Bezdomovci dali šach, občania dostali mat
Smradľaví, močiaci a kadiaci kade tade, opití a obťažujúci ľudí. Okolie železničnej stanice zmenili na geto, nie je si kam sadnúť, nie je sa kam oprieť lebo všade nejaký z nich visí, alebo leží a keď nie on, jeho exkrementy áno. Báchorky o ich ťažkej situácii odmietam počúvať, pretože to tak nie je.
Prekvapuje ma fakt, že už aj Považská Bystrica ako nerómske mesto dospela do stavu, keď začne neprispôsobivá menšina šikanovať väčšinu. Nedokážem inak nazvať fakt, že kvôli 50tke bezdomovcov vezmú niekoľko tisícom cestujúcim čakáreň. Práve toto je moment, keď mestá začnú prehrávať so zneužívačmi systému a darmožráčmi. Stačí len ukázať, že nie sú páky.
Niekoľkokrát som sa rozprával s mestskými policajtmi o zásahoch voči bezdomovcom, tvrdia, že sú bezmocní. Keď budeš piť ty alkohol v meste alebo pri škole, dostaneš pokutu. Keď bude chlastať bezdomovec, nemá ju čím zaplatiť, takže ju nedostane. Dvakrát, päťkrát, stokrát. Pri najhoršom ich voľakde vyvezú, ale o chvíľu sú späť. Osobne mi záleží na vyriešení minimálne problému s bezdomovcami v súvislosti s lavičkami a bol by som rád, keby sme sa v tejto veci spojili ako občania a žiadali od mesta v súčinnosti so ŽSR konkrétne riešenie problému.
To samozrejme nie je problémom ŽSR - oni sú železnice, nie sociálny útulok.
Prekvapuje ma, že ŽSR neuplatňujú postup, ktorý bol zaužívaný celé desaťročia. V prepravnom poriadku stálo, že vstup na železničnú stanicu je povolený len cestujúcim, alebo osobám ktoré si zakúpili vstupenku na nádražie. Táto vstupenka stála pár korún.
Na čo to bolo dobré? Železničná polícia kontrolovala ľudí, spiacich na lavičkách, a ak nemali platný cestovný lístok alebo "perónku", vyviedli ich von za porušenie prepravného poriadku. Sám som sa na takomto "čistení stanice" nedobrovoľne podieľal ako vojak základnej vojenskej služby, niekedy v roku 1987 v Brne. Fungovalo to.
Nie je predsa možné, aby si vyzbrojení vycvičení muži neporadili s pár bezdomovcami. Potrebujú na to len právny nástroj.