Ako je to s predpismi EÚ, eurofondami a spaľovňami? Naozaj je možné podporiť zo štrukturálnych fondov spaľovňu?

V zásade je možné vybudovať spaľovňu odpadov zo zdrojov EÚ. Prikladám zhrnutie kritérií pre využitie eurofondov v odpadovom hospodárstve / spaľovniach odpadov. Podľa mojich informácií sa žiaľ kritériá zvoľnili, napríklad donedávna nemohla byť podporená spaľovňa, kde bol súkromný kapitál, teraz to už možné je. V EÚ pracuje najsilnejšia spaľovniarska lobby na svete, omnoho silnejšia, než napríklad v USA. Z eurofondov je možné postaviť spaľovňu nebezpečných odpadov, ale aj spaľovňu TKO (tuhého komunálneho odpadu). Nie sú na to nejaké odborné dôvody – jednoducho Nemci, ktorí roky zo štátu dotujú rozvoj svojich spaľovniarskych technológií a spaľovniarskych firiem, si teraz pre ne v Rámcovej smernici o odpadoch a v EU fondoch vylobovali aj väčší trh.

Nerád sa vyjadrujem, pokiaľ nemám dôkazy a podrobné informácie, avšak z doteraz známych faktov sa dá v Považskej Bystrici odhadnúť najpravdepodobnejší scenár. Pravdepodobne ide o projekt spaľovne odpadov, alebo o prekládkovú stanicu, čo by nebolo až tak zle. Ale znepokojivý je ten komín a niektoré dokumenty ako PHSR, takže to vyzerá skôr na spaľovňu.

Táto spaľovňa by s najvyššou pravdepodobnosťou slúžila pre DOVOZ A SPAĽOVANIE ODPADOV ZO ZAHRANIČIA.

Kapacita 60 – 80 000 ton, na ktorú má byť dimenzovaný zberný dvor, je neekonomický malá pre komunálny odpad. V Košiach nestačí takéto množstvo pre dobrú ekonomiku firmy, ktorá síce prežíva, ale trápi sa a chce rozširovať kapacitu spaľovne na 190 000 – 200 000 ton za rok.

Pre nebezpečný odpad by zas bola príliš predimenzovaná. V Šali zamietli spaľovňu NOP (nebezpečného odpadu) s kapacitou 30 000 ton/rok pre jej predimenzovanosť, okrem iného.

Vychádzajme z toho, že autori zámeru nie sú šialenci a nemyslia si, že uživia spaľovňu nebezpečných odpadov s kapacitou 60-80 000 ton/rok. Takže pravdepodobne pôjde o zámer spaľovne komunálneho odpadu (TKO). Na to je malá nielen kapacita spaľovne (slušná ekonomika začína nad 100 000 ton/rok, dobrá okolo 200 000 ton/rok). Problém je, že ani také množstvo odpadov v regióne nezoženú. To si dovolím tvrdiť s istotou. Spaľovne odpadov patria medzi najdrahšie stavby v odpadovom hospodárstve a takmer vždy sú drahšie ako konkurenčné alternatívy (ako skládky – tým ich neobhajujem, len konštatujem, aj ako kompostárne, technológie úpravy odpadov, recyklačné linky atď.).

Jediné miesto, kde môžu poslanci a vedenie Považskej Bystrice zaviazať občanov a podnikateľov odovzdávať odpady a platiť za ne firme vlastniacej spaľovnu odpadov, je ich samotné mesto (to je dnes cca 18 000 ton/rok). Nemajú však už vplyv ani na najbližšiu obec za mestom. Tá sa bude správať trhovo – voliť lacnejšie alternatívy v okolí. Takže už z okolia nevyzbierajú žiadne, alebo len minimálne množstvo odpadov. Spočítajte si teda, koľko reálne môžu dostať do spaľovne v Považskej Bystrici pri vašom počte obyvateľov, produkcii odpadov.

Z toho si ešte odrátajte rastúce množstvo odpadov, ktoré sa budú musieť recyklovať, už len kvôli legislatíve EÚ. Napríklad do roku 2020 musíme recyklovať 50% papiera, kovov, skla a plastov, plus ciele recyklácie obalov, plus recyklácia elektroodpadu, znižovania biologicky rozložiteľných odpadov, atď.

Predstavme si extrémne optimistický variant, že okrem Považskej Bystrice budú do spaľovne odovzdávať odpad aj niektoré okolité obce a dokonca, aj keď to je už veľmi nereálne, aj časť susedného okresu, teda 18 000 ton + polovica TKO z okesu Púchov – cca 3000 ton/rok, teda spolu 21 000 ton / rok. Z toho si musíme odpočítať množstvo triedeného odpadu pre materiálové zhodnotenie, po roku 2020 musíme vytriediť a materiálovo recyklovať minimálne 25% TKO.

Vysvetlenie pre tých 25%:
Nová rámcová smernica EÚ o odpade prikazuje členským štátom recyklovať minimálne 50% papiera, skla, kovov a plastov. Tie tvoria v TKO v Slovenskej republike cca 40 – 42%, z toho polovica je 20 – 21%. K tým musíme pripočítať isté množstvo zbieraných a recyklovaných elektroodpadov, batérií, akumulátorov a ďalších TKO.

Takže, ak z nereálne vysokých množstiev TKO oboch regiónov (21 000 ton/rok) odrátame 25%, vyjde nám nesmierne optimistické číslo 15 750 ton/rok.

Reálne však situácia bude taká, že okrem odpadov z Považskej Bystrice nebudú do spaľovne zasielať odpady žiadne susedné obce, alebo len minimálne množstvo. Kvôli trhu. Budú lacnejšie ponuky v okolí, a trhu nerozkážu ani najhorlivejší ľavičiari…

Takže od množstva 18 000 ton odrátame 25% a vyjde nám, že reálne by dokázala v najbližšom období spaľovňa TKO v Považskej Bystrici na trhu získať tak 13 500 t/r komunálnych odpadov.

To by ale bol zberný dvor alebo spaľovňa s kapacitou 60-80 000 t/r prázdna z viac nez 3/4 !

Pýtam sa, odkiaľ chce niekto nájsť uvádzaných 60 000 - 80 000 t/r odpadov? A je teraz vedľajšie, či pre spaľovňu, alebo prekládkovú stanicu alebo inú "zázračnú technológiu - také množstvá odpadov v regióne proste nemáte.

Je možné v rámci Európskej únie vyvážať odpad do iných členských krajín?

Vývoz odpadov za účelom zneškodnenia je zakázaný. Na druhej strane: Európska komisia schválila v Rámcovej smernici o odpadoch ustanovenie umožňujúce dovážať odpady za účelom „energetického zhodnocovania“. Spaľovne boli doteraz považované za zariadenia pre zneškodnenie odpadov, teraz sa však – pri istej efektívnosti, ktorú ale splní každá novšia spaľovňa, zaraďujú medzi zariadenia na zhodnocovanie. Tie majú režim dovozu odpadov veľmi jednoduchý, keďže v EÚ sa odpady pre energetické zhodnotenie považujú doslova za predmet trhu a povolenia je možné získať dokonca aj na dovoz nebezpečných odpadov.

V Nemecku a Rakúsku je kvôli vysokým cenám a prísnej legislatíve pretlak odpadov, ktoré "musia" ísť na zhodnotenie, ale nemecké a nakúske kapacity to zatiaľ nestíhajú, a stíhať ešte minimálne 10 rokov nebudú. A preto už niekoľko rokov existuje veľký tlak na uvoľnenie hraníc a umožnenie vývozu nechcených odpadov do chudobnejších východných štátov ako sme my, Česká republika, Maďarsko atd.

Preto s plnou vážnosťou prehlasujem – keďže dokument ktorý ste získali doteraz nikto nepoprel - že môže ísť o skrytý, dlhodobý zámer výstavby zariadenia (je druhoradé akého) pre zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, dovážaných zo zahraničia.


Odborník na odpady si zatiaľ neprial byť menovaný.
Otázky kládol a rozhovor spracoval Juraj Smatana.