Vládneme, nerušiť!

Získať takýto obraz je mimoriadne náročné nielen kvôli tomu, že hlasovaní o udeľovaní slova občanom je za štyri roky nemálo, ale najmä preto, že mestský úrad ich výsledky nezverejňuje. Dajú sa zistiť len odčítaním z hlasovacej tabule priamo na zastupiteľstve alebo vo videozázname. Ani videozáznamy zo zasadnutí zastupiteľstva však na mestskom webe nenájdete. Dostupné sú len vďaka aktívnym občanom okolo portála PB.OTVORENE.SK, ktorí si ich vyžiadali od miestnej televízie a zverejnili na YouTube.

Percento v nasledujúcich tabuľkách znamená, ako často hlasoval poslanec za umožnenie vystúpiť občanom k práve prejednávanému bodu.

Rebríček poslancov podľa toho, či podieľanie sa občanov na rozhodovaní vítajú alebo je im bližší prístup „zvolili ste si ma, tak sa teraz nemiešajte“, vyzerá potom takto:

Z nich vynikajú poslanci Panák, Sopčák, Kavecká, Martaus a Fusko. Títo poslanci, hoci sa nachádzajú v dolnej polovici rebríčka nikdy nehlasovali proti vystúpeniu občana. Ani jedinýkrát. Ako je to možné? Využívajú vlastnosť hlasovacieho systému, že zdržanie sa hlasovania a nehlasovanie má rovnaký účinok ako hlasovať proti. Navonok teda prezentujú neurčitý postoj, v skutočnosti ale svojím konaním vystúpenia občanov blokujú.

Kým v prvom roku vlády boli poslanci ešte ochotní obvyvateľov počúvať a slovo dostal takmer každý kto o to požiadal, na konci roka 2011 prišlo ochladenie. Rok a pol nesmel občan prehovoriť k prejednávaným bodom. Potom kverulanti prestali chodiť, opäť prišla jar a za uplynulý rok schválili poslanci približne polovicu pokusov prehovoriť. Vlastne všetkým okrem jedného človeka.

O slovo požiadal občan Ševčík. Slovo mu udelené nebolo.

Táto formulka je dnes už takmer povinnou súčasťou zápisníc. Občan Ševčík sa zapísal do histórie keď ešte v časoch primátora Lackoviča vybojoval ľuďom právo fotiť si poslancov pri hlasovaní. (Mestské zastupiteľstvo vtedy ešte nepoužívalo hlasovacie zariadenie a hlasovalo sa zdvihnutím ruky.) Spor s mestom dotiahol až na ústavný súd a ten mu dal za pravdu. Vznikol tak dôležitý precedens pre celé Slovensko.

Dnes je občan Ševčík pre poslancov zastupiteľstva opäť nevítaným hosťom. Z jeho šestnástich pokusov vystúpiť ho poslanci pustili k slovu len jedinýkrát, na začiatku roka 2011. Prehovoriť môže vždy až v poslednom bode Diskusia, keď je už všetko rozhodnuté. Ako by vyzeralo hodnotenie otvorenosti poslancov k občanom bez Ševčíka?

Podľa dnes platného rokovacieho poriadku zastupiteľstva môže občan vystúpiť k práve prejednávanému bodu, len keď to schváli väčšina poslancov. Bez schvaľovania môžu hovoriť obyvatelia mesta iba v poslednom bode Diskusia, teda v momente, keď sú už všetky rozhodnutia odhlasované. Tam môžu, už celkom zbytočne, oboznámiť poslancov s tým, čo im chceli povedať a prispieť tak ešte pred hlasovaním k lepšiemu rozhodnutiu.

Návrh na zmenu

Férový prístup k obyvateľom by bol opačný – vystúpiť môže občan k ľubovoľnému bodu a zastupiteľstvo nanajvýš vo výnimočnom prípade hlasuje o odopretí tohoto práva. Toto odopretie by však musel niektorý z poslancov navrhnúť, odôvodniť a ostatní schváliť jasným „za“ namiesto skrývania sa za zdržanie alebo nehlasovanie.

Napr. na zasadnutiach pražského zastupiteľstva majú občania priestor pre svoj (najviac trojminútový) príspevok automaticky a to ešte pred rozpravou poslancov.

Ak sa obávate neúmerného predĺženia zasadnutí, zbytočne. Keby dostali slovo všetci občania, ktorí tu v tomto volebnom období chceli vystúpiť, zasadnutia zastupiteľstva by sa predĺžili priemerne o 5 minút.