Forgot your password?
New user?
Čím sa Považská Bystrica odlišovala od zvyšku Slovenska a podobala Ázii
by
Juraj Smatana
—
last modified
Jan 17, 2008 10:45 PM
V prílohe týždenníka OBZOR s názvom MY Považania ma zaujala časť rozhovoru s Ing. Milošom Krausom, bývalým riaditeľom hutného závodu a súčasným generálnym riaditeľom firmy Sauer-Danfoss. Spomína v nej na svoj prvý dojem z Považskej Bystrice.
Foto: cms.westport.k12.ct.us
"Šéfredaktorka Viera Žaludková: Aké sú vaše prvé spomienky na Považskú Bystricu?
Ing. Miloš Kraus: Bol to pre mňa šok. Vyšiel som zo železničnej stanice, prišiel som vlakom z Košíc ráno pred šiestou. Mal som pocit, že som v Ázii. Okolo mňa sa valili tisícky bicyklov a malých motocyklov. Predtým som nič podobné nevidel. Tento obraz mi nikdy nevymizne z pamäti. Neskôr som tento zvyk rýchlo pochopil, sám som dochádzal do práce na Babette." (s. 5)
Kto je mladší a nevie, o čom to Ing. Kraus hovorí, nech si uvedomí, že v tej dobe (pred rokom 1989) mohli mať Považské strojárne cez 12 000 zamestnancov. Väčšina z nich "cvikala" ráno o 5.55 a odchádzala z fabriky o 14.30. Tento nápor iba sčasti smeroval na autobusové nástupište, zvyšok musela zvládnuť Štefánikova ulica v súčasnej šírke. Ľudská rieka bzučala motormi Babiet a Pionierov a plavili sa ňou prepchaté autobusy MHD. Ráno do fabriky, poobede opačným smerom. Signálom na jej spustenie bol dunivý zvuk sirény. Každé jej zatrúbenie si vyžiadalo niekoľko ton pary a bolo ho počuť aj v okolitých dolinách.
Nemá niekto z čitateľov fotografiu vtedajšej dopravnej špičky? Pôsobivé boli tiež napchaté stojany na bicykle. Stáli pred každou strojárenskou budovou a niekoľko ich bolo aj pri železničnej stanici. Dnes by sme také snímky odfotografovali najbližšie asi v Holandsku.
Ing. Miloš Kraus: Bol to pre mňa šok. Vyšiel som zo železničnej stanice, prišiel som vlakom z Košíc ráno pred šiestou. Mal som pocit, že som v Ázii. Okolo mňa sa valili tisícky bicyklov a malých motocyklov. Predtým som nič podobné nevidel. Tento obraz mi nikdy nevymizne z pamäti. Neskôr som tento zvyk rýchlo pochopil, sám som dochádzal do práce na Babette." (s. 5)
Kto je mladší a nevie, o čom to Ing. Kraus hovorí, nech si uvedomí, že v tej dobe (pred rokom 1989) mohli mať Považské strojárne cez 12 000 zamestnancov. Väčšina z nich "cvikala" ráno o 5.55 a odchádzala z fabriky o 14.30. Tento nápor iba sčasti smeroval na autobusové nástupište, zvyšok musela zvládnuť Štefánikova ulica v súčasnej šírke. Ľudská rieka bzučala motormi Babiet a Pionierov a plavili sa ňou prepchaté autobusy MHD. Ráno do fabriky, poobede opačným smerom. Signálom na jej spustenie bol dunivý zvuk sirény. Každé jej zatrúbenie si vyžiadalo niekoľko ton pary a bolo ho počuť aj v okolitých dolinách.
Nemá niekto z čitateľov fotografiu vtedajšej dopravnej špičky? Pôsobivé boli tiež napchaté stojany na bicykle. Stáli pred každou strojárenskou budovou a niekoľko ich bolo aj pri železničnej stanici. Dnes by sme také snímky odfotografovali najbližšie asi v Holandsku.
Dobry napad urobit galeriu starych fotiek PB. Chcelo by to aj komentare autorov. Drzim palce a tesim sa na tie bicyklove.