Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / Prispievatelia / Juraj Smatana / Lukáš Krivošík: Chvála ozbrojeným Považskobystričanom

Lukáš Krivošík: Chvála ozbrojeným Považskobystričanom

Autor: Juraj Smatana Poslední změna: Středa 23.07.2008 14:57
Lukáš Krivošík na serveri AKTUALITY.SK uverejnil výborný komentár, stojaci na historickom výskume Karola Janasa. Vedeli ste, že v roku 1919 sa dokázali považskobystričania svojpomocne ozbrojiť a zorganizovať a potom poraziť nielen bandu výpalníkov, ale odstrašiť dokonca aj jednotku nepriateľského vojska? Ktovie, kam sa podel duch považskobystrickej Národnej gardy...
Pokiaľ je to možné, prečítajte si nasledovný článok v pôvodnom kontexte na stránke www.aktuality.sk


Komentár: Chvála ozbrojeným Považskobystričanom

11.07.2008 20:58
Má vaše mesto problém s výpalníkmi? Lezú vám ako občanovi na nervy bezkrkí, ktorí sa tvária, akoby im vaše mesto patrilo? Štve vás, že štátne orgány sú bezzubé? Bohabojní občania mesta Považská Bystrica si s vlastnými výpalníkmi poradili originálnym spôsobom. Už v roku 1919!

Puška a zákonník

Pravidelní čitatelia týchto komentárov si možno spomenú na môj článok spred pár mesiacov, v ktorom som písal o jednom rakúskom pohraničnom mestečku. Pred rokmi si z neho chcela urobiť eldorádo partia juhoslovanských mafiánov. Obyvateľstvo sa však proti votrelcom postavilo ako jeden muž, odoprelo im akúkoľvek spoluprácu a napokon ich vypudilo z mesta. To všetko bez akejkoľvek pomoci z vonku alebo od vyšších úradných miest.

Vtedy som ešte nevedel, že podobný prípad sa stal aj na Slovensku, no o pár desaťročí skôr. Ide o udalosti, ktoré sa odohrali krátko po prvej svetovej vojne v Považskej Bystrici a na ktoré som natrafil úplne náhodne pri čítaní jednej štúdie Karola Janasa o pôsobení HSĽS v slovenských regiónoch (v rámci monografie Róberta Letza, Petra Mulíka a Aleny Bartlovej s názvom: „Slovenská ľudová strana v dejinách 1905-1945“).

Janas píše o kolapse verejného poriadku bezprostredne po rozpade Rakúsko-Uhorska a masívnom rabovaní, ktoré sa objavovalo na mnohých miestach Slovenska, až do príchodu československého vojska. Považská Bystrica sa v období bezvládia na konci roku 1918 stala obeťou bandy kriminálnikov, pozostávajúcej čiastočne z miestnych obyvateľov a z rabujúcich vojakov, ktorí sa nekontrolovane vracali z frontu. Na ich čele stáli dvaja dobrodruhovia, Karol Valentíny a Pavel Kukos.

Keďže im nechýbali zbrane ani odvaha, odzbrojili maďarských žandárov, obsadili poštu spolu so železničnou stanicou a v hostinci Na mýte si zriadili kanceláriu, z ktorej chceli riadiť mesto. Ako píše Janas: „V krátkom čase sa stali postrachom pre všetkých obyvateľov Považskej Bystrice. Postupne vyrabovali všetkých bohatších obchodníkov a remeselníkov alebo im museli bohato zaplatiť. Po čase ich už rabovanie obchodov neuspokojovalo a začali oberať o peniaze miestnych úradníkov a roľníkov. Trúfli si aj na väčšie akcie a vyrabovali Podhradský kaštieľ a Schaibnerov majer.“

Občania Považskej Bystrice sa stavajú na odpor

Keď už vyčíňanie bandy, ktorá mala mesto úplne v rukách, začalo byť neznesiteľné, rozhodli sa Považskobystričania postaviť na odpor. Spomedzi seba vybrali stotníka v zálohe Teodora Paulíka a tajne ho poverili, aby odišiel do Trenčína získať zbrane. Následne obyvatelia vyhlásili v obci stanné právo, s tým, že popravia každého, koho prichytia pri rabovaní. Vytvorili tiež Národnú gardu o sile približne šesťdesiat mužov, ktorá mala chrániť mesto pred rabovaním. Došlo k ozbrojenému stretu s bandou zbojníkov, pri ktorom zahynuli aj Valentíny s Kukosom. Poriadok v Považskej Bystrici bol obnovený.

Samozrejme, niektorí čitatelia budú nasilu hľadať odlišnosti medzi ozbrojenými rabujúcimi bandami spred deväťdesiat rokov a moderným fenoménom výpalníctva. No podobnosti prevažujú. A lekcie, ktoré dostali Považskobystričania sú aplikovateľné aj na dnešok. Predovšetkým, pokiaľ štát z rôznych príčin nie je schopný zabezpečiť právo a poriadok, musia to urobiť samotní občania.

Napríklad v anglosaských krajinách požívajú policajti rešpekt, lebo strážmajstra, či šerifa si ľudia v malých mestečkách vyberali spomedzi seba, aby ich chránil pred zločinom. Naproti tomu, v kontinentálnej Európe bol policajt skôr ako dráb, ktorého vybrala verejná moc často spomedzi tých najhorších, aby ľudí utláčal. Je tu však aj iná záležitosť.

Valentínyho s Kukosom nepochybne mnohí jednoduchí ľudia obdivovali, chceli sa s nimi poznať a byť s nimi zadobre. Koniec koncov, nepochybne mali peniaze, točili sa okolo nich ženy, každý mal pred nimi rešpekt a možno občas aj niečo dali chudobnému, aby si urobili priateľov. Analogicky sa dnes mnohí z nás tešia, ak miestnemu hrubokrkému môžu v posilňovni podržať činku alebo štrngnúť si s ním na diskotéke. Veď takáto známosť sa vždy zíde. V starej Považskej Bystrici však zvíťazila medzi ľuďmi viera v spravodlivosť a v poriadok, ktorý musí platiť pre každého. A za tento ideál sa aj väčšina obyvateľov postavila ako jeden muž.

So zbraňami aj na Maďarov

Štáty, najmä tie totalitné, majú tendenciu odzbrojiť vlastných občanov a vytvárať pre seba monopol pre iniciáciu násilia. Ale čo keď štát slušných občanov odzbrojí a následne sa ukáže ako neschopný, ochrániť ich pred neslušnými (a stále ozbrojenými) darebákmi? Strelná zbraň relativizuje rozdiely vo fyzickej sile napríklad medzi stokilovým silákom a útlou starenkou a tak môže byť ozbrojená spoločnosť paradoxne bezpečnejšia, než neozbrojená.

Samozrejme, vždy sa dá poukázať na negatívne dôsledky rozšírenia zbraní v USA. No ozbrojené obyvateľstvo môže byť výhodou nielen tvárou v tvár zločineckým živlom, ale aj poistkou proti totalitným režimom a cudzím okupantom. Uvedomujú si to Američania, Švajčiari aj Izraelci – všetko krajiny, kde sú zbrane veľmi rozšírené. A na vlastnej koži si to uvedomili aj starí obyvatelia Považskej Bystrice.

Krátko po skoncovaní s bandou Kukosa a Valentínyho totiž do obce zavítala čata maďarských vojakov. Poslali ich z Budapešti, aby obsadili Považskú Bystricu, keďže o Slovensko sa vtedy ešte bojovalo. Aké však bolo prekvapenie Maďarov, keď prišli na námestie a okolo nich všade stáli nie veľmi príjemne sa tváriaci ozbrojení obyvatelia. Mohlo dôjsť ku krviprelievaniu, no situáciu vyriešil veliteľ Národnej gardy, Karol Novohradský, ktorý maďarských vojakov vyzval, aby okamžite opustili mesto. A tí skutočne vzali nohy na plecia.

V januári 1919 prišli do Považskej Bystrice českí vojaci a mesto sa definitívne stalo súčasťou ČSR. Národná garda poslušne odovzdala zbrane. Ukázalo sa však, že spolupráca poriadkumilovných ozbrojených občanov dokáže chrániť životy a majetky nevinných rovnako efektívne ako štátna moc.
Zdroj : Lukáš Krivošík
Ján PANÁK
Ján PANÁK píše:
Středa 23.07.2008 20:02

Lukáš Krivošík vo svojom článku píše: "...na ktoré som natrafil úplne náhodne pri čítaní jednej štúdie Karola Janasa o pôsobení HSĽS v slovenských regiónoch..."

To je ten Karol Janas PhDr. PaeDr., ktorý je poslancom mestského zastupiteľstva?

Anonymous User
Anonymous User píše:
Čtvrtek 24.07.2008 07:54

Janas, ktorý nahradil slušného pána Jozefa Mikšovského a poteraz nevieme prečo. Zákerný bezcitný podliak je to.

Anonymous User
Anonymous User píše:
Čtvrtek 24.07.2008 14:25

Tu je to čierne na bielom...

http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/A3C8A66D1231EB03C125748900265388/$FILE/Zdroj.html

VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

č.

z

k návrhu na odvolanie prednostu a na vymenovanie prednostu Obvodného úradu v Považskej Bystrici

Číslo materiálu:

Predkladateľ: podpredseda vlády a minister vnútra

Vláda

  1. odvoláva
  2. 1. Ing. Josefa Mikšovského

z funkcie prednostu Obvodného úradu v Považskej Bystrici

dňom 17. júla 2008

  1. vymenúva
  2. 1. PhDr. PaedDr. Karola Janasa, PhD.

do funkcie prednostu Obvodného úradu v Považskej Bystrici

dňom 18. júla 2008.

Vykonajú: predseda vlády

podpredseda vlády a minister vnútra

Uznesenie vlády SR číslo strana1

Anonymous User
Anonymous User píše:
Čtvrtek 24.07.2008 18:22

a dôvod na odvolanie?

Anonymous User
Anonymous User píše:
Čtvrtek 24.07.2008 20:05

nebol dostatočne mentálne retardovaný, červený, zákerný, nevedel kradnúť, tárať, ale predovšetkým nelízal ten správny análny otvor.

Anonymous User
Anonymous User píše:
Pátek 25.07.2008 00:06

a ako sa potom ocitol v Smere? Prihlásila ho tam potajomky jeho rodina ako do superstár?

Anonymous User
Anonymous User píše:
Pátek 25.07.2008 08:20

Vrabce v PB si čvirikajú že nie je rodený SMERÁK... ale len priženený SDĽák... a už má aj svoje roky... Ale to len si vrabčiaci čvirikajú... a čo je na tom pravdy? To vie len pánboh a ten čo odvolával...a možno aj bývalý prednosta - dedo Josef ako ho niektorí volali Ale nebol to zlý prednosta nikomu ani nepomohol ani neuškodil...

Anonymous User
Anonymous User píše:
Pátek 25.07.2008 09:08

...najhoršía fajta Smeru!

Anonymous User
Anonymous User píše:
Pátek 25.07.2008 18:13

a do SDĽ s najvyššou pravdepodobnosťou tiež takto plynule preplával z KSČ, nie?

Načo potom plakať, veď to len neokomunisti vybíjajú paleokomunistov

Anonymous User
Anonymous User píše:
Pátek 25.07.2008 17:48

... A za čo vlastne bral plat?

Anonymous User
Anonymous User píše:
Pátek 25.07.2008 11:25

Vsetky udaje ohladne spominanych udalosti sa daju krasne overit v archive... Dvolezita je udalost... A dufam ze aj tu v PB sa najdu este nejake zbrane, lebo uz aj ti nasi hlavokrki zacinaju robit moc velky bordel... Zopar ich postrielat a bude... Inak, aj 100rocne pusky sa daju pouzit... Teste sa hajzli!

« srpen 2017 »
srpen
PoÚtStČtSoNe
123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031
Odporučiť
 

Copyright © 2000-2014 Klub Strážov, pokiaľ pri jednotlivých materiáloch nie je uvedený iný pôvodca. Prevádzkovateľ portála PB.OTVORENE.SK občianske združenie Klub Strážov nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi. Preberanie pôvodného materiálu je povolené výhradne na nekomerčné účely a s uvedením zdroja.

Kontakty: Klub Strážov, projekt PB.OTVORENE.SK, Švabinského 17, 851 01 Bratislava. E-mail: redakcia@pb.otvorene.sk Mobil: +421907034666. ISSN 1337-0359