Eiffelova veža je dominantou Paríža. Pôvodne to bola kontroverzná stavba, ale nakoniec do ducha metropoly zapadla a zostala. Dominantou Považskej Bystrice sa stal diaľničný most nad stredom mesta.
Absurdné z pohľadu Paríža, ale v súlade s povahou budovateľského štátu. Ten sa pod Tatrami vyskytuje už od vojny. Na Slovensku sa furt musí niečo súrne vybudovať za lacný peniaz, lebo v budovateľskom štáte existujú dlhé obdobia, keď sa vlastne nič nebuduje, ale zaháľa a sprosto kradne.
Keď sa autá budú rútiť tam a späť ponad považskobystrické strechy, myšlienka na tých, čo uväznení žijú pod nimi, nebude pre nikoho morálnou traumou.
Jeden má smolu, že mu v Dúhovom pochode hodia hnedí skalu do hlavy. Druhý, keď mu vedľa domu postavia načierno skládku či v lepšom prípade panelák. Keď máte pozemok v zlej chvíli a na nesprávnom mieste, štát vám bez dovolenia na ňom postaví diaľnicu alebo továreň.
Tak si to vyžaduje verejný záujem. A ľudia v kriticky hojnom počte to aj tak berú, pokiaľ, samozrejme, sami nie sú obeťami verejného záujmu.
Vo verejnom záujme však už nie je primerané odškodnenie. Ľudia v Považskej pod estakádou majú kvalitu života i hodnotu nehnuteľností v kýbli. Veľkí diaľniční otcovia však už nové dielo na tvári miesta vo veľkom oslávili, život pod ním je pre nich nudnou objektívnou realitou.
Napokon, keby tie domčeky štát odkúpil, aby ich obyvatelia našli dôstojné miesto na život inde, z najlacnejšieho variantu by už nebol najlacnejší. Aký by to potom všetko dávalo zmysel a hlavne, aký nebezpečný príklad?!
Odchovanec budovateľského štátu sa na veci pozerá tak, že ak sa vaše potreby, city, majetok stanú prekážkou investičného plánu, neblahé následky sú len vaša súkromná vec. Kradnúť je nutnosť, odškodnenie dielo predražuje. Lenže práve v tomto bode sa delia krajiny s neotesanými mravmi od ich slušnejších náprotivkov, kde sa mocenská garnitúra nespráva k menšine ako k dobytku.
Slovenská ekonomika pôsobí neotesaným, hrubým dojmom rovnako ako slovenská politika. Preto aj keď máte prachy, nežije sa tu najlepšie. Úplne príšerne, keď ste na dne. Ohľaduplnosť a empatia sa tu nenosia, tu sa nosia gumáky.
Obálky pre Fica
Škandál so sponzormi Smeru
musel Fica dosť vážne vydesiť. Dokazuje to svojím správaním. Tým, ako teatrálne sa snaží vec zľahčovať. A hlavne tým, ako často to robí. Denne.
Fico na jednej strane
tvrdí, že Hanzelove obvinenia sú smiešne a bezvýznamné - až tak, že nestoja za reč. A na druhej
strane sleduje každý Hanzelov krok. Keď sa dozvedel, že prišiel na švédske veľvyslanectvo s dôkazmi, okamžite volal
generálnemu prokurátorovi, či bol aj u neho... Nie, Fico nie je z Hanzela pobavený. Je z neho stuhnutý. Rovnako ako celé
vedenie Smeru, ktoré má z Hanzela paranoju.
A celkom opodstatnene. Smer čelí svojmu najväčšiemu finančnému škandálu - podozreniam, že predával štátne funkcie miliardárom z pozadia strany. A nikto pritom netuší, s čím všetkým (a kedy) ešte môže prísť ,,nepriateľ“. Preto sa dodnes v Smere nenašiel nikto, kto by podal na Hanzela trestné oznámenie.
Musí to byť naozaj strašný pocit
. Hanzel videl sponzorskú zmluvu
medzi Ficom a podnikateľmi z pozadia strany (označení sú ako sympatizanti). Predmetom
zmluvy boli investície
sponzorov do strany a "ich“ miesta na kandidátke. Zmluva nie je oficiálny dokument, ale súkromný - medzi Ficom a bosom "sympatizantov“, ktorý sa nevolal ani Dlhý, ani Bystrozraký, ale...
Pritom vôbec nevedia, koľko je kópií tejto notársky overenej zmluvy. Nevedia, koľko ďalších svedkov sa ozve. Nevedia, koľko sponzorov mohlo byť odpočúvaných - a koľko prepisov sa "nájde“. Jednoducho: nevedia, čo všetko je - a môže byť - v Hanzelovej obálke pre veľvyslanca. A kedy sa objavia v hre
ďalšie...
Vedia len to, čo všetko bolo v obálkach pre Roberta Fica.