubu v Žiline a Liptovskom Mikuláši je zachytená v kronikách klubu, v knižnej podobe a vlastnej knižnici. [ pani Irena Hromadíková ]
 
 
3.8. Poslanie esperantistov na Slovensku
 

          Poslanie esperantistov na Slovensku je vyjadrené v stanovách spolkov. Ich poslaním je šíriť medzinárodný jazyk esperanto ako prostriedok dorozumenia medzi národmi, poskytovať cudzincom znalosti najmä o Slovensku, jeho kultúrnych hodnotách a šíriť dobré meno Slovenska vo svete.

 

Spolky esperantistov uskutočňujú svoje poslanie tým, že:

-          reprezentujú slovenské esperantské hnutie doma i v cudzine

-          združujú záujemcov o medzinárodnú jazyk esperanto

-          vedú svojich členov ku zvyšovaniu ideovej úrovne a kultúry jazyka, organizujú kurzy, semináre, skúšky z esperanta a skúšky spôsobilosti vyučovať esperanto

-          zabezpečujú vydávanie časopisov, učebníc, propagačných pomôcok a materiálov

-          vytvárajú podmienky a potrebné zariadenia pre spoločenský život svojich členov

-          organizujú národné a medzinárodné podujatia esperantského charakteru

-          organizujú a usmerňujú styky spolkov a ich členov s esperantistami  v zahraničí

-          zabezpečujú individuálne členstvo svojich  členov v medzinárodných esperantských organizáciách

-           zaobstarávajú a sprostredkúvajú literatúru v esperante a o esperante do archívu, ktorý bol zriadený v obci Plevník

-          zhromažďujú štatistické údaje a historické materiály o esperantskom hnutí, zriaďujú a spravujú archív esperantského hnutia

-          informujú verejnosť o esperante a esperantských akciách vo verejných informačných prostriedkoch

-          podnecujú a organizujú vedeckú a umeleckú činnosť svojich členov

 

         Spolky esperantistov sú prijaté do pôsobnosti Ministerstva kultúry SR ( od 23. septembra 1976 ).

 

          Esperantisti na Slovensku sú organizovaní v Stredoslovenskej esperantskej lige v Žiline, vo Východoslovenskom esperantskom spolku v Liptovskom Mikuláši a v Západoslovenskom esperantskom spolku V Bratislave.

          Bohatá súčasná činnosť esperantského klubu v Žiline a Liptovskom Mikuláši je zachytená v kronikách klubu, v knižnej podobe a vlastnej knižnici.  [ pani Irena Hromadíková ]

 

 

 
3.9. O činnosti esperantského krúžku v Považskej Bystrici
 
 
 
Esperantský krúžok pri DK Považských strojární v Považskej Bystrici začal svoju činnosť 17.9.1970. Schôdzky sa uskutočňovali každé dva týždne v utorok. Od roku 1973 bola pred DK inštalovaná vývesná skrinka aj pre esperanto, kde sme informovali o činnosti krúžku, podujatiach, esperantskej literatúre, o svetových esperantských kongresoch a esperantských kurzoch.
V roku 1973 sme zabezpečili vydanie esperantských prospektov výrobkov Považských strojární Jawa typ 50 a 90 a rozposlali do 51 krajín sveta. Ďakovné listy sú z časti založené v kronike krúžku.
V roku 1975 sa uskutočnil kurz esperanta v III. ZŠ s účasťou 16 žiakov a pravidelne v krúžku prebiehalo zdokonaľovanie sa v esperante.
V roku 1980 esperantský krúžok omladol, keď s-ano Dlugi priviedol 12 mladých esperantistov, čím sa zvýšil počet členov na 25, z ktorých šestnásti boli členovia AE SSR. V septembri roku 1980 vo vstupnej hale DK sme aranžovali výstavu “Medzinárodný jazyk esperanto – dorozumievací prostriedok medzi národmi.” EK mával schôdzky každú stredu v DK ROH v Považských strojární.
V roku 1986 v mesiaci januári sme inštalovali ďalšiu esperantskú výstavu “Esperanto most mieru”, ktorú sme potom požičali do miest Čadca, Bánovce nad Bebravou, Dolný Kubín ako i na Liptov.
Členovia krúžku sa zúčastňovali esperantských podujatí, schôdzí, kongresov, konferencií a stretnutí, niektoré z nich sú zahrnuté v kronike krúžku.
Kurzy esperanta pre začiatočníkov sme uskutočňovali v rokoch 1985 – 86 pri DK ROH Považských strojární a v roku 2001 – 3 v Centre voľného času v Považskej Bystrici.
Konferencia MEL Stredoslovenskej esperantskej ligy v Považskej Bystrici sa konala 17. – 18. 4. 1998.
V súčasnej dobe esperantský krúžok zanikol a bývalí členovia v dôsledku zamestnaneckých zmien nemajú záujem o činnosť v esperantskom hnutí. [ pani Irena Hromadíková ]
Najväčšia knižnica esperantskej literatúry sa nachádza vo Viedni.
Na Slovensku boli v esperante vydané rôzne príručky o prírodných krásach Slovenska ako i Slovenská antológia.
V roku 2007 esperantisti na Slovensku oslavovali sté výročie založenia esperantského hnutia na Slovensku a vydania prvej slovenskej učebnice od Alberta Škarvana “základy medzinárodnej reči esperanto”. Pri tejto príležitosti vydáva Ing. Ján Vajs, redaktor časopisu Esperantisto Slovaka a vedúci Esperantského klubu v Liptovskom Mikuláši, knihu s názvom 100 významných osobností slovenského esperantského hnutia.
O činnosti, plánoch a aktualitách sa dočítame v časopise Esperantisto Slovaka, ktorý vychádza 4krát ročne.
Ďalšie celoslovenské esperantské stretnutie sa uskutoční v dňoch 23. – 25. mája 2008 v Snine, kde bude prijatá zmena stanov.
O esperante sa dozvieme aj na týchto stránkach:
www.esperanto.cz [ Esperantisto Slovaka, 1-2008, str. 24]
 
 
Verím, že moja práca priblížila esperanto a jeho históriu, vývoj a súčasnosť.
 
Zoznam použitej literatúry
 
TVRAOŽEK, Eduard V., ING. ZVARA, Milan, ING. VARINSKÝ, Július: Kurz medzinárodného jazyka esperanto; rok neuvedený (z obsahu vyplynulo - 1987)
ZVÄZ ESPERANTISTOV SSR: Esperanto nie je fínsky bežec
Časopis Esperantisto Slovaka, január 2008
 
 
  
4. Záver
 

          Esperanto je veľmi zaujímavý jazyk. Pri písaní tejto práce som sa dozvedela mnoho informácií, ktoré ma obohatili. Zaujímavá aj keď v dnešnom svete nerealizovateľná je úvaha esperantistov o zrušení tlmočníckeho a prekladateľského aparátu. Z finančných prostriedkov, ktoré by sa nemuseli vynaložiť na tlmočenie a preklad, by mohol byť financovaný boj proti hladu, chorobám a analfabetizmu.

 

     Autor: Veronika Tomanová

Anonymous User
Anonymous User píše:
Sobota 26.04.2008 07:31

Už vidím Angličanov a hlavne vypasených hamburgerovo-cocacolových Amíkov, ako tlačia do hlavy esperanto...

Juraj Smatana
Juraj Smatana píše:
Sobota 26.04.2008 11:28
Zaujímavý článok a hodnotná diskusia k článku, na túto tému:
http://www.changenet.sk/index.stm?section=forum&x=73137&cat=14834

Angličania a Američania naozaj nemajú dôvod "tlačiť do hlavy esperanto" - práve naopak, radšej tlačia značné peniaze na udržiavanie dominancie ich jazyka. Na esperante by mali mať záujem práve malé národy. Podobne, ako je pre počítačové firmy výhodné na niektoré účely používať operačný systém LINUX, ktorý "nikomu nepatrí", resp. patrí všetkým, ktorí ho používajú.

Anonymous User
Anonymous User píše:
Sobota 03.05.2008 22:28

Viac na http://www.esperanto-usa.org/

Mimochodom 19. mája o 18:30 (časom si nie som istý) bude hosťom bratislavského esperantského klubu americký hudobný skladateľ David Gaines. Stretnutie bude otvorené aj pre verejnosť (budeme tlmočiť z/do esperanta). Ak máte chuť, môžete prísť do botela FairWay (pri zastávke Chatam Sofer), a opýtať sa ho, prečo používa esperanto.

Rasťo Šarišský rsarissky zavinac post bodka sk

Anonymous User
Anonymous User píše:
Neděle 04.05.2008 11:32

je to utópia a hlúposť, tak ako je utópia, že Stando nemá nič spoločné s výberom bytovky.

Anonymous User
Anonymous User píše:
Neděle 04.05.2008 21:46

Máš pravdu, je to utópia a hlúposť, rovnako ako celosvetový mier, spravodlivosť alebo ekologická rovnováha. Ale to ešte neznamená, že nemá cenu sa o to usilovať. Aj napriek tomu, že ľudia dávajú prednosť jazde z kopca, lebo im pripadá "prirodzenejšia" ako trmácanie sa hore.

Ktovie, možno sa to raz uskutoční, tak ako sny o lietaní, zrušení otroctva, volebnom práve pre ženy...

Rasťo Š.

PS: Mnohí sa naučili esperanto a používajú ho, lebo ich to ... baví!

Anonymous User
Anonymous User píše:
Pondělí 05.05.2008 20:12

Nezačne to 18:30, ale o hodinu skôr: 17:30

Rasťo Š.

« duben 2017 »
duben
PoÚtStČtSoNe
12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
Odporučiť
 

Copyright © 2000-2014 Klub Strážov, pokiaľ pri jednotlivých materiáloch nie je uvedený iný pôvodca. Prevádzkovateľ portála PB.OTVORENE.SK občianske združenie Klub Strážov nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi. Preberanie pôvodného materiálu je povolené výhradne na nekomerčné účely a s uvedením zdroja.

Kontakty: Klub Strážov, projekt PB.OTVORENE.SK, Švabinského 17, 851 01 Bratislava. E-mail: redakcia@pb.otvorene.sk Mobil: +421907034666. ISSN 1337-0359