Komisie po normalizácii – mladých preč

Snaha vylúčiť z rozhodovania všetkých okrem poslancov sa objavila už na konci roka 2011 a to návrhom, aby hlasovacie právo mali len tí členovia komisie, ktorí sú poslancami mestského zastupiteľstva. Udávaným dôvodom bola opakovaná neuznášaniaschopnosť niektorých komisií kvôli veľkej neúčasti ich členov. Pritom častými absentérmi boli práve poslanci a vylúčenie ostatných z hlasovania by uznášaniaschopnosť komisie mohlo ešte zhoršiť. Svoj návrh nakoniec primátor z rokovania zastupiteľstva stiahol.

O rok neskôr prišli komisie na mušku znova. Vraj na opakované žiadosti predsedov komisií, ktorí sa opäť sťažovali na neuznášaniaschopnosť. Pritom každý predseda mal podľa Zásad činnosti komisií právomoc navrhnúť odvolanie tých členov, ktorí sa trikrát po sebe bez ospravedlnenia nezúčastnili zasadnutia komisie. Ani jeden z nich to neurobil. V tejto situácii by bolo namieste uvažovať skôr o výmene predsedov, ktorí mohli uznášaniaschopnosť komisií zlepšiť, ale za celý rok nekonali.

Mestský úrad spolu s mestskou radou (v ktorej mimochodom sedia traja predsedovia komisií) však prišli s lepším riešením, ktoré následne zastupiteľstvo schválilo a vykonalo. Tzv. rekonštrukcia komisií – odvolanie všetkých členov a následne voľba nového zloženia. Volilo sa tajnou voľbou spomedzi poslancov a tých bývalých členov, ktorí prejavili záujem naďalej v komisii pracovať. Poslanci nedostali k voľbe žiadne podklady, len hlasovací lístok s menami kandidátov. Nedozvedeli sa kto sa komisií zúčastňoval a kto nie, kto sa skutočne snažil niečo riešiť a kto si to len prišiel odsedieť. To im ale nebránilo, aby väčšina voľby schválila a následne volili, hoc aj naslepo.

Výsledky tajnej voľby

Z výsledkov však vidieť, že až tak naslepo to nebolo. U väčšiny komisií je jasný zlom medzi tými, ktorí dostali pohodlný dostatok hlasov a ostatnými, ktorí získali výrazne menej. Deliaca čiara medzi jednoznačne žiadanými a jednoznačne nežiadúcimi. Pritom všetkých týchto kandidátov pred necelými dvoma rokmi zvolili tí istí poslanci (vtedy ešte verejnou voľbou).

Pramalá súvislosť medzi získanými hlasmi vo voľbách a doterajšou účasťou kandidáta na komisiách sa dá doložiť aj matematicky. Len u sociálnej komisie je pravda, že hlasy dostali hlavne tí, čo sa zasadnutí zúčastňovali často. U všetkých ostatných komisií je korelačný koeficient blízky nule, u dopravnej dokonca záporný – viac hlasov získali paradoxne tí, čo tam chodili zriedkavejšie.

Bieli žrebci a čierne ovce

Poslanci sa navzájom majú radi – každý, kto mal záujem o stoličku v komisii, dostal od kolegov (a od seba) 20 a viac hlasov z 23 platne hlasujúcich. Do očí bijúcou ukážkou kolegiality v zastupiteľstve sú poslanci Péli a Panák. Marcel Péli sa počas dvoch rokov objavil na dopravnej komisii dvakrát (z 9 zasadnutí) a nikdy sa tam neozval. Napriek tomu mu 21 kolegov vyjadrilo svoju dôveru, aby v komisi „pracoval aj naďalej“. Ján Panák, ďalší člen bývalej dopravnej komisie sa neobťažoval prísť ani raz. Poslanci ho teraz s jediným hlasom chýbajúcim do jednomyseľnosti poverili „pôsobiť“ v novovytvorenej komisii pre mládež a šport. Takto sa zlepšuje uznášaniaschopnosť komisií.

Čierne ovce sa našli inde. Zhodou okolností vypadli všetci členovia komisií, ktorých navrhlo občianske združenie Lokálpatriotov.

Predsedovia komisií boli zvolení samostatne, tí istí ako predtým. Aj napriek tomu, že práve oni mohli neuznášaniaschopnosť predchádzajúcich komisií obmedziť a neurobili nič.

Mladých tam nechceme

Ako prvá zasadala v tomto roku, už v novom zložení, sociálna komisia. Už pred jej „rekonštrukciou“ bol vekový priemer jej členov 54 rokov. Teraz je v nej priemerný vek skoro šestdesiat, najmladší člen má 46. Podobný obrázok nájdeme aj v ostatných komisiách. Vo všetkých je vekový priemer nad päťdesiat rokov.

Päťdesiatnici osídlili aj v novozriadenú Komisiu pre mládež a šport. Vedia predsa, čo je pre mládež najlepšie. Jediným jej členom pod štyridsať je poslanec Jozef Sovík.

Mladí, ktorých bolo už predtým v komisiách veľmi málo, nedostali od poslancov dôveru. Vekové skupiny dvadsiatnikov či tridsiatnikov prakticky stratili v odborných komisiách zastúpenie. Spomedzi takmer šesťdesiatich členov komisií len traja majú pod 35 rokov.

Jednotnejšia doprava

Najbližšie poznám, ako bývalý člen dopravnej komisie, práve jej činnosť. Okrem účasti na zasadnutiach je zaujímavé pozrieť sa aj na aktivitu členov, ako sa zapájali do diskusie či vznášali podnety za necelé dva roky činnosti komisie. Ani na vysokej škole sa nedáva zápočet za účasť, ale za aktívnu účasť.

Aspoň hrubá predstava sa dá získať vďaka, v prípade dopravnej komisie, kvalitným zápisniciam, ktoré stručne zachytávajú aj diskusiu a návrhy jednotlivých členov. U predsedu komisie Ľ. Kuboviča treba pripočítať celkové vedenie zasadnutí a ďalších povinností predsedu, ktoré v prehľade zohľadnené nie sú. Celkovo teda pochopiteľne odvádzal viac práce, než ostatní členovia.

Stanoviská dopravnej komisie vychádzali obvykle z konsenzu – takmer všetky hlasovania boli jednomyseľné alebo takmer jednomyseľné. Najmenej sa členovia zhodli v názore na predĺženie zmluvy s Mestskou dopravnou spoločnosťou, súvisiace hlasovania dopadli najtesnejšie. To znamená – traja až štyria z 13 hlasujúcich hlasovali inak než väčšina. Jeden z nich, hlasujúci za väčšie zverejňovanie informácií o mestskej hromadnej doprave zo strany MDS a za zistenie ponúk aj iných dopravných firiem pred predĺžením súčasnej zmluvy už členom komisie nie je. Pri rekonštrukcii komisií bol nahradený zástupcom MDS a poslancom. Nabudúce už bude komisia v tejto téme jednotnejšia a hlasovanie bližšie k jednomyseľnosti.

Decembrová rekonštrukcia odborných komisií teda v skratke priniesla: obmedzenie hlasu občanov pri rozhodovaní a posilnenie hlasu politikov vo svojich vlastných poradných orgánoch, mladí úplne stratili zastúpenie. Väčšina poslancov ukázala neochvejnú dôveru v doterajších predsedov komisií i to, že na voľbu svojich poradcov nepotrebujú vedieť ako pracujú. Výsledok volieb nesúvisiaci s doterajšiu účasťou členov komisií vypovedá, že o tú absenciu nakoniec až tak nešlo.