Poslanecký denníček 2.: Ako som sa ocitol mimo reality
Naozaj ani netuším, kto s kým a začo? Veď mestskú politiku aktívne sledujem "len" od roku 1996...
Informácie, ako sa koaličné strany postavia k mojim návrhom, som mal už niekoľko dní dopredu, a z viacerých zdrojov.
Skutočnému otvoreniu komisií bránil tlak podnikateľských či skôr lobbistických skupín. Taktiež zverejneniu toho, kto bol akým združením do mestských komisií navrhnutý. Pozrite si len zloženie takej finančnej komisie...
Moja požiadavka, aby členovia výborov v mestských častiach (VMČ) museli mať trvalý pobyt v mestskej časti, ktorú zastupujú, bola neprijateľná prakticky pre všetky politické strany. Lebo už mali porobené nominácie svojich ľudí: obvykle stranícku "druhú ligu". Nemali by tam koho dať, alebo by museli opakovať zložité vyjednávania. "Nezákonnosť" mojej formulácie bola len zámienkou. Stačilo ju upresniť vetou "toto ustanovenie sa nevzťahuje na poslancov". Ale keď sa nechce, hľadajú sa dôvody.
Zverejňovanie materiálov 3 dni pred konaním výboru a zverejňovanie zápisníc 3 dni po VMČ sa im tiež nepáčilo, lebo si do niektorých výborov dosadili aj ľudí, ktorí nie sú schopní používať počítač. Ale tieto body nakoniec prejdú, na niektorom z ďalších zastupiteľstiev, rovnako ako paragraf o sankcii za neospravedlnené absencie na výbore.
Prečo som teda tie body navrhoval, hoci som vedel, že najdôležitejšie nemôžu prejsť?
A prečo som pokračoval v predkladaní svojich poslaneckých návrhov, aj keď už každý videl, že akýkoľvek môj návrh je vopred odsúdený na zamietnutie?
Odpoviem otázkou.
Koľko občanov, sledujúcich závratné tempo schvaľovania materiálov, by si vôbec všimlo, čo predkladané uznesenia skutočne obsahujú, keby som nepodal svoje návrhy a nevyvolal tým diskusiu? Veď to boli pravidlá, podľa ktorých budú dôležité mestské orgány fungovať najbližšie štyri roky!
Robím všetko preto, aby som zostal mimo reality, ktorá spočíva v klientelizme, lobbizme, partokracii, netransparentnosti, a poslušnom pritakávaní. Inak by som sa sám stal súčasťou toho systému.