Lesk a bieda eurofondov v Považskej Bystrici

Rozpočet mesta za uplynulé roky prezrádza, že plány boli, ale až na pár výnimiek ich mestský úrad nedokázal premeniť na skutočnosť. Obrázok porovnáva, koľko zamýšľal získať z eurofondov (fialové stĺpčeky) a koľko sa skutočne využilo (oranžové stĺpčeky).

Učíme sa obstarávať

Prvýkrát sa mesto pokúsilo získať peniaze z eurofondov v roku 2008, no neúspešne.

Na rok 2009 už boli naplánované projekty za viac než 3 milióny eur, resp. vtedy okrúhlych 100 miliónov korún. Projekt separovaného zberu ani rekonštrukcia verejného osvetlenia u ministerstva neuspeli, revitalizácie základných škôl síce schválilo, neskôr sú však kvôli chybám vo verejnom obstarávaní zrušené. Podarilo získať len necelých 150 tisíc a zrekonštruovať materskú škôlku Lánska.

V nasledujúcom roku sa k plánom na rekonštrukciu základných škôl pridáva zavedenie vodovodu do Podvažia. Ani jeden zo štyroch zámerov sa nepodarí dotiahnuť, verejné obstarávania sa naťahujú alebo ich Úrad pre verejné obstarávanie kvôli chybám opäť ruší.

Mestský úrad za éry primátora Adameho tak okrem rekonštrukcie jednej materskej škôlky dokázal zrealizovať už len niekoľko drobných projektov (vzdelávanie zamestnancov, inovácia výučby na ZŠ, krízové centrum).

Ani v druhom polčase

„Realizácia projektov nie je ohrozená,“ upokojujú obyvateľov Považskobystrické novinky v júli 2011, po tom, čo Miroslava Adameho (SMER) na primátorskej stoličke vystriedal Karol Janas (SMER). „Za doterajší neúspech môže spoločnosť vybraná predchádzajúcim vedením mesta, ktorá spackala verejné obstarávania. Nové vedenie vyberie iného verejného obstarávateľa tak, aby to už vyšlo,“ vysvetľuje článok v novinách. Základné školy Slovenských partizánov a Stred ešte nevedia, že na sľúbenú rekonštrukciu budú čakať dodnes.

V roku 2011 sa konečne rozbieha nadstavba ZUŠ I. W. Kráľa a zostáva do dnešného dňa jediným aspoň čiastočne zrekonštruovaným šťastlivcom spomedzi základných škôl. Z eurofondov sa využilo 460 tis. eur. Ide vôbec o jedinú úspešnú akciu najambicióznejších rokov 2011–2012, keď zamýšľal mestský úrad získavať z eurofondov okolo 7 miliónov ročne. Projekt separovaného zberu, rekonštrukcia verejného osvetlenia, rozšírenie vodovodu a kanalizácie ako aj oprava Kalvárie zostávajú spolu s rekonštrukciou ostatných základných škôl len na papieri. Dobiehajú drobné projekty z predchádzajúceho volebného obdobia.

Za poradenské služby pre prípravu europrojektov mesto vydalo už desaťtisíce eur. Pre rok 2013 má k tým doposiaľ neúspešným ďalšie nápady: zateplenie dvoch materských škôlok, opravu Považského hradu, vzdelávanie seniorov. Na rekonštrukciu ZŠ Slov. partizánov po piatich rokoch neúspechov už rezignuje a vynecháva ju. Z desiatich plánovaných projektov sa nakoniec podarí uskutočniť jediný – vodovod v Podvaží.

Na rok 2014 si mestský úrad vytýčil šesť projektov. Doterajšia úspešnosť však veľké nádeje nedáva. Mesto pod vedením Karola Janasa boduje podobne ako za jeho predchodcu. Za tri roky dokázalo z eurofondov zrealizovať dva projekty.

Planéta Michalovce

Mohli by sme za tunajšie eurofiasko viniť Úrad pre verejné obstarávanie, že je príliš puntičkársky. Alebo ministerstvá, že príliš prísne posudzujú projekty. Že nevydávajú výzvy. A že snaživá považskobystrická samospráva vlastne za nič nemôže. Keby nebolo Michaloviec.

Východoslovenské Michalovce sú mesto takmer rovnakej veľkosti ako Považská Bystrica, primátor Viliam Zahorčák bol rovnako zvolený za SMER, dokonca majú v centre výškovú budovu, ktorá akoby z oka vypadla budove ABŠO. Zoznam tam realizovaných projektov je však ako čítanie z inej planéty.

„Za uplynulých sedem rokov sme spolu vypracovali 113 projektov, z ktorých 61 bolo úspešných,“ hlásia Michalovce. Z eurofondov a rôznych štátnych dotácií zrealizovali za toto obdobie projekty za vyše 18 miliónov eur. Uzavretie starej skládky odpadu (2 mil.), rozšírenie separovaného zberu (760 tis.), zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu (2 mil.), rekonštrukcia centrálnej mestskej zóny a námestia (spolu 2 mil.), prístavba zariadenia pre seniorov (3 mil.). K tomu rekonštrukcia troch základných škôl, spolu za 4,5 milióna.

Keď sa popri tomto Považskobystričan pozrie na svoje pusté Mariánske námestie (ktoré ešte len bude musieť splatiť), svoj dlh 1,9 mil. za uzavretie skládky a zoznam projektov, ktoré zostali iba na papieri, chce sa mu zaplakať. Z dvoch garnitúr, ktoré premárnili obyvateľom sedem rokov šance na rozvoj mesta. A namiesto eurofondov čerpali úvery. Výsledkom je stagnujúce mesto a dlh blížiaci sa siedmim miliónom eur. Dlh, ktorý vôbec nemusel existovať.