Aj rekonštrukcia zimného štadióna bude na dlh, prezrádza teraz mestský úrad

Hoci mestský úrad už roky vedel, že rekonštrukcia si vyžiada okolo 450 tisíc eur, do rozpočtu dal len tretinu z nich. Odhad potrebnej sumy avizoval poslanec a riaditeľ MŠK Ľubomír Kubovič už v roku 2011 v rozhovore pre týždenník Obzor. Z tohtoročného príjmu 2,8 milióna za predaj mestského majetku by sa rekonštrukcia hravo pokryla.

„Už pri zostavovaní rozpočtu na r. 2014 existoval predpoklad, že uvedená suma [150-tis. v rozpočte] nepostačí na realizáciu tejto rekonštrukcie a že financovanie bude zabezpečované formou splátok v budúcich rokoch, vychádzajúc z vysúťaženej ceny vo verejnom obstarávaní,“ priznal hlavný ekonóm mesta Anton Martaus členom finančnej komisie teraz na konci mája.

Rekonštrukcia sa bude splácať štyri roky

Vysúťažená cena, ktorú má mesto zaplatiť je bezmála 600-tisíc eur. Víťaz verejnej súťaže, firma HPM – COMERCIAL, spol. s r.o., Púchov požaduje, aby cenu pred podpisom zmluvy schválilo mestské zastupiteľstvo. Zároveň má schváliť splácanie chýbajúcich 444-tis. v troch ročných splátkach. Táto suma sa neobjaví medzi úvermi mesta a nebudú sa z nej platiť úroky, ale počas troch nasledujúcich rokov sa bude musieť splatiť. Reálne teda navýši súčasný dlh mesta.

Do programu finančnej komisie bolo prejednanie takéhoto financovania doplnené dodatočne, až na začiatku zasadnutia. Komisia návrh bez diskusie odsúhlasila a odporučila poslancom rekonštrukciu na splátky schváliť. Na druhý deň mal byť tento bod doplnený do programu mimoriadneho májového zastupiteľstva taktiež až na jeho začiatku, uznesenie už bolo pripravené. Nakoniec to však na nezaznelo.

Skutočné náklady poslancom nepovedali

Keď v decembri minulého roka schvaľovali poslanci rozpočet mesta na tento rok, nepadlo ani slovo o tom, že vyčlenených 150-tisíc stačiť zďaleka nebude. Nespomenul to ani Martaus z mestského úradu ani poslanec Kubovič. Hospodárenie so zverenými peniazmi drží mestský úrad do poslednej chvíle pod pokrievkou nie len pred obyvateľmi, ale aj pred poslancami, ktorí majú nakladanie s verejnými financiami schvaľovať. A potom zahmlieva, keď v materiáloch uvádza opticky nižšiu cenu (495-tis.) bez DPH, hoci mesto ju zaplatí aj s daňou.

Celkový mestský dlh s rekonštrukciou strojovne vzrastie na 6,9 milióna a pomaly sa priblíži k dvojnásobku oproti začiatku tohoto volebného obdobia, keď nový primátor Karol Janas avizoval „konsolidáciu mestských financií“.

Rozpočet ako nadstavovaná kaša

Nie je to tak dávno, keď Anton Martaus v diskusii k cene pingpongových stolov vysvetľoval, že v rozpočte musí byť naplánovaná suma aj s istou rezervou: „Keď je niečo v rozpočte za nejakú cenu, neznamená to, že za tú cenu sa to bude aj robiť. Bude verejné obstarávanie a vysúťaží sa reálna cena. Ale nemôžeme dať do rozpočtu nejaké naše zbožné prianie, a keď sa vysúťaží trochu vyššia cena, nebudeme to môcť kúpiť,“ uviedol vtedy.

Teraz, pri rádovo väčšej investícii prišiel mestský úrad s novou stratégiou – do rozpočtu dať len malú časť nákladov a k tomu veľa ďalších lákavých projektov. A keď sa neskôr prezradí, že to stojí viac, nik už nenájde odvahu škrtnúť niečo z toho, čo obyvateľom sľubovali. Poslanci poslušne schvália zvýšenie zadĺženia.

Možnosti nekončia. Po hladkom prejdení posledného úveru na umelú trávu má mestský úrad príležitosť rovnaký postup zopakovať. Aj minulý rok sa totiž z plánovaného úveru 850 tisíc vyčerpali len tri štvrtiny. Zvyšok bol určený na spolufinancovanie projektov z eurofondov, ktoré sa nepodarilo realizovať. Ak vedenie mestského úradu opäť po niečom zatúži, môže zopakovať cestu „len dočerpáme už schválený úver“. Ako by asi poslanci zahlasovali?