Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / Prispievatelia / Juraj Smatana / Juraj Smatana: 25 odpovedí z volebného programu do VÚC

Juraj Smatana: 25 odpovedí z volebného programu do VÚC

Autor: Juraj Smatana Poslední změna: Neděle 03.11.2013 18:13
[2013-10-26] Uverejňujem 25 odpovedí, ktoré som zaslal organizátorom prieskumu KohoVolit.eu. K väčšine odpovedí som doplnil podrobnejšie vysvetlenie/komentár. Porovnajte si svoje názory s mojimi! A od budúceho týždňa budete mať možnosť "vyklikať" si názorovo najbližšieho kandidáta na webe www.volebnakalkulacka.sk

1. Mal by kraj nástojiť na vyrovnanom každoročnom rozpočte aj za cenu spomalenia rozvoja kraja? *

Súčasná zadĺženosť jednotlivých krajov je medzi 25 % a 54 % z ich bežných ročných príjmov.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

 

Prípadný komentár k otázke 1.

 

Úver je pre kraj - podobne ako pre každú rodinu alebo zodpovednú firmu -  prijateľný len za podmienky, že bude použitý na investíciu, ktorá vytvára zisk alebo významné úspory. Som rozhodne proti úverom, ktoré sa "rozhádžu". To nie je rozvoj, ale tunelovanie budúcnosti.

Otázka však nie je v prípade Trenčianskeho kraja vhodne sformulovaná. TSK je druhým najzadlženejším krajom, hneď po Trnavskom kraji . Jeho zadlženosť je už teraz 49,2% príjmov z predchádzajúceho roka, pričom zákon povoľuje maximálne 60% zadlženosť. A od roku 2015 bude za prekročenie tohto limitu pokuta vo výške 5% dlhu. Takže Trenčiansky kraj už ani nemá priestor na ďalšie zadlžovanie. Žiaľ, existujú aj spôsoby skrytého zadlžovania, napríklad prenesením dlhu na svoje organizácie. Preto by si voliči mali dať pozor na populistov, sľubujúcich mohutné rozvojové projekty a dotácie. Ideme do obdobia, kedy bude treba trikrát v ruke obrátiť každé euro.

 

2. Mal by samosprávny kraj vydávať vlastné noviny? *

Niektoré samosprávne kraje vydávajú vlastné noviny alebo pravidelné prílohy známych novín. Zdôvodňujú to informovaním občanov o svojej činnosti. Tieto ich periodiká však bývajú často kritizované pre neobjektívnosť.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 2.

 

Samosprávou vydávané noviny považujem za permanentnú volebnú kampaň za verejné peniaze. Aj preto patrím medzi zakladateľov siete nezávislých webov INFOSLOBODA, ktorá na tento nešvár sústavne upozorňuje a navrhuje riešenia. Skutočnú informovanosť občanov nezabezpečujú oslavné články o úspechoch politikov, ale včasné zverejňovanie všetkých informácií o činnosti samosprávy, ktoré nie sú predmetom vojenského či hospodárskeho tajomstva, alebo ochrany osobných údajov. Ľudia si nepotrebujú prečítať v novinách oznam o tom, že bola opravená cesta: to si predsa všimnú aj sami. Ľudia potrebujú informáciu o tom, koľko oprava stála, kto ju vykonal, ako prebehla súťaž - a kedy budú konečne opravené ostatné úseky. Trenčiansky kraj je momentálne v oblasti mediálnej politiky v rebríčku TIS na zúfalom poslednom mieste: TSK síce platí veľké sumy za mediálne služby, avšak nie sú vedené vo "verejnoprávnom" duchu. Tento problém sa dá vyriešiť najjednoduchšie, a ešte pri tom ušetriť značné čiastky. Stačí prestať zneužívať verejné zdroje na svoju propagáciu.

 

 

3. Mali by sa posty riaditeľa úradu samosprávneho kraja a vedúcich odborov obsadzovať výlučne verejným výberovým konaním? *

Na dôležité posty na úrade samosprávneho kraja sú dnes často nominovaní ľudia priamo podľa dohody strán, ktoré získali vo voľbách najviac hlasov. Politici to zdôvodňujú potrebou mať pri sebe ľudí, ktorým dôverujú.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 3.

 

Politické nominácie vytvárajú živnú pôdu pre korupciu a klientelizmus.

Okrem férových výberových konaní by som zaviedol aj zmeny organizačných smerníc a prijatie etické kódexov úradníkov, ktoré by z jednej strany chránili poctivých profesionálov, a z druhej strany umožňovali urýchlene sa rozlúčiť s tými, ktorých miesta boli vytvorené zbytočne, alebo si "privyrábajú" na úkor našich spoločných zdrojov.

Pod férovými výberovými  konaniami rozumiem: včas informovať o ich konaní, upraviť riešenie konfliktu záujmov členov výberovej komisie, vždy používať aj písomné testy, výberové konania sprístupniť aj verejnosti, upraviť riešenie konfliktu záujmov vo vzťahu k blízkym osobám a zamestnancom obchodných spoločností, trvalo zverejňovať úplné zápisnice z výberových konaní, kvôli možnosti verejnej kontroly.

 

 

4. Ak budem zvolený/á za predsedu samosprávneho kraja, nebudem popritom vykonávať funkcie europoslanca, poslanca Národnej rady alebo vládneho splnomocnenca. *

Na Slovensku niekedy jeden človek zastáva súčasne niekoľko verejných funkcií vyžadujúcich si plný pracovný úväzok. Zákon to nezakazuje.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 4.

 

V prípade zvolenia za predsedu samosprávneho kraja by som samozrejme prerušil aj svoj čiastočný učiteľský úväzok na strednej škole v Považskej Bystrici.

V prípade zvolenia za poslanca samosprávneho kraja nepreruším svoju činnosť mestského poslanca v Považskej Bystrici, keďže krajské aj mestské zastupiteľstvo zasadajú priemerne len jeden deň za mesiac, čo je zvládnuteľné aj popri zamestnaní, a tieto funkcie sa navzájom dopĺňajú.

 

5. Mali by sa zverejňovať informácie zo zasadnutí komisií krajského zastupiteľstva? *

Krajské zastupiteľstvo má svoje poradné komisie pre rôzne oblasti zložené z poslancov a odborníkov. V niektorých krajoch sa informácie z ich zasadnutí (materiály o ktorých jednali, zápisnice) zverejňujú, v iných nie.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 5.

 

Už v súčasnosti, ako mestský poslanec, zverejňujem všetky informácie a materiály na stránke PB.OTVORENE.SK, pretože mesto to nerobí v dostatočnej miere.

 

Či ako župan, alebo poslanec TSK budem presadzovať aj nasledovné opatrenia týkajúce sa komisií krajského zastupiteľstva:

1. Včasné zverejňovanie termínu konania a programu komisií, súčasne so zverejňovaním podkladových materiálov

2. Prístup verejnosti a médií na rokovanie komisií, s možnosťou vykonávať si zvukový záznam alebo videozáznam

3. Možnosť verejnosti diskutovať za rokovaniach komisií - po udelení slova.

4. Obmedzenie možnosti zaraďovať na program rokovania vopred neoznámené body len na nevyhnutné prípady (napr. povodeň).

5. Okamžité a trvalé zverejňovanie všetkých zápisníc a materiálov na webovej stránke TSK.

 

Samozrejmou výnimkou sú len skutočnosti, ktoré tvoria predmet hospodárskeho či vojenského tajomstva a ochrany osobných údajov, podľa príslušných zákonov.

 

6. Mala by mať verejnosť prístup na zasadnutia komisií krajského zastupiteľstva? *

Krajské zastupiteľstvo má svoje poradné komisie pre rôzne oblasti zložené z poslancov a odborníkov. Na rozdiel od zasadnutí zastupiteľstva tieto nebývajú prístupné verejnosti či médiám.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 6.

 

Prítomnosť verejnosti na komisiách, vrátane možnosti dostať sa včas k programu a podkladovým materiálom, a možnosti vykonávať si zvukový záznam alebo videozáznam, predložím ako návrh zmeny rokovacieho poriadku komisií.

 

V prípade, ak tento návrh poslanci neodsúhlasia, budem priebeh komisií, ktorých budem členom, nahrávať na zvukové záznamové zariadenie a tento záznam vo vlastnej réžii zverejňovať na Internete.

 

Takýmto spôsobom som už v minulom volebnom období prispel k otvoreniu komisií v meste Považská Bystrica. Považujem to za veľmi dôležité opatrenie, lebo umožňuje verejnosti zapojiť sa do rozhodovania včas, skôr, než dôjde k dohode politických klubov.

 

7. Pripúšťate zlučovanie stredných škôl? *

Zlúčením dvoch škôl s menším počtom žiakov do jednej sa ušetria verejné prostriedky potrebné na ich prevádzku. Znamená to však komplikovanejšie dochádzanie pre žiakov a zníženie počtu pracovných miest pre učiteľov i nepedagogických zamestnancov.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 7.

 

Zlučovanie stredných škôl je prijateľné len vtedy, ak úspora verejných prostriedkov naozaj významne prevyšuje náklady, ktoré sa tým prenesú na žiakov, rodičov a zamestnancov školstva. V súčasnej situácii neviem o žiadnej strednej škole v Trenčianskom samosprávnom kraji, ktorá by spadala pod vyššie uvedenú podmienku.

 

8. Mal by kraj dotovať stravovanie v školských jedálňach tak, aby rodičia platili iba cenu surovín? *

Kraj môže v školských jedálňach, kde je zriaďovateľom, určiť, či budú rodičia platiť len cenu surovín alebo aj prispievať na prácu kuchárok a prevádzku jedálne. Zvyšok do plnej ceny jedla dopláca kraj zo svojho rozpočtu.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 8.

Prostriedky na zaplatenie kuchárok je možné ušetriť napríklad zrušením zbytočných mediálnych služieb, slúžiacich na propagáciu predstaviteľov kraja, a miest úradníkov, ktoré boli vytvorené len ako "korytá" pre rodinných príslušníkov alebo straníckych kolegov. 

Ako učiteľ veľmi dobre viem, že ekonomická situácia v Trenčianskom kraji sa zhoršuje natoľko, že pribúda rodín, ktoré majú problém aj so zabezpečením stravovania svojich detí. Lacné školské jedálne zaraďujem medzi opatrenia základnej solidarity, ktoré sú považované za samozrejmé aj v oveľa bohatších krajinách (napr. Fínsko). 

 

9. Mal by sa znížiť počet tried na osemročných gymnáziách v kraji? *

Osemročné gymnáziá umožňujú nadaným deťom lepšie využiť ich potenciál. Zároveň ale odčerpávajú zo škôl pozitívne vzory pre ostatné deti v triede. Kraj ako zriaďovateľ určuje koľko tried môžu osemročné gymnáziá každoročne otvoriť.

  •  áno
  •  nie

 

Prípadný komentár k otázke 9.

 

Pätnásť rokov učím na gymnáziu, ktoré takmer každý rok otváralo jednu triedu osemročného gymnázia, a som rozhodne proti obmedzovaniu počtu týchto tried "zhora", rozhodnutím kraja. Rozhodnutie o otvorení alebo neotvorení triedy osemročného gymnázia by malo byť výlučne v rukách školskej rady, v ktorej sú zastúpení rodičia, učitelia, nepedagogickí zamestnanci a zástupcovia zriaďovateľa.

Problém odčerpávania pozitívnych vzorov zo základných škôl sa prejavoval len v prvých rokoch fungovania osemročných gymnázií: v súčasnosti už kolegovia zo základných škôl predstavujú pre osemročné gymnáziá plnohodnotnú konkurenciu - vytvárajú jazykové triedy, triedy pre špeciálne nadané deti, obvykle majú dokonca lepšie materiálne vybavenie.

Naviac, nie každému nadanému dieťaťu musí vyhovovať odlišný pedagogický štýl stredoškolských učiteľov. Neberme žiakom a rodičom možnosť voľby.

 

10. Mala by sa znížiť kapacita gymnázií v prospech odborných stredných škôl? *

V súvislosti s uplatnením absolventov na trhu práce sa objavuje názor, že trh potrebuje viac absolventov odborných škôl a menej gymnazistov. Kraj toto môže ovplyvniť tým, že určuje koľko tried v prvom ročníku škola otvorí.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 10.

 

Hoci v súčasnosti učím na gymnáziu, som absolventom elektrotechnickej priemyslovky a pôsobil som niekoľko rokov aj na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Považskej Bystrici. Súhlasím s tým, že na gymnáziá sa v poslednej dobe hlásia aj študenti, ktorí by sa lepšie uplatnili na odborných školách. Zvyšovanie počtu študentov na gymnáziách však nie je spôsobené len tým, že kraj povolil otvorenie väčšieho počtu tried: základným problémom je úpadok tradičného strojárskeho priemyslu na Považí. Rodičia a žiaci sa rozhodujú o výbere strednej školy s maximálnou zodpovednosťou, akej sú schopní. Neuprednostňovali by všeobecnovzdelávaciu školu, keby mali vyššiu šancu na dobré uplatnenie po absolvovaní odbornej školy. Preto nie som prívržencom administratívne určených limitov.

Riešenie vidím skôr vo vytváraní podmienok pre to, aby mohli firmy lepšie investovať do svojich budúcich zamestnancov a spolupracovať s odbornými školami. Vzorom nám môže byť Rakúsko, ktoré má v Európe suverénne najnižšiu nezamestnanosť mladých ľudí. Nie vďaka limitom a zákazom, ale vďaka premyslenému systému, ktorý žiakom umožňuje smerovať už od ukončenia základnej školy na konkrétnu pracovnú pozíciu, s podporou firmy, ktorá má na tom záujem. 

 

11. Mal by kraj zaviesť a financovať kultúrne poukazy pre dôchodcov? *

Žiakom škôl dáva ministerstvo školstva každý rok niekoľko tzv. kultúrnych poukazov, ktorými môžu zaplatiť namiesto vstupného na vybraných kultúrnych akciách.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 11.

 

Rád by som sa dožil toho, že v súčasnosti ťažko zadlžený Trenčiansky kraj bude v situácii, aby mohol aspoň uvažovať o takýchto opatreniach.

S kultúrnymi poukazmi sa ako učiteľ stretávam už niekoľko rokov a mám podozrenie, či nie sú náklady na administráciu s nimi spojenú vyššie, než je samotný prínos pre žiakov a umelcov. Druhým problémom je určovanie zoznamu inštitúcií, ktoré majú právo prijímať kultúrne poukazy, a ktoré nie: súčasný systém znevýhodňuje nezávislých umelcov a umelecké združenia.

Úvahy o tom, že by sme mali zaviesť takéto "stravenky na kultúru" aj pre našich seniorov, sú veľmi smutné, zvlášť keď vidíme západoeurópskych seniorov, ktorí si spríjemňujú dôchodok cestovaním a návštevou kultúrnych podujatí vo vyššej miere, než ľudia v produktívnom veku.

V našich podmienkach by som sa obával aj politického zneužívania takýchto kultúrnych preukazov, a to pri prerozdeľovaní týchto poukážok, ako aj na preferovanie - dofinancovanie podujatí, ktoré majú skôr charakter predvolebnej kampane politikov, ktorí by o použití poukážok rozhodovali.

Urobil  som si na túto tému aj malý nereprezentatívny prieskum na internete a všetci,(vrátane jedného dôchodcu), ktorí sa zapojili  boli proti zavedeniu takéhoto opatrenia. Opakovane bol uvádzaný aj problém ťažkého/zdĺhavého vymáhania preplatenia týchto poukazov od kultúrnych inštitúcií.

 

12. Mal by sa poplatok za prednostné vyšetrenie u lekára zvýšiť? *

K lekárovi sa dá vopred objednať na konkrétnu hodinu. Výšku poplatku za takéto prednostné vyšetrenie u lekára si určuje každý samosprávny kraj. V súčasnosti sa pohybuje od 3 do 10 eur.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 12.

Trenčiansky samosprávny kraj má túto sadzbu stanovenú na maximálne 5 €, čo je najnižšie zo všetkých krajov. Nižšia suma je samozrejme možná a je vecou konkurencie medzi lekármi. Za vhodné považujem rozdelenie ordinačných hodín - teda povedzme dopoludnia klasické vyšetrenia, popoludní objednanie na presný čas.

Veľmi málo lekárov zatiaľ využíva internetové objednávacie systémy, aj kvôli tomu, že komerčne ponúkané systémy sú pomerne drahé a používa ich len zlomok pacientov. Tu vidím priestor pre TSK a využitie eurofondov, určených na informatizáciu.

Dobre navrhnutý objednávací systémy by boli užitočný aj ako súčasť riešenia problému parkovania pri NsP Považská Bystrica - obmedzili by sa ranné návaly automobilov, ktoré prichádzajú len preto, aby si pacienti hneď ráno vybrali poradové číslo.

 

13. Mal by sa poplatok za prednostné vyšetrenie u lekára znížiť? *

K lekárovi sa dá vopred objednať na konkrétnu hodinu. Výšku poplatku za takéto prednostné vyšetrenie u lekára si určuje každý samosprávny kraj. V súčasnosti sa pohybuje od 3 do 10 eur.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 13.

Viď komentár k predchádzajúcej otázke.

 

14. Mal by kraj vo svojich nemocniciach umožňovať za poplatok výber ošetrujúceho chirurga či pôrodníka? *

Niektoré nemocnice dnes umožňujú vybrať si za poplatok konkrétneho chirurga či pôrodníka, ktorý sa bude pacientovi venovať. Z poplatkov sa potom dajú odmeňovať lepší – žiadanejší lekári. Na pacientov, ktorí si výber nezaplatia však častejšie môžu zostať menej obľúbení lekári.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 14.

 

Domnievam sa, že by sa tým konečne legalizovala prax, ktorá je tu beztak zavedená roky, a len sa zbytočne uvádzajú do trápnej situácie lekári aj pacienti, ktorých ponižuje brať a dávať nejaké "všimné". Súčasne by to vyvíjalo tlak na menej obľúbených lekárov, aby zapracovali na kvalite svojej práce a vzťahu k pacientom.

 

15. Mal by kraj umožniť vstup súkromných investorov do nemocníc, ktoré spravuje? *

Dlhy nemocníc každoročne narastajú. Hovorí sa o ich podfinancovaní, o potrebe ich efektívnejšieho fungovania, o tom, či by pomohla spolupráca so súkromnými investormi.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 15.

 

Väčšina ordinácií je beztak v súkromných rukách. Kraj by mal zohrávať najmä úlohu kontrolóra a regulátora.

Žiaľ, vstup súkromných investorov do nemocníc častokrát vyzerá tak, že si súkromník odkúpi parkovisko, a inkasuje tam od pacientov parkovné, hoci im neposkytuje žiadne pridané služby. Vstup súkromných investorov by rozhodne nemal znamenať, že súkromný investor si vyberie hrozienka (lekárne, laboratórne pracoviská) a stratové činnosti zostanú na bedrách kraja.

 

16. Mal by kraj vymeniť riaditeľa nemocnice, ak sa jej hospodárenie viditeľne nezlepšuje? *

Kraj vo svojich nemocniciach vymenúva a má právo i odvolať riaditeľa nemocnice.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 16.

 

Takéto opatrenie by malo byť využívané len vo výnimočných prípadoch, a vždy po starostlivom preskúmaní situácie a po vypočutí názorov zamestnancov nemocnice.

Samozrejme, nemocnice nie sú len hospodárske jednotky - ich prvotnou úlohou je poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti, nie len dobré hospodárenie.

V súčasných podmienkach môže byť úspechom šikovného riaditeľa, ak sa hospodárenie nemocnice viditeľne nezhoršuje.

 

17. Mal by kraj tolerovať riaditeľovi nemocnice aj prípadné ďalšie zamestnanie? *

Kraj ako zriaďovateľ vo svojich nemocniciach určuje podmienky pre vykonávanie funkcie riaditeľa nemocnice.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 17.

 Viete si predstaviť súkromnú firmu s niekoľkými stovkami zamestnancov, ktorá by svojmu top-manažérovi tolerovala vedľajšie zamestnanie?

 

18. Mali by sa zrušiť málo využívané linky prímestskej dopravy? *

Kraj objednáva u dopravcov prevádzkovanie liniek prímestskej dopravy, dopravcom potom dotuje prípadnú stratu.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 18.

Prípad od prípadu. Avšak, naozaj zbytočné linky už  boli dávno zrušené. Málo využívané linky prímestskej dopravy majú tiež svoj význam, a miera využívania hromadnej dopravy by sa mala zvyšovať - viď odpoveď na otázku, týkajúcu sa integrovanej dopravy a prestupných terminálov. Za potrebné považujem skôr doplnenie cestovných poriadkov o zrušené linky, ktoré chýbajú ľuďom z obcí, dochádzajúcich do zamestnania. Podpora takejto dopravy je aj v záujme zamestnávateľov.

 

19. Je dôležitejšie investovať do budovania integrovanej dopravy a prestupných terminálov než do novej infraštruktúry pre osobnú automobilovú dopravu? *

Integrovaný dopravný systém v kraji umožňuje cestovať na jeden lístok z domu až do cieľa a prestupovať pri tom medzi rôznymi druhmi dopravy (vlak, autobus, MHD) alebo predplatiť si dopravu na celý mesiac.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

 

Prípadný komentár k otázke 19.

Budovanie novej infraštruktúry pre osobnú automobilovú dopravu v Trenčianskom kraji už nepovažujem za prioritu, okrem dlhodobo plánovanej rýchlostnej cesty pre regióny Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Prievidza. Zamerať sa treba na jej údržbu, a na budovanie integrovanej dopravy a prestupných terminálov. Práve tu má samosprávny kraj svoje opodstatnenie, zvlášť po tom, ako sa stal aj zriaďovateľom regionálnej železničnej dopravy.  

 

20. Mali by byť všetky prostriedky vybrané na dani z motorového vozidla viazané na rozvoj a opravu cestnej infraštruktúry? *

Daň z motorového vozidla platia firmy a podnikatelia za vozidlá využívané na podnikanie, peniaze putujú kraju.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

 

Prípadný komentár k otázke 20.

Prostriedky vybrané na dani z motorového vozidla by mali byť viazané na rozvoj a dopravu DOPRAVNEJ infraštruktúry kraja, čo je aj v záujme samotných vodičov - čím viac občanov bude využívať integrovanú verejnú dopravu, vrátane železníc, tým sa im bude jazdiť pohodlnejšie a bezpečnejšie.

 

21. Mala by byť väčšina prostriedkov vybraná na dani z motorového vozidla použitá na rozvoj ekologickejších druhov dopravy než je osobná automobilová (napr. na hromadnú a cyklistickú)? *

Daň z motorového vozidla platia firmy a podnikatelia za vozidlá využívané na podnikanie, peniaze putujú kraju.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 21.

 

Otázka je nejednoznačná - keď sa opravia výtlky na cestách, slúži to súčasne osobnej, hromadnej aj cyklistickej doprave.

Súhlasím s tým, aby časť prostriedkov získaná daňou z motorových vozidiel smerovala aj do podpory železničnej dopravy, vzhľadom na to, že má podstatne nižšie externality (emisie, spotrebu energie, záber pôdy) a náklady na údržbu.

Podpora cyklistickej dopravy by mala byť rovnakou samozrejmosťou, ako že pri ceste má byť chodník pre chodcov.  

 

22. Mala by sa z ekologickejších motorových vozidiel (na elektrinu alebo plyn) platiť výrazne nižšia sadzba dane z motorového vozidla? *

Výška dane z motorového vozidla dnes závisí od typu a hmotnosti vozidla. Pohybuje sa cca. od 60 eur za malé osobné auto po 3000 eur za ťažký kamión ročne.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 22.

Elektromobily za súčasného právneho stavu neplatia žiadnu daň, keďže tá je stanovená podľa zdvihového objemu motora v centimetroch kubických - a elektromotory, ako vieme, nemajú valce ani piesty.

LPG/CNG systémy treba uprednostňovať najmä v mestách.

 

23. Mal by kraj v rozpočte každoročne vyčleňovať určitú sumu na rozvoj cyklistickej dopravy? *

Cyklistickú dopravu dnes kraje považujú hlavne za záležitosť obcí a miest. Výstavba cestičiek medzi obcami alebo pozdĺž frekventovaných ciest je však mimo možností obecných rozpočtov.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

 

Prípadný komentár k otázke 23.

Na takéto účely sa dajú s výhodou využiť aj eurofondy. Cyklocesty medzi obcami alebo pozdĺž ciest majú svoj význam nielen na podporu cestovného ruchu - nie je to tak dávno, kedy boli využívané aj na dopravu do zamestnania. Význam má aj obnovovanie týchto ciest medzi obcami aj vzhľadom na zachovanie tradičného rázu krajiny. Vzorom nám môže byť Česká republika, kde je obnova tradičných ciest spojená aj s vysádzaním alejí ovocných stromov.

 

24. Mali by mať dôchodcovia cestovné v prímestskej doprave zdarma, hradené v plnej výške krajom? *

V prímestskej doprave majú dnes dôchodcovia nad 70 rokov zľavy. Platia väčšinou 20–30 percent z plnej ceny lístka.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 24.

 Služby úplne zdarma sa stávajú predmetom zneužívania. Diskutovať môžeme o spravodlivejšom nastavení zliav.

 

25. Mal by kraj dotovať neziskové organizácie pôsobiace v oblasti integrácie rómskej menšiny? *

V niektorých krajoch pôsobia neziskové organizácie zamerané na prácu s rómskou menšinou.

  •  áno
  •  nie
  •  neviem / nemám jednoznačný názor

Prípadný komentár k otázke 25.

Kraj by mal mať transparentný dotačný program pre všetky typy neziskových organizácií, nielen pre pálčivú problematiku integrácie rómskej menšiny.

Práve v oblasti transparentnosti prideľovania dotácií a grantov má Trenčiansky samosprávny kraj najnižšie hodnotenie (0%!) zo všetkých ôsmich krajov. Ako prvý krok je potrebné novelizovať VZN 10/2005 tak, alebo vytvoriť samostatné VZN pre neziskové organizácie, aby zabezpečovalo férovú, transparentnú, verejnosťou kontrolovateľnú súťaž žiadateľov o granty. 


Volebná kalkulačka bude spustená na tlačovej konferencii v Bratislave dňa 28.10.2013.

Autormi volebnej kalkulačky sú Mgr. Michal Škop, PhD., matematik a zakladateľ KohoVolit.eu

a Mgr. Kamil Gregor, dátový analytik. 

..
.. píše:
Neděle 27.10.2013 20:18
Mgr. Smatana u nás predbehol dobu a správa sa ako keby žil vnejakej vyspelej demokracií.
Samozrejme, že ho a jemu podobných volím a aj v budúcnosti voliť budem, no doposiaľ bez kladného efektu.
Slovenský národ ešte mentálne nedorastol na to, aby sa riadil rozumom pri každej voľbe.
On potrebuje vodcov typu Mečiar a spol. ktorý kvýkajú o tom ako všetko robia pre občana, no nespomenú a občania si to nechcú uvedomiť, že tým myslia občana SEBA samotného, resp. svojích rodinných príslušníkov!
Obšan SR počúva tárajov a čo je jeho najväčšia tragédia, on im verí, čo sa preukaže pri výsledkoch v každých voľbách!
No a potom všetci svorne nadavame na " nenažrancov, karieristov, úplatkarov" a pod.
No skoro voliči zabudnú, že tých supermanov s 5-timi zamestnaniami, resp. platenými funkciami si zvolili SAMI!!
No a tí ich zvolení predstaviteľia uvedomujúc si to, tak sa venujú iba svojím aktivitám a na občana sa kašle!
Nebolo by konečne načase začať to meniť???
No to musí zvládnuť každý občan sám!!
Juraj Smatana
Juraj Smatana píše:
Neděle 27.10.2013 21:13
Ďakujem za poklonu/kritiku, ale ja verím tomu, že ak chceme vo vyspelej demokracii žiť, musíme sa tak správať.
Ľudia majú takých politikov, akých si zvolia. Ak ak sú nespokojní s ponukou na kandidátkach, môžu sami kandidovať.
Túto slobodu stále ešte máme (hoci skresľovanú všelijakými mediálnymi manipuláciami).
Na tejto ceste neexistujú skratky typu "zvolíme si na prechodnú dobu diktátora, aby zaostalý národ doviedol k demokracii".


Anonym píše:
Úterý 29.10.2013 14:49
Napísali ste: "Slovenský národ ešte mentálne nedorastol na to, aby sa riadil rozumom pri každej voľbe." Ja dodávam: "Ani nedorastie." Stará generácia (volí to, čo nám teraz vládne, nová generácia kašle na politiku a voľby). Stredná generácia (sem - tam niekto s rozumnými nápadmi príde, bojuje za ich predenie, vynakladá kopec energie proti korupcii a šafárením s verejnými prostriedkami,.. ), ale to je málo. Čo si myslíte, koľko voličov a v akom vekom zložení príde k voľbám do VÚC? Veď volebný zákon je tak postavený (aspoň si myslím), že stačí pár hlasov, čo je 0,nič % právoplatných voličov a niekto si zasadne na pár rokov do poslaneckej lavice a drie tam nohavice a občan územného celku ani nevie, čo tam vlastne robí. Podobne je to aj s europoslancami.
Výbor verejného blaha
Výbor verejného blaha píše:
Středa 30.10.2013 17:21
Slováci potrebujú Istoty - preto budú voliť Bašku. A kandidáti zo Zlepenca márne tromfujú Smer - SD v populizme, nič im to platné nebude.
Anonym píše:
Středa 30.10.2013 22:22
Veľmi málo ľudí pôjde voliť Bašku, ale bude mu to stačiť na víťazstvo. Nielen preto že Zlepenec postavil zápasníka. Preto lebo Baška má hlasy ľudí ktorých fleky závisia na Smere, starostovia, zamestnanci všetkých tých obecných firiem.
Smer by mohol byť parádne porazený, keby nesmerácki voliči dostali rozum a šli k voľbám.
Jaj
Jaj píše:
Neděle 03.11.2013 09:10
Osobne si myslím, že práve na straníckom postoji môže Smer pohorieť. A môžu za to iba členovia Smeru. Prevažuje straníckosť pri obsadzovaní funkcií a dokonca už aj na nepodstatných miestach. A to už niečim zaváňa. Myslím si, že prvá je odbornosť. Nie som ani za zlepenec a z KDH mi je na zvracanie. Ale podobné pocity začínam mať aj pri Smere. Osobne nevolím ani Smer ani zlepenec. A potešilo by ma, keby Janas padol. Treba sa mu trocha uskromniť.
Juraj Smatana
Juraj Smatana píše:
Neděle 27.10.2013 21:15
To je mimochodom aj moja učiteľská skúsenosť. Ak chceme zo študentov vychovať dospelých ľudí, musíme sa k ním ako k dospelým správať. Vrátane toho, že im necháme možnosť poučiť sa na vlastných chybách.
Anonym píše:
Úterý 29.10.2013 21:11

K Vášmu komentáru k otázke 22.

Elektromobily za súčasného právneho stavu neplatia žiadnu daň, keďže tá je stanovená podľa zdvihového objemu motora v centimetroch kubických - a elektromotory, ako vieme, nemajú valce ani piesty.

LPG/CNG systémy treba uprednostňovať najmä v mestách.
Zavedenie elektromobilov by teda predstavovalo značné navýšenie výroby batérií (hovoríme tu o miliónoch ton batérií, ktoré by bolo nutné vyrobiť). A opäť, ako je známe, batérie sú nepríliš ekologickým zariadením. Mimo to výroba batérií pre pohon elektromobilov je veľmi neekologická, a zanecháva za sebou takmer gigantickú "uhlíkovú stopu" (ak máte radi tento podivný termín). Dobre, ale čo automobily na vodíkový pohon, napadne vás. Najlákavejším na pohonu vodíkom je v súčasnosti to, že z výfuku "kvapká voda". Ale je tu "ale". Tým ale je skutočnosť, že v súčasnosti vyrábame vyše 90% vodíka zo zemného plynu (veľmi neekologickým spôsobom, pri ktorom sa uvoľňuje aj obľúbený oxid uhličitý, uhoľnatý, síra a zlúčeniny dusíka). Alternatívou zemného plynu je elektrolýza. A opäť, k procesu elektrolýzy kuktorej je potrebná elektrická energia. A to tak veľké množstvo elektrickej energie, že by sa pre výrobu elektriny pre pohon všetkých motorových vozidiel muselo po svete vybudovať na tisícky nových elektrární.
Nie že by doprava bola bez viny , ale hlavným znečisťovateľom ovzdušia je priemysel a energetika . Možno budem paranoidný , ale práve od tejto skutočnosti sa isté sily snažia vašu pozornosť odvrátiť smerom k " nízkoemisným motorom " alebo úsporným žiarovkám v domácnostiach , obmedzovanie spotreby pri stand - by režime domácich elektrospotrebičov . Tzn. obmedzovať spotrebu tam , kde je v porovnaní s priemyslom ( ktorý koniec koncov všetky tieto blbosti vyrába ) a energetiky (ktorej najväčšiu časť produkcie spotrebuje práve priemysel ) relatívne mizivá . Doprava ako taká sa krčí nesmelo až za týmito dvoma ekohumusákmi . A ak hovoríme o doprave je potrebné mať na pamäti , že tu hovoríme predovšetkým o nákladnej doprave ( áno , státisícoch kamiónoch rozvážajúca lacný šunt z Číny a prevážajúci jablká z Poľska a cesnak z Čile na Slovensko) . Najväčším znečisťovateľom ovzdušia je enegretika a priemysel . Nie doprava .
Juraj Smatana
Juraj Smatana píše:
Středa 30.10.2013 00:52
Dobrý deň, s vaším popisom súčasného stavu vývoja elektromobilov úplne súhlasím. Kým nedôjde k prelomu v účinnosti a recyklovateľnosti akumulátorov, nepovažujem ich za skutočné riešenie. Naviac, je tu závislosť na dovoze vzácnych zemín z Číny (napr. líthium).

Len drobná výhrada - to čo píšete o najväčších znečisťovateľoch, platí v celkovom priemere. V mestách je obvykle najväčším znečisťovateľom práve doprava. Nasadenie elektromobilov - za súčasného technologického stavu - by však iba znamenalo, že znečistenie sa zniekoľkonásobí, len sa presunie inde - mimo mesta.

Naopak, plynové systémy (LPG/CNG) podľa mňa do miest patria vo vyššej miere.
Ale nie je to nič, čo by skutočne vyriešilo niektorý z našich závažných environmentálnych problémov.
Juraj Smatana
Juraj Smatana píše:
Středa 30.10.2013 00:58
Základným problémom je, že naša súčasná surovinová a energetická spotreba je absolútne neudržateľná. Ale za dnešnej situácie, ktorú všetci vnímajú ako nevídanú krízu, hovoriť o potrebe skromnosti, je prakticky politická samovražda. Naznačte niečo o problematike ropného zlomu, a hneď začne niekto maľovať sci-fi obrazy áut na elektrinu, dobíjaných z fotovoltaických panelov. Takže tieto témy realizujem skôr na hodinách environmentalistiky.
Anonym píše:
Středa 30.10.2013 14:37
Kríza spoločnosti je v prvom rade morálna a všetko ostatné sú len sekundárne javy...nenažratosť tzv. elity sa masovo preniesla na všetky úrovne ,nevinímajúc lokálnu scénu (alebo lokajskú)..ale nie som si úplne istý či hovoriť o skromnosti je politická samovražda, niekto to musí začať,skôr či neskôr to dôjde aj širším masám....ale chápem ,že pospolitý ľud nerád počuje o skromnosti..

želám Vám úspešné voľby,a ak by to náhodou teraz nevyšlo,dúfam že to nevzdáte ,osobne by som Vás rád videl ( a som presvedčený,že nielen ja) na mieste primátora Považskej Bystrice .
Anonym píše:
Středa 30.10.2013 22:17
O BUDÚCOM PRIMÁTOROVI SA ROZHODUJE TERAZ!!! KEĎ BUDE MAŤ JANAS MENEJ HLASOV AKO INÝ SMERÁK, SMER HO NEPOSTAVÍ NA PRIMÁTORA A JANAS BUDE MUSIEŤ ÍSŤ AKO NEZÁVISLÝ PROTI SMERU.
KTO Z KANDIDÁTOV NA POSLANCOV VÚC BUDE MAŤ NAJLEPŠÍ VÝSLDOK TEN MÁ ŠANCU ÍSŤ NA PRIMÁTORA, A OHROZIŤ KANDIDÁTA SMERU.
KANDIDÁTI VYTIAHNUTÍ NA POSLEDNÚ CHVÍĽU, AKO MINULE KIRŠ, UŽ NEMAJÚ ŠANCU OHROZIŤ JANASA.

KEBY NEJAKÝ SMERÁK, NAPRÍKLAD STEINER, PREDBEHOL JANASA, JANAS BUDE KANDIDOVAŤ AKO NEZAVISLÝ A HLASY SMERU SA ROZBIJÚ

« říjen 2017 »
říjen
PoÚtStČtSoNe
1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031
Odporučiť
 

Copyright © 2000-2014 Klub Strážov, pokiaľ pri jednotlivých materiáloch nie je uvedený iný pôvodca. Prevádzkovateľ portála PB.OTVORENE.SK občianske združenie Klub Strážov nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi. Preberanie pôvodného materiálu je povolené výhradne na nekomerčné účely a s uvedením zdroja.

Kontakty: Klub Strážov, projekt PB.OTVORENE.SK, Švabinského 17, 851 01 Bratislava. E-mail: redakcia@pb.otvorene.sk Mobil: +421907034666. ISSN 1337-0359