Nepamatujete si své heslo?
Nový uživatel?
LACKOVIČ PADOL. Čo bude nasledovať?
Autor: Juraj Smatana
—
Poslední změna:
Úterý 05.12.2006 03:59
[5. december 2006. Komentár.] V sobotňajších komunálnych voľbách vyhral kandidát koalície SMER-SD + SNS + SDKU-DS + SZ Miroslav Adame a získal dvojnásobný počet hlasov než doterajší primátor Ľuboš Lackovič (HZDS-ĽS). V absolútnych číslach: Adame 7351 hlasov, Lackovič 3700 hlasov. A vymetenie HZDS sa konalo aj v zastupiteľstve.
Foto: JD
V doterajšom zastupiteľstve malo HZDS 17 z 23 poslancov, pričom reálne Lackovič vládol s ešte väčšou prevahou – jednomyseľnosť hlasovaní presahovala 90%, a dvaja „opoziční“ kandidáti nie náhodou neskôr skončili na kandidátke HZDS.
Z poslancov volebného obdobia 2002 – 2006 sa do nového zastupiteľstva dostali len Vladimír Bačík, Marta Kavecká, František Matušík, Jozef Keruľ, Jozef Kostelanský a Pavol Jurčík (poslední štyria z nich sú HZDS). SMER získal 12 poslaneckých miest, SNS 4, HZDS 4, KDH 1 a dvaja poslanci sú nezávislí.
Považská Bystrica teda konečne absolvovala to, čo Slovensko v roku 1998: odstavenie mečiarovskej garnitúry od moci.
Na takomto výsledku však nemá najväčší podiel víťazný kandidát alebo víťazná koalícia. V týchto komunálnych voľbách sa nevolilo za Adameho a SMER, ale proti Lackovičovi a proti doterajšiemu zastupiteľstvu. Adame bol relatívne neznámy kandidát bez výraznejších tém. Štyri skratky koaličných strán za menom mu však poskytli to, čo voliči žiadali: reálnu šancu poraziť Lackoviča.
Považská Bystrica zložila podobnú skúšku ako Žilina. Dokázala to, čomu sama neverila – zbaviť sa zdanlivo neohroziteľného kandidáta, ktorý vládol už tretie volebné obdobie, mal pod kontrolou lokálne noviny aj televíziu a neváhal použiť na podporu svojej kampane aj mestský rozpočet (bombastická kampaň Mesto pre skvelý život, 4 miliardy investícií...).
Pokúsme sa pozrieť na príčiny takejto výraznej porážky Lackoviča a jeho poslancov. Veď podobne ako Slota v Žiline tu nemal Lackovič 4 roky žiadnych viditeľných kritikov z prostredia politických strán! Príznačné je, že venoval prakticky celú 32 stranovú publikáciu na kriedovom papieri (Diaľnica pred bránami mesta), distribuovanú do všetkých domácností, polemike s diaľničnými občianskymi združeniami a Klubom Strážov. Slota sa podobným spôsobom v Žiline potýkal s občianskym združením Za krajšiu Žilinu.
Lackovič nikdy nebol obľúbeným, charizmatickým lídrom. V meste mal vždy skôr povesť prešibanca, malého regionálneho diktátora, ktorý však bol v základných ťahoch politickej taktiky v porovnaní so svojimi konkurentmi o ligu vyššie. Politickú opozíciu mal odhadnutú dobre, nová garnitúra skutočne v týchto dňoch nevie o meste oveľa viac, než sa dočítala v Lackovičových propagačných materiáloch. Jeho najvážnejšou chybou bolo podcenenie obyvateľstva Považskej Bystrice. Nevkusná architektúra v centre mesta, naviac vo vlastníctve osôb priamo prepojených na mestský úrad, dopravný kolaps, diaľnica stále len pred bránami, konflikty s vyvlastňovanými ulicami, „hlásne trúby“ TV Marika a Považskobystrické novinky, a nakoniec posledná kvapka do kalicha voličskej trpezlivosti – luxusný propagačný materiál na vlastné úspechy, vydaný za mestské peniaze, ktorý našiel vo svojej poštovej schránke prakticky každý obyvateľ mesta. Rozpor medzi virtuálnou realiou na kriedovom papieri a pohľadom z okna bol už neznesiteľný aj pre tunajšie pomerne odolné obyvateľstvo.
S odstupom času tiež vidíme, že v poslednom volebnom období si Lackovič vo svojej zdanlivej neohroziteľnosti začal vyrábať vplyvných nepriateľov. Najzreteľnejší je príklad TV Považie, ktoré sa presunulo z pozície záujemcu o spoluprácu do roly hlavného regionáleho mediálneho oponenta výlučne kvôli primátorovej bohorovnosti.
Opozičné médiá a „takzvaní aktivisti“ nepochybne zohrali svoju rolu. Dôsledky Lackovičovej politiky však už začali byť viditeľné doslova voľným okom. A tak padol.
Bolo by však teraz predčasné s pocitom dobre vhodeného volebného lístka prestať sledovať regionálnu politiku. Nová garnitúra je stelesnením neistoty. Treba jej čo najskôr začať klásť mnohé otázky.
Volebný výsledok z 2. decembra 2006 si nesporne zaslúži oslavu. Nesmieme však zabúdať, že za stabilizovanú sa demokracia v nejakom regióne považuje až vtedy, keď dôjde k druhej pokojnej a zákonnej výmene moci. Historická skúsenosť z roku 1989 je tvrdá: odstránenie jedných darebákov ešte neznamená, že nebudú nahradení druhými. Pod vplyvom moci sa na nich dokonca môžu premeniť dovtedy slušní ľudia. Považskobystričania sa budú musieť vo svojom občianstve trochu rozhýbať, aby nemuseli aj v roku 2010 absolvovať voľby v štýle „vymetenie Augiášovho chlieva“.
Z poslancov volebného obdobia 2002 – 2006 sa do nového zastupiteľstva dostali len Vladimír Bačík, Marta Kavecká, František Matušík, Jozef Keruľ, Jozef Kostelanský a Pavol Jurčík (poslední štyria z nich sú HZDS). SMER získal 12 poslaneckých miest, SNS 4, HZDS 4, KDH 1 a dvaja poslanci sú nezávislí.
Považská Bystrica teda konečne absolvovala to, čo Slovensko v roku 1998: odstavenie mečiarovskej garnitúry od moci.
Na takomto výsledku však nemá najväčší podiel víťazný kandidát alebo víťazná koalícia. V týchto komunálnych voľbách sa nevolilo za Adameho a SMER, ale proti Lackovičovi a proti doterajšiemu zastupiteľstvu. Adame bol relatívne neznámy kandidát bez výraznejších tém. Štyri skratky koaličných strán za menom mu však poskytli to, čo voliči žiadali: reálnu šancu poraziť Lackoviča.
Považská Bystrica zložila podobnú skúšku ako Žilina. Dokázala to, čomu sama neverila – zbaviť sa zdanlivo neohroziteľného kandidáta, ktorý vládol už tretie volebné obdobie, mal pod kontrolou lokálne noviny aj televíziu a neváhal použiť na podporu svojej kampane aj mestský rozpočet (bombastická kampaň Mesto pre skvelý život, 4 miliardy investícií...).
Pokúsme sa pozrieť na príčiny takejto výraznej porážky Lackoviča a jeho poslancov. Veď podobne ako Slota v Žiline tu nemal Lackovič 4 roky žiadnych viditeľných kritikov z prostredia politických strán! Príznačné je, že venoval prakticky celú 32 stranovú publikáciu na kriedovom papieri (Diaľnica pred bránami mesta), distribuovanú do všetkých domácností, polemike s diaľničnými občianskymi združeniami a Klubom Strážov. Slota sa podobným spôsobom v Žiline potýkal s občianskym združením Za krajšiu Žilinu.
Lackovič nikdy nebol obľúbeným, charizmatickým lídrom. V meste mal vždy skôr povesť prešibanca, malého regionálneho diktátora, ktorý však bol v základných ťahoch politickej taktiky v porovnaní so svojimi konkurentmi o ligu vyššie. Politickú opozíciu mal odhadnutú dobre, nová garnitúra skutočne v týchto dňoch nevie o meste oveľa viac, než sa dočítala v Lackovičových propagačných materiáloch. Jeho najvážnejšou chybou bolo podcenenie obyvateľstva Považskej Bystrice. Nevkusná architektúra v centre mesta, naviac vo vlastníctve osôb priamo prepojených na mestský úrad, dopravný kolaps, diaľnica stále len pred bránami, konflikty s vyvlastňovanými ulicami, „hlásne trúby“ TV Marika a Považskobystrické novinky, a nakoniec posledná kvapka do kalicha voličskej trpezlivosti – luxusný propagačný materiál na vlastné úspechy, vydaný za mestské peniaze, ktorý našiel vo svojej poštovej schránke prakticky každý obyvateľ mesta. Rozpor medzi virtuálnou realiou na kriedovom papieri a pohľadom z okna bol už neznesiteľný aj pre tunajšie pomerne odolné obyvateľstvo.
S odstupom času tiež vidíme, že v poslednom volebnom období si Lackovič vo svojej zdanlivej neohroziteľnosti začal vyrábať vplyvných nepriateľov. Najzreteľnejší je príklad TV Považie, ktoré sa presunulo z pozície záujemcu o spoluprácu do roly hlavného regionáleho mediálneho oponenta výlučne kvôli primátorovej bohorovnosti.
Opozičné médiá a „takzvaní aktivisti“ nepochybne zohrali svoju rolu. Dôsledky Lackovičovej politiky však už začali byť viditeľné doslova voľným okom. A tak padol.
Bolo by však teraz predčasné s pocitom dobre vhodeného volebného lístka prestať sledovať regionálnu politiku. Nová garnitúra je stelesnením neistoty. Treba jej čo najskôr začať klásť mnohé otázky.
- Ako sa mieni vysporiadať s Lackovičovou érou? Nový primátor Žiliny už avizoval, že dá na mestskom úrade vykonať externý audit.
- Zmenia sa mená na kľúčových postoch mestského úradu? Mieni nový primátor nahradiť prednostu Čekana, alebo vedúceho odboru rozvoja mesta Pekara?
- Ako sa prejaví zmena pomeru síl v nemocnici, na základných školách, v mestských firmách?
- Mieni konečne premeniť Považskobystrické novinky na úradný vestník, alebo hlásna trúba len prejde z jedných rúk do druhých?
- Bude sa prehodnocovať zmluva s TV Marika, alebo aspoň požadovať za toho 2,5 milióna ročne primeraný program?
- Začne sa konečne skutočná diskusia o architektonickom riešení centra mesta, alebo sa len odkáže na chyby predchodcov, ktoré sú už nekorigovateľné?
- Bude v ďalšej fáze územný plán skutočne prerokovaný v jednotlivých mestských častiach?
- Zmení sa postoj mesta k preložke hlavnej cesty a začne sa konečne správať k obyvateľom ohrozovaným vyvlastňovačkami ako k spoluobčanom, a nie ako k verejným nepriateľom?
- Presunú sa konečne rokovania zastupiteľstva do popoludňajších hodín, tak aby boli prístupnejšie verejnosti, alebo sa aspoň začnú v nočných hodinách vysielať nezostrihané záznamy z mestského parlamentu? Začne zastupiteľstvo zaznamenávať hlasovania menovite - či už ručne alebo za pomoci hlasovacieho zariadenia?
- Začnú sa sa na webovej stránke mesta s dostatočným predstihom zverejňovať materiály pripravované na prerokovanie v mestskej rade, komisiách, výboroch mestských častí a na zastupiteľstve?
- Skončia sa „nadštandardné vzťahy“ s istými, najmä stavebnými firmami, alebo dôjde len k ich výmene?
- Prestane úrad robiť problémy bytovkám, odpájajúcim sa od centrálnej dodávky tepla?
- Začne nové zastupiteľstvo pracovať na svojom etickom kódexe a konkrétnych opatreniach na zníženie rizika korupcie?
Volebný výsledok z 2. decembra 2006 si nesporne zaslúži oslavu. Nesmieme však zabúdať, že za stabilizovanú sa demokracia v nejakom regióne považuje až vtedy, keď dôjde k druhej pokojnej a zákonnej výmene moci. Historická skúsenosť z roku 1989 je tvrdá: odstránenie jedných darebákov ešte neznamená, že nebudú nahradení druhými. Pod vplyvom moci sa na nich dokonca môžu premeniť dovtedy slušní ľudia. Považskobystričania sa budú musieť vo svojom občianstve trochu rozhýbať, aby nemuseli aj v roku 2010 absolvovať voľby v štýle „vymetenie Augiášovho chlieva“.
pan Smatana, keby vyhral Vami podporovany kandidat Sevcik, hovorili by ste o vitazstve zdraveho rozumu a spravnej volbe obcanov? viete iba kritizovat. Ani Vas ludia nezvolili, napriek tomu/ alebo mozno prave preto, ze ste relativne znamy a distribuujete zarucene rozumy po celej PB.....