Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / Prispievatelia / Juraj Smatana / Hluk z diaľnice a vymenené okná

Hluk z diaľnice a vymenené okná

Autor: Juraj Smatana Poslední změna: Neděle 25.10.2009 11:38
[2009-10-25] V komentári k fotografiám z výstavby diaľnice som sa zmienil o tom, že na mnohých budovách v blízkosti diaľnice boli vymenené okná, ako opatrenie pred hlukom - avšak okná sú aj na to, aby sa dali otvárať. Čitateľ v diskusii pod článkom potom položil otázku, či sa hlukové limity nevzťahujú aj na vonkajšie prostredie. Odpoveď tomuto čitateľovi uverejňujem ako samostatný článok:
Hluk z diaľnice a vymenené okná

Okná kvôli hluku z diaľnice sa vymieňali aj na 3. ZDŠ. Apríl 2009. FOTO: Juraj Smatana

Samozrejme, že hlukové normy určujú limity aj pre vonkajšie prostredie, avšak v prípade považskobystrickej diaľnice sme sa o ne žiaľ oprieť nemohli.

Je to pomerne zaujímavý príbeh.

Ochranou pred hlukom sa má v prvom rade zaoberať Regionálny ústav verejného zdravotníctva (bývalý okresný hygienik). V roku 1996, keď sa prvýkrát posudzovali diaľničné varianty, vydala okresná hygienička (MUDr. Sirotná) nesúhlasné stanovisko s mestským variantom diaľnice, a to kvôli neprimeranej hlukovej záťaži. Pripomeňme si, že to bolo v dobe, kedy proti Považská Bystrica vystupovala jednotne, od mestského úradu cez okresný úrad až po občianske združenia.

Potom Slovenská správa ciest a Ministerstvo dopravy rozbehli hru na čas. Niekoľko rokov "posudzovali" množstvo variantov, až došlo k dopravnému kolapsu a medzi považskobystričanmi začal silnieť postoj "nech to ide kadiaľ chce, len rýchlo". Lackovičov úrad začal vyjednávať o kompenzácie, a zmenil sa aj zásadový postoj útvaru verejného zdravotníctva. Nové stanovisko MUDr. Sirotnej k mestskému variantu bolo súhlasné, pričom v podmienkach súhlasu bolo dodržanie hlukových limitov vo vonkajších priestoroch.

Slovenská správa ciest si dala urobiť hlukové štúdie a tie jednoznačne skonštatovali, že hlukové limity podľa požiadaviek ústavu verejného zdravotníctva nie je možné dodržať ani pri maximálnom použití technických opatrení (protihlukové steny okolo diaľnice atď.)

Zdravý rozum hovorí, že ak nie je možné dodržať podmienku súhlasu, súhlas hygieničky je neplatný a treba sa zamerať na iný variant diaľnice (na prvom mieste tunelový variant poza Považské strojárne, tam kde sa v súčasnosti chystá tunel pre železnicu).

Namiesto iného variantu Slovenská správa ciest navrhla výmeny okien v pásme, kde budú hlukové limity prekročené.
Tento postup sme napadli aj v žalobe podanej na Krajský súd a neskôr aj na Najvyšší súd. Avšak súdy brali stanovisko ústavu verejného zdravotníctva len ako "súhlasné" a "detailami" ako sú podmienky súhlasu sa nezaoberali. Podobným štýlom sa zaobchádzalo so všetkou posudzovacou dokumentáciou: skontrolovalo sa, či bola vypracovaná, ale na jej obsah sa prakticky nebral ohľad. Pripomeňme si, že dvakrát opakovaný proces posudzovania vždy dospel k odporúčaniu tunelového variantu, variant "ponad hlavy" ktorý sa stavia v súčasnosti bol z hľadiska dopadov na životné prostredie dokonca označený za horší než nulový! 

Výhradami občanov, ktorí sa obávali neprimeraného zvýšenia hluku z diaľnice, sa dostatočne nezaoberal ani stavebný úrad v Považskej Bystrici. Citát zo žaloby:

 

"Povolená stavba predstavuje vážny zásah do práva na súkromie a práva na priaznivé životné prostredie žalobcov. Napriek tejto zrejmej skutočnosti žalovaný a rovnako ani prvostupňový orgán nepostupovali v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a návrh dostatočne neposúdili z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a z hľadiska jeho dôsledkov v danom území ani v ďalších ohľadoch, hoci to žalobcovia počas konania namietali, a stavebný zákon to priamo ukladá stavebným úradom ako prvoradú povinnosť v územnom konaní.

Žalobcovia namietali, že v dôsledku realizácie stavby diaľnice D1 budú vystavení nadmernému hlukovému zaťaženiu. V Záverečnom stanovisku sa uvádza, že „v prípade variantu V2a - oblasť sídliska Stred by bola atakovaná hlukom z dvoch strán – diaľnicou a cestou I/61, na ktorých sa predpokladá intenzívna premávka. Presun dopravy o cca 200m – 300m nerieši zníženie hluku z automobilovej dopravy. Pri variante a je v území prognózované nadmerné hlukové zaťaženie, pričom miestami sa predpokladá neobývateľná zóna z hľadiska hluku“. Podotýkame len, že schválený variant V2a/I znamená, že diaľnica D1 bude na estakáde pretínať priamo stred mesta v jeho husto obývanej oblasti (sídlisko Stred a priľahlých ulíc, kde žijú aj žalobcovia), pričom na diaľnicu bude viesť aj diaľničný privádzač – križovatka Centrum, ktorý bude situovaný tiež v centre mesta.

Prvostupňový stavebný úrad sa takýmito námietkami nezaoberal prakticky vôbec.

Žalovaný sa k námietkam žalobcov ohľadom hlučnosti vyjadril len stručne: „na všetkých miestach, kde hladina hluku prekročila prípustné hladiny hluku, boli navrhnuté potrebné protihlukové opatrenia a to formou protihlukových stien alebo z fasádnych úprav“.

 


Tak to bolo s výmenou okien.

Môže padnúť otázka, či nie je možné požadovať dodržiavanie hlukových limitov aspoň po spustení diaľnice do prevádzky, keď sa to už nepodarilo pri rozhodovaní o umiestnení diaľnice. Všeobecne je známe rozhodnutie pražského súdu, ktorý kvôli prekračovaniu hlukových noriem nariadil prevádzkovateľovi magistrály znížiť hluk pod zákonom stanovený limit. Žiaľ, na Slovensku je to inak.

Betonárskej a dopravnej lobby sa podarilo vysekať v zákonoch a vyhláškach na ochranu pred hlukom poriadnu dieru: na hluk spôsobený dopravou sa hlukové normy NEVZŤAHUJÚ. Je to taká nenápadná poznámka malým písmom:

"V okolí dopravných zón obstavaných obytnými budovami (existujúca mestská zástavba) tam, kde je preukázané, že v súčasnosti nie je možné prijateľné riešenie, ktoré by umožnilo dodržanie uvedených najvyšších prípustných hodnôt, možno pripustiť i vyššie hodnoty pri maximálnom využití možných opatrení na zníženie hluku."


Predpokladám, že kvôli týmto predpisom dotknutí občania nepochodia na slovenských súdoch, a budú si musieť náhradu škôd uplatňovať pred medzinárodným súdom. Nepochybujem o tom, že ak budú dôslední a vytrvalí, nakoniec vyhrajú. Majetková ujma a ujma na ich životnom prostredí je nesporná a vidí ju každý, komu vlastný záujem nezatemnil oči.

Najhoršie je, že dôsledky zlých rozhodnutí neponesú tí, ktorí tieto rozhodnutia prijali, alebo tí, ktorí profitujú z výstavby diaľnice ponad hlavy. Dôsledky v prvom rade ponesú dotknutí obyvatelia, ktorí budú musieť venovať veľa času a peňazí, aby sa domohli spravodlivosti. A keď pred medzinárodnými inštitúciami uspejú, platiť sa bude zo štátneho rozpočtu, nie z rozpočtu firiem a jednotlivcov, ktorí diaľnicu ponad naše hlavy prelobovali.

Napriek tomu je nevyhnutné, aby k takémuto súdnemu sporu došlo. Pretože jeho výsledkom s najvyššou pravdepodobnosťou bude zmena slovenskej legislatívy o hluku, prípadne zmena legislatívy o odškodňovaní občanov. A takáto zmena zákonov a vyhlášok je vo všeobecnom záujme.

 

Anonym píše:
Neděle 25.10.2009 18:38
spominane ustanovenie zákona o hluku vlastne premiena na zdrap papiera, ktorý vás ochráni pred hlukom niekde na samote ale rozhodnie "v hustej mestskej zástavbe". Na prazskej magistrale sa uz skutocne pripravuje zníženie rýchlosti, magistrát dokonca navrhuje plošnú 50tku v celom hl. meste, bez ohladu na to ci ste na magistrale alebo nejakej ulicke v centre. No co uz, u nas v dzamahiriji mozeme snivat dalej...

« prosinec 2017 »
prosinec
PoÚtStČtSoNe
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
Odporučiť
 

Copyright © 2000-2014 Klub Strážov, pokiaľ pri jednotlivých materiáloch nie je uvedený iný pôvodca. Prevádzkovateľ portála PB.OTVORENE.SK občianske združenie Klub Strážov nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi. Preberanie pôvodného materiálu je povolené výhradne na nekomerčné účely a s uvedením zdroja.

Kontakty: Klub Strážov, projekt PB.OTVORENE.SK, Švabinského 17, 851 01 Bratislava. E-mail: redakcia@pb.otvorene.sk Mobil: +421907034666. ISSN 1337-0359