Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / Prispievatelia / redakcia / Termín dokončenia diaľnice Bratislava - Košice sa stále posúva

Termín dokončenia diaľnice Bratislava - Košice sa stále posúva

Autor: redakcia Poslední změna: Pátek 17.04.2009 20:13 Copyright: Ingrid Drozdíková - Patrícia Ďurišková, ŽURNÁL
[2008-12-02] Ďalší článok do našej zbierky "nebude diaľnica v termíne, ktorý politici sľubovali", tentokrát v týždenníku Žurnál.
Diaľnica - ešte najmenej 5 rokov
pokiaľ je to možné, prečítajte si článok v pôvodnom kontexte na stránke
http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2762&Itemid=89

Autor: Ingrid Drozdíková, Patricia Ďurišková
  
Utorok, 02. december 2008
Opustený bager. Foto: Jozef JakubčoZabudnite na to, že diaľnica z Bratislavy do Košíc bude do roku 2010, tak ako to sľuboval premiér Robert Fico. Za ideálnych podmienok by podľa odborníkov mohla byť hotová najskôr v rokoch 2012 - 2013. Tie však ani zďaleka nie sú, naopak. Pri kopiacich sa problémoch a amaterizme vlády vôbec nie je vylúčené, že sa výstavba môže natiahnuť až do roku 2020.

Nedostatok peňazí, času a zlé zákony - takto v skratke možno zhrnúť hlavné príčiny sklzu vo výstavbe diaľnic. V celom procese sa narobilo niekoľko chýb. V prvom rade šlo o nereálne, príliš ambiciózne plány spojiť Bratislavu s Košicami do roku 2010 a zároveň dokončiť rýchlostnú cestu medzi Nitrou a Banskou Bystricou.

V snahe tieto ciele naplniť následne vládna koalícia prijala viacero sporných paragrafov, pre ktoré má teraz problémy dostať sa k zdrojom zo zahraničia, napríklad k úveru od Európskej investičnej banky. A do toho prišla ešte finančná kríza.
V tomto čísle Žurnálu:
Diaľničné riziko za 250 miliárd
Žurnál 17/2007
Omyly s diaľnicami

Problém za problémom
Otázka, ako získať desiatky miliárd korún, je dnes hlavným problémom, priznáva to aj premiér. Okrem toho sú tu však ešte ďalšie - nejasné vlastnícke vzťahy k pozemkom či nekompletné podklady pre stavebné povolenia, na čo zas upozorňuje ministerstvo výstavby.

„Je nevyhnutné konštatovať, že dochádza k určitým sklzom v príprave, čo sa prejavuje v začínaní stavieb," uviedol minister Ľubomír Vážny v materiáli, ktorý predložil vláde.

Z termínu 2010 politici už postupne zľavujú, napríklad vyjadreniami, že dovtedy by sa diaľnica dokončiť mohla, ale bez tunelov, ktoré sú technicky aj finančne najzložitejšie. Až na to, že bez tunelov to nebude diaľnica, ale stále len rozkúskované diaľničné úseky.

„Ani sa k tomu nechcem vyjadrovať. Je to (termín 2010) prakticky nereálne, z hľadiska peňazí aj stavebných kapacít. A vie to aj vláda, len to nechce priznať."

expert na koncepciu rozvoja cestnej siete Alojz Medvec


Odborníci si na rozdiel od politikov servítku pred ústa nekladú: „Ani sa k tomu nechcem vyjadrovať. Je to prakticky nereálne, z hľadiska peňazí aj stavebných kapacít. A vie to aj vláda, len to nechce priznať," konštatoval expert na koncepciu rozvoja cestnej siete Alojz Medvec.

Podľa Štefana Škodu zo Slovenskej cestnej spoločnosti bude úspech, ak sa do roku 2010 vôbec rozbehnú všetky stavebné práce. „Možno do dvoch rokov rozostavajú niektoré úseky, ale diaľnicu nedokončia ani v polovičnom profile. Aj keby začali budúci rok, nedá sa to stihnúť," je zas presvedčený Roman Havlíček z mimovládnej organizácie Priatelia Zeme - CEPA.

Neisté peniaze
Obchádzka. Foto: Jozef Jakubčo Vláda na dostavanie diaľnic pripravila veľkolepý zámer verejnosúkromného partnerstva, tzv. PPP projekt. Jeho podstatou je to, že cesty postaví investor na vlastné náklady a štát mu ich bude dvadsať až tridsať rokov splácať. Úseky rozdelili do troch balíkov, náklady vyčíslili na 100 miliárd korún (3,3 miliardy eur).

Podľa analytikov ide v podstate o najväčší projekt v strednej Európe. A na ten dnes pre finančnú krízu nemajú investori peniaze. „Väčšina investorov sa snaží držať hotovosť a aj banky sa tomu prispôsobujú. Sú oveľa menej ochotné za danej situácie púšťať cash, takpovediac, z ruky. Je to dôsledok neistoty, ktorý priniesla úverová kríza," povedal makroekonomický analytik ČSOB Marek Gábriš.

Podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu by bolo aj bez ohľadu na krízu otázne, do akej miery by boli banky schopné poskytnúť na PPP projekty peniaze. Slovensko totiž s takým obrovským projektom nemá zatiaľ skúsenosti. Navyše, má ísť o desiatky miliárd len na jeden projekt.

Zlý zákon
Zlými zákonmi si vláda zarúbala cestu k úveru od Európskej investičnej banky (EIB), ktorý by čiastočne pomohol vyriešiť problémy investorov s peniazmi. Ide o jej ďalší omyl. O úver pre investora na prvý balík ciest požiadalo ministerstvo dopravy banku v lete tohto roka. Banka ho zatiaľ posudzuje. EIB počas rozhodovania nezverejňuje podrobnosti o posudzovaných projektoch, ale dôvodom váhania môže byť viac.

Jedným z nich je zrejme aj zákon na urýchlenie výstavby diaľnic. Ten totiž hovorí, že diaľnice je možné stavať na pozemkoch, ktoré neboli vykúpené ani vyvlastnené, a to porušuje právo občanov na pokojné užívanie majetku garantované Európskym dohovorom o ľudských právach. „Upozornili sme na to Európsku investičnú banku listom. Je to banka Únie a musí dodržiavať jej základné dokumenty. Ak by banka tento úver schválila, financovala by tým porušovanie ľudských práv," povedal Havlíček.

Aj napriek tomu premiér Robert Fico nestráca optimizmus. Tvrdí, že peniaze na diaľnice nájde. Len zatiaľ nepovedal kde. Štátny rozpočet na to nemá a toľko nie je ani v eurofondoch.

Neoverené PPP

Premiér Fico so šéfom NDS Igorom Chomom Ďalším dôkazom amaterizmu v prístupe k výstavbe diaľnic je samotná idea PPP projektov. Na Slovensku je to neodskúšaná novinka. Politici ju mali najprv otestovať na krátkom úseku, a poučiť sa z chýb, a nie hneď odštartovať vo veľkom. Havlíček upozorňuje, že takéto financovanie sa vo svete stretáva s veľkými problémami.

„Riziká vyplývajú predovšetkým z toho, že verejné inštitúcie, ktoré uzatvárajú zmluvy, sú nepripravené. Nemajú kapacity, nevedia, do čoho idú a je tam často korupcia. Výsledkom je, že drvivá väčšina PPP projektov sa niekoľkonásobne predraží, v niektorých prípadoch sú projekty zrušené, pretože ich politici zle pripravili," dodal.

Stačí si spomenúť len na príklad z Česka, kde cez PPP chceli financovať diaľnicu z Brna do Ostravy. Vláda nakoniec zmluvu s firmou, ktorá mala cestu stavať, zrušila a zaplatila jej odstupné. V Maďarsku súkromník postavil diaľnicu M5. Projekt bol nastavený tak, že firma mala štátom garantovanú istú frekvenciu dopravy a sama si vyberala mýto. Keďže poplatok za diaľnicu bol vysoký, vodiči ju začali obchádzať a štát musel zaplatiť z rozpočtu to, čo mal súkromník na mýte vybrať.

U nás mýtny systém, z ktorého by mal štát splácať diaľnice, ešte nie je pripravený, a to je ďalšie riziko. Z čoho ich potom štát splatí? Napriek všetkým výhradám je generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák presvedčený, že bez PPP projektov rýchla výstavba diaľnic nie je možná, pretože štát toľko peňazí mať nebude.

„Ak by sa PPP projekty nerozbehli, reálny termín dokončenia diaľnic posúvame až niekde do roku 2020."

generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák


„Ak by sa PPP projekty nerozbehli, reálny termín dokončenia diaľnic posúvame až niekde do roku 2020," povedal. Keby šlo všetko hladko, reálnym termínom dokončenia sú podľa neho roky 2012 - 2013. Skôr nie.

Ťažký terén na severe
„Porodiť dieťa za šesť mesiacov sa tiež nedá," prirovnáva Škoda zo Slovenskej cestnej spoločnosti. Postaviť diaľnicu za jeden a pol roka by síce podľa odborníkov za ideálnych podmienok aj šlo, chcelo by to však súlad všetkých okolností - od dostatočného množstva financií až po bezproblémový terén. To však pre sever Slovenska, kadiaľ má diaľnica viesť, neplatí.

Naopak, je náročný a vyžaduje si okrem tunelov aj viaceré zárezy či oporné múry. A výstavba v ťažkých terénoch sa pripravuje aj niekoľko rokov, napríklad výrobou prefabrikátov. Čas si vyžaduje aj samotná stavba, ak má byť cesta kvalitná. Napríklad tuhnutie betónu, ktoré by malo trvať 28 dní.

Nehovoriac už o tuneloch, ktorých sa má medzi Žilinou a Prešovom postaviť 12 v celkovej dĺžke 22 kilometrov. Zatiaľ funguje len problematické Branisko, navyše zúžené do dvoch pruhov. S ohľadom na skúsenosti okolo jeho komplikovanej a neprehľadnej výstavby, ktorá sa ťahala niekoľko rokov a ktorú rieši aj polícia, veľké očakávania čo do rýchlosti nie sú ani pri ďalších.

„Keď nie sú problémy, dajú sa spraviť za deň tri metre, ale to hovoríme len o razení tunela, ak by pracovali dve skupiny na dvoch stranách," pripomína Škoda. Navyše, v mnohých prípadoch je aj toto ešte ďaleká budúcnosť. Napríklad tunel pri Žiline by mal mať osem kilometrov, zatiaľ však naň nie sú ani poriadne projekty. Pri výstavbe najviac času zaberajú technológie, ktoré napokon zdržiavali aj výstavbu Braniska.

Bez tunelov kolóny
Aj pre toto sú diaľnice na Slovensku nevyhnutné. Foto: Jozef Jakubčo Ak by sa vystavala len diaľnica bez tunelov, cesta autom z Bratislavy do Košíc sa oproti dnešku príliš nezrýchli. Naopak, dá sa očakávať, že pribudne viac kritických úsekov, kde sa budú vytvárať kolóny. Dnes je typickým miestom Považská Bystrica, kde sa diaľnica končí a autá sa musia z dvoch pruhov zoradiť do jedného. V čase pred víkendom alebo štátnym sviatkom sa tam vodiči neraz zdržia aj hodinu.

Takáto situácia sa môže opakovať pri každom výjazde z diaľnice na pôvodnú cestu, kde nebude ešte tunel. Už teraz na to upozorňuje napríklad samospráva mesta Svit, ktorý je už aj dnes pri dopravnej špičke preťažený a autá sa posúvajú prakticky krokom. Keď bude pred aj za mestom pokračovať diaľnica, počet áut sa ešte zvýši.

„Čím viac diaľnic pribudne, tým atraktívnejšia bude cesta na východ vrchom aj pre šoférov, ktorí dnes radšej volia inú trasu," súhlasí Škoda. Na nedostavaných úsekoch sa podľa neho ľudia musia pripraviť na spomalenie premávky.

Aj tak však podľa neho nebude situácia až taká zlá, ako napríklad v Chorvátsku, kde sú zatiaľ tunely len polovičné a pred ich vjazdom sa počas sezóny vytvárajú niekoľkohodinové kolóny. „Počas sezóny v Chorvátsku prejde diaľnicami 100-tisíc áut za 24 hodín. U nás takáto doprava na tomto ťahu nie je, ani nebude. Dnes tam prejde za 24 hodín okolo 10-tisíc áut, potom sa to môže zvýšiť na 15- až 20-tisíc," spresnil Škoda.

Dvakrát drahšie
Čo by mohlo byť do roku 2010 určite hotové, je podľa premiéra Fica štvorprúdová rýchlostná cesta z Nitry do Zvolena. Minulý týždeň dostalo ministerstvo ponuky od štyroch uchádzačov o dostavbu v rámci projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP), ktoré momentálne posudzuje a vyhodnocuje.

„Počas sezóny v Chorvátsku prejde diaľnicami 100-tisíc áut za 24 hodín. U nás takáto doprava na tomto ťahu nie je, ani nebude. Dnes tam prejde za 24 hodín okolo 10-tisíc áut, potom sa to môže zvýšiť na 15- až 20-tisíc."

Štefan Škoda zo Slovenskej cestnej spoločnosti


A hoci tu je terén o niečo jednoduchší než na severe, problémom zostávajú peniaze. Ochota bánk požičať ich a cena cesty. Vládne odhady nákladov sa pohybovali na úrovni 22 miliárd korún, ponuky sú však podľa dostupných informácií aj o sto percent vyššie.

Napríklad pôvodne sa počítalo, že by si investori mohli požičať z bánk až 95 percent nákladov. Teraz to vyzerá, že to môže byť len polovica. A otázne je aj to, či vôbec a za aký čas sa podarí peniaze získať.

„Banky budú opatrnejšie, pod manažmentmi sa za zlé rozhodnutia trasú stoličky, dá sa teda očakávať, že rozhodnutie, ktoré by inak trvalo mesiac, môže trvať aj trikrát toľko. Právnici budú dôkladnejšie zvažovať riziká a istoty," domnieva sa Palčák.

Ponúkaná cena, hoci oproti odhadom takmer dvojnásobná, však nie je podľa neho zlá. „Je v tom aj 30-ročná prevádzka a údržba, keď zoberieme do úvahy, že v 27. roku je potrebná rekonštrukcia úseku, keď sú v tom zarátané všetky technológie a ešte aj zisk, na prvý pohľad sa mi to nezdá zlé," povedal.

Proti múru
Premiér chce stavať diaľnice za každú cenu. Aj za cenu ich predraženia a aj za cenu, že poruší ľudské práva. Jeho snaha ukázať, že táto vláda na rozdiel od tej minulej vie stavať diaľnice, je kontraproduktívna a neprinesie mu ani politické body. Slovensko diaľnice nepochybne potrebuje. Treba si však zvážiť, za akú cenu.

Šesťprúdovka. Ale kedy?

Vzsekávanie kríkov - prvý krok k šesťprúdovke Keď neprší, aspoň kvapká. Po tom, čo to s diaľničným prepojením západu a východu do roku 2010 nevyzerá nádejne, sa vláda rozhodla riešiť aspoň západ republiky. A to rozšírením diaľnice medzi Trnavou a Bratislavou z dnešných štyroch na šesť pruhov.

Aj keď by sa z niektorých vyhlásení vysokých predstaviteľov mohlo zdať, že do roku 2010 pôjdu autá z Trnavy do Bratislavy už po trojprúdovke, opak je pravdou. V roku 2010 sa skutočné práce na rozširovaní ešte len začnú. Pochopiteľne, ak bude dosť peňazí.

Dovtedy sa budú vykonávať prípravy, ktoré odštartovali v týchto dňoch, a potrvajú nasledujúce dva roky a štát odhaduje, že vyjdú na 600 až 800 miliónov korún (20 až 26 miliónov eur). Cestári začali cez víkendy s vysekávaním kríkov v strednom deliacom páse. Ten potom zalejú betónom a namiesto dnešných zvodidiel tam postavia betónové.

Vybetónovanie pásu podľa hovorcu Národnej diaľničnej spoločnosti Marcela Jánošíka umožní zúženie a posunutie jazdných pruhov do stredu, čím sa vytvorí na bokoch priestor na dostavbu ďalšieho pruhu. Toto rozširovanie by sa malo začať niekedy v roku 2010.

V každom prípade bude táto výstavba znamenať spomalenie premávky. Navyše, ráta sa aj s rozširovaním starej cesty zo Senca do Bratislavy, takže kolóny sa budú vytvárať aj tam.

Cesta medzi Bratislavou a Trnavou patrí medzi kritické, najvyťaženejšie a často preťažené. Šesťprúdová diaľnica však toho veľa nevyrieši, pokiaľ sa budú autá na diaľničnom obchvate Bratislavy znova zlučovať do dvoch pruhov. Podľa Jánošíka sa robia statické posudky obchvatu aj Prístavného mosta. Prípadné a žiaduce rozšírenie tohto úseku o ďalší pruh je však zatiaľ vo hviezdach. 

Anonymous User
Anonymous User píše:
Pondělí 22.12.2008 21:11

Verme, že v Bystrici bude ďiaľnica postavená, aj keď termín nedodržia. Stavím sa o čo chcete, že nie. Snilkovia. Jedine, že by tie laná viazali bystrickí rybári vo svojom voľnom čase.

Juraj Smatana
Juraj Smatana píše:
Pondělí 22.12.2008 23:11
Oni vedeli, že termín nedodržia, už keď ho sľubovali. To je taká taktika. Priznal to aj Choma v rozhovore pre .týždeň (idem to sem zavesiť). Že povaha našich ľudí je taká, že keď nad sebou necítia bič, veci sa nehýbu.

Lenže potom to tak vyzerá: príprava sa nemôže urobiť poriadne, lebo je tu vládou sledovaný krutý termín (to sme v PB počuli už v roku 1996!). A potom na základe nedostatočnej prípravy nedostaneme financie z EÚ, a diaľnice sa stavajú za drahé preklenovacie úvery prípadne PPP. Ale hlavne že sa stavajú, veď koľko za ne zaplatíme, to stavebné firmy zaujímať nemusí. A pána Chomu za dva roky po voľbách tiež nie...
Anonymous User
Anonymous User píše:
Pátek 26.12.2008 18:40

Opäť jeden z dôvodov prečo súdruh premier musí byť ďalej u moci. Bude dlhšie robota, ti iní by to mohli urobiť skôr a čo by sme potom robili ???

« říjen 2017 »
říjen
PoÚtStČtSoNe
1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031
Odporučiť
 

Copyright © 2000-2014 Klub Strážov, pokiaľ pri jednotlivých materiáloch nie je uvedený iný pôvodca. Prevádzkovateľ portála PB.OTVORENE.SK občianske združenie Klub Strážov nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi. Preberanie pôvodného materiálu je povolené výhradne na nekomerčné účely a s uvedením zdroja.

Kontakty: Klub Strážov, projekt PB.OTVORENE.SK, Švabinského 17, 851 01 Bratislava. E-mail: redakcia@pb.otvorene.sk Mobil: +421907034666. ISSN 1337-0359