PBn: Tajomstvo cintorínskej kaplnky odhalené

Celé znenie článku nájdete na webovej stránke mesta: http://www.povazska-bystrica.sk/povazskobystricke-novinky.phtml?id3=1512&id2=0&cislo_m38182=1481&clanok_m38182=11087
V minuloročných novinkách pred sviatkom všetkých svätých sme uverejnili článok Hľadanie odkazov..., ktorý sa týkal starého cintorína v Považskej Bystrici. Zmienili sme sa v ňom aj o kaplnke, ktorá sa na tomto mieste posledného odpočinku nachádza, ako aj o tajomstve tejto stavby, ktoré podľa autorkiných slov zrejme ,,už nikdy nebude odhalené“. Zdá sa, že zázraky sa dejú. Pred pár dňami sme do redakcie dostali list od Mons. Ladislava Belása, správcu diecéznej knižnice v Nitre, nositeľa čestného ocenenia Cena mesta Považská Bystrica, ktorý je dlhé roky priateľsky naklonený našej redakcii. Mons. Belás rúško tajomstva tejto stavby odhalil. (mj)

Zaujal ma príspevok v Považskobystrických novinkách zo dňa 24. 10. 2006, uverejnený pod názvom Hľadanie odkazov. Príspevok sa o. i. zaoberá aj Kaplnkou Bolestnej Panny Márie na považskobystrickom cintoríne, ktorého je výraznou dominantou. Nevie sa, komu patrila - či rodine Paulikovcov, alebo ju dali postaviť orlovskí Ružičkovci. Sú dohady o tom, kto ju staval. Príspevok končí tým, že rúška tejto stavby už nikdy nebudú odhalené. Tento názor podporuje aj Schematizmus nitrianskej diecézy pre rok 1947, ktorý na strane 80 uvádza sakrálne stavby považskobystrickej farnosti a s nimi aj rok ich postavenia. No v našom prípade uvádza, že sa na cintoríne nachádza Kaplnka Bolestnej Panny Márie, ale bez udania roku jej postavenia. To všetko vysvetlíme týmto príspevkom.
Pre autora týchto riadkov bolo zaiste príjemné a prekvapivé zistenie, že spomínaná kaplnka má v tomto roku 105 rokov. V roku 1902 sa vyvinula rozsiahla korešpondencia medzi Farským úradom v Považskej Bystrici, Dekanským úradom v Predmieri, Biskupským úradom v Nitre a dokonca aj Notárskym úradom v Oščadnici. Z tejto korešpondencie je odhalené údajné tajomstvo vzniku kaplnky tým, že pani Apolónia Jelínková, rodená Jancová, vdova po Jánovi Jelínkovi, obyvateľka Pov. Bystrice dala postaviť kaplnku. Dotovala ju potrebnou základinou a postarala sa o jej údržbu. Nitriansky biskup Imrich Bende po zistení všetkých náležitostí zámer kaplnky schválil. Dňa 14. novembra 1902 vydal dekrét o jej schválení, najdôležitejším bodom bolo biskupské povolenie slúžiť v nej sväté omše. Posiela aj tzv. oltárny kameň, ktorý bol potrebný, ak by sa omša slúžila mimo kostola. Pozoruhodné sú mená Jelínek a Janec. Obidve sú bystricky blízke. Karol Jelínek bol bystrickým farárom v rokoch 1881 – 1886 ako nástupca Alexandra Pongráca. Predtým bol farárom v Prečíne od roku 1857.
Rodina Janec je stará bystrická rodina, ktorá dala cirkvi niekoľkých kňazov. Rodové spriaznenie obidvoch rodín bolo veľmi ľahko možné.
Do veci bol zainteresovaný aj oščadnický notár Eugen Janec, brat pani Apolónie. Postaral sa, aby stavba kaplnky bola na poriadku pred úradmi po právnej stránke.
Posledné slovo mal považskobystrický farár Pavol Pálfi, ktorý s biskupským povolením 7. decembra 1902 kaplnku posvätil.
To je celé tajomstvo cintorínskej kaplnky.
Ladislav Belás

Považskobystrické novinky, č. 36., 2007-09-04, s. 8