Ako funguje korumpovanie samosprávy pri vybavovaní stavebných projektov

- Tento systém je zasväteným osobám dobre známy, ale nikdy o peňazovode k politikom nahlas nehovoria. Keby začali rozprávať, skončili by so stavaním v meste.

- Práca "vybavovačov" alebo "asistentov" sa obvykle skrýva pod funkciu takzvaného inžinieringu. Inžiniering je normálny biznis, ktorý spočíva v tom, že špecialisti na seba prevezmú všetku administratívu a stavebník sa môže venovať stavaniu. Inžiniering zabezpečí všetky povolenia - požiarnikov, pamiatkárov, správcov sietí, a získa podklady pre územné a stavebné konanie.

- Špeciálna vetva inžinieringu sa venuje legalizovaniu úplatkov. Takéto inžinieringové firmy disponujú neformálnym, ale fungujúcim prepojením na mestských politikov. Od stavebníkov preberajú peniaze najčastejšie v hotovosti. Zabezpečujú, aby sa politik nemusel osobne stretnúť s tým, kto ho upláca. (Tým sa odstraňuje riziko, že politik alebo úradník naletí policajnému agentovi - provokatérovi.) "Služby" sa totiž legálne vyfakturujú ako inžiniering.

- Stavebné firmy sú nútené započítavať korupciu do reálnych nákladov. Základná zásada znie "Kto chce stavať, musí platiť."

- Priestor na korupciu vzniká najmä tým, že o každom väčšom projekte musí rozhodnúť mesto a vydať záväzné stanovisko k výstavbe. Posudzuje sa, či je projekt v súlade s územným plánom a predstavami mesta. Teoreticky by teda mali uplácať len tí, ktorí chcú stavať v rozpore s územným plánom. Nie je to tak. Aj obyčajná žiadosť sa totiž môže dostať "na spodok kopy" a ležať tam celé mesiace. Čiže platí sa aj za urýchlenie procesu.

- Peňazovod k politikom má nasledovnú štruktúru: Niektorí vybavovači berú pevné taxy, alebo poplatky závisia od rozsahu plánovanej výstavby. Iní si vyžiadajú, že chcú v stavebníkovom projekte prevádzkovať lekáreň alebo kaviareň zadarmo alebo za veľmi výhodných podmienok. Ďalší na stavebníka tlačia, aby zamestnal ich manželku alebo dcéru. 

- Akcia môže prebiehať aj tak, že miestny poslanec sľúbi, že "všetko vybaví", navrhne odhadovanú sumu, a aby si overil stavebníkovu ochotu platiť, vypýta si za prvú konzultáciu pre seba okolo tisíc eur. Suma na úplatky sa neskôr zvyšuje aj o polovicu s odôvodnením, že "cenu neurčujem ja".

- Zásadne sa platí vopred. Kto nezaplatí dopredu, s tým vybavovači ďalej nehovoria.

- V ponuke vybavovačov je napríklad aj zvýšenie počtu poschodí.

- Takýmto spôsobom vedia zabezpečiť súhlasné stanovisko úradu, aj keď sú susední obyvatelia proti. Úradníci zabezpečia odborne znejúce argumenty, ktoré sú v skutočnosti bludmi, postavenými na neoveriteľných koeficientoch.

- Aj keď sú na povolenie potrebné podpisy napríklad primátora, peniaze nemusia končiť uňho. Častejšie sa spomínajú "biznis kluby" miestnych organizácií politických strán, obvykle tie početne najsilnejšie.

- Do hry sa však môžu dostať aj menšie politické kluby: niekedy je cenou za politickú stabilitu mestskej koalície reálny presun povoľovacích právomocí na určených politikov.

- Častokrát zohrávajú kľúčovú rolu viceprimátori. (Pri vytváraní koalície obvykle dostane najsilnejšia strana post primátora, a jej najvýznamnejší partner viceprimátora.)

- Od takéhoto kľúčového človeka na úrade sa sumy rozdeľujú príslušným úradníkom a poslancom. Ak bolo všetko "dobre vybavené", nekladú odpor ani politici s iným straníckym pozadím.

- Pri príprave zmien územného plánu sa takýto kľúčový človek ozýva developerom aj sám - „že aby sme sa zastavili, ak chceme, aby boli navrhované zmeny schválené“.

- Obvyklou výhovorkou človeka na kľúčovom úradnom poste je odvolanie sa na slobodné hlasovanie poslancov "lebo tí hlasujú podľa svojho svedomia".

- Stávajú sa aj prípady, kedy sa vybavovačovi nepodarí projekt pretlačiť a vráti peniaze. Inokedy sa však vybavovač vyhovorí, že platnosť jeho služieb bola obmedzená napríklad do konca volebného obdobia. "Dojenie" stavebníka tak môže pokračovať. Hrozí mu napríklad, že úrad bude požadovať výstavbu finančne náročného krytu civilnej obrany.

- Pre stavebníka obvykle niet cesty späť, pretože do projektu vložil veľa peňazí, tlačí ho úver od banky, zmluvy s budúcimi nájomníkmi a podobne.

- Ak sa vyskytne primátor, ktorý "nie je obchodník" prípadne brzdí výstavbu z presvedčenia, tak developeri a vybavovači hľadajú cestičky ako ho ovplyvniť cez politickú stranu na vyššej (krajskej, celoštátnej) úrovni, alebo cez vicestarostov.

- Celý systém samozrejme prenáša záťaž na ľudí, ktorí potom pre korupciu musia platiť vyššie hypotéky alebo nájmy.

- Samotní developeri odhadujú, že byty a kancelárie by mohli byť lacnejšie zhruba o desať percent, keby sa na nich nepriživovali skorumpovaní politici a úradníci. Každého kupca bytu stojí korupcia približne dve percentá z ceny. Teda pri stotisícomom byte je skrytá daň zhruba dvetisíc eur. Zvyšok predraženia je spojený s odďaľovaním stavby - prevádzkovými nákladmi a viaznutím kapitálu.

- Keďže povoľovacia činnosť úradov sa niekedy počíta skôr na roky než na mesiace, investícia do úplatkov sa stáva nástrojom zlacňovania stavby.

- Napriek tomu existujú aj firmy, ktoré stavajú, ale korupciu principiálne odmietajú. Napríklad švédsky stavebný koncern Skanska problém rieši tak, že kupuje hotové projekty. Takže ani s politikmi, ani s inžinieringom si ruky špiniť nemusia. To ale automaticky neznamená, že cena ich projektu nie je zaťažená korupčnou daňou.

Väčšina uvedených informácií pochádza z vynikajúceho článku novinára Petra Kremského, ktorému poskytli vyjadrenia viacerí developeri, podnikajúci v hlavnom meste Bratislava, za záruku že uchová ich mená v anonymite.

Ak si chcete prečítať celý uvedený článok, nájdete ho na stránke ekonomického týždenníka TREND:

http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/korupcia-v-developmente-predrazuje-byty.html

Poznámka JS:

Článok je na slovenské pomery neobvykle otvorený. Keďže však hlavné informačné zdroje článku pochádzajú z prostredia developerov, v texte sa neuvádza dôležitý prvok korupčného systému: možnosť developerov vyhrážať sa úradníkom, ktorí im už v nejakej čiastkovej veci ustúpili, ale po voľbách alebo po medializácii odmietajú v takejto "ústretovosti" pokračovať. Používa sa na to hrozba žalobou za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Developer sa tvári, že predchádzajúce povolenia nedosiahol korupciou. Tvrdí, že ich získal "v dobrej viere", investoval do projektu, a teraz si nárokuje škody, ktoré mu vznikajú tým, že samospráva odmieta pokračovať v rozbehnutej hre. Tento tlak funguje aj na politikov, ktorí nastúpili po nových voľbách a s predchádzajúcim fungovaním úradu nemajú nič spoločné: nemôžu si dovoliť finančné straty z prípadného prehratého súdneho sporu.