Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / Prispievatelia / redakcia / Púchovské noviny: Za výrubom môže byť výhodný BIZNIS S DREVNOU HMOTOU

Púchovské noviny: Za výrubom môže byť výhodný BIZNIS S DREVNOU HMOTOU

Autor: redakcia Poslední změna: Pátek 18.05.2012 15:31
[2012-05-18] Čitateľka z Púchova nám poslala sken článku z Púchovských novín, ktorý asi najpodrobnejšie popisuje priebeh štátneho dozoru na pôde Správy ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Púchovské noviny: Za výrubom môže byť výhodný BIZNIS S DREVNOU HMOTOU

Púchovské noviny (ilustračný záber)

Púchovské noviny nie sú na internete, preto uverejňujeme aj prepis článku:

Za výrubom môže byť výhodný BIZNIS S DREVNOU HMOTOU

Chaotický výrub popri ceste II/507 v tridsaťtri kilometrovom úseku od Bytče až po Horovce, ktorý realizovala firma HB EKOSTAV z Malých Uheriec, má dohru na Slovenskej inšpekcii životného prostredia, na ktorú sa obrátil zástupca Občianskeho združenia Klubu Strážov z Považskej Bystrice Juraj Smatana. Podnetom na prešetrenie, či bol porušený zákon o ochrane prírody a krajiny,sa najbližší mesiac budú zaoberať inšpektori zo Žiliny, ktorí vykonajú štátny dozor. Príloha podnetu obsahuje aj fotografie, ktoré dokazujú, že výrub sa v niektorých úsekoch uskutočnil nad rámec povolenia.

Bez účtovnej evidencie

Pre Správu ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja vykonala túto činnosť spoločnosť HB EKOSTAV bezplatne s tým, že vyťažená drevná hmota jej zostáva. Spokojnosť je tak na všetkých stranách. Správa ciest ušetrí na mzde pracovníkov, ktorí by to museli vykonať, dopravní policajti sú spokojní, že úsek bude prehľadnejší a tým bezpečnejší a firma HB EKOSTAV získa drevnú hmotu, ktorú následne predá odberateľovi. Aké množstvo a za akú cenu, konateľ neprezradil, údajne ešte nemá hospodársky výsledok, predpokladá však, že príjmy budú len o niečo vyššie ako výdavky. Cena drevnej hmoty sa na trhu pohybuje okolo 55 - 60 eur za tonu drevoštiepky. To, koľko spoločnosť vyťažila, sa dozvie až od odberateľa, ktorému drevo privezie, HB EKOSTAV totiž počas prác neviedla evidenciu o množstve vyťaženej drevnej hmoty. Čo sa zdá byť pre niekoho nákladné a finančne nie zaujímavé, iný dokáže z niekoľkých stoviek ton vyťaženej drevnej hmoty uživiť pilčíkov, zaplatiť dopravu a čo-to zarobiť. Zmluvu so spoločnosťou HB EKOSTAV z Malých Uheriec podpísal pred takmer rokom riaditeľ Správy ciest TSK Stanislav Lališ a je platná do roku 2015. „Ponukou firmy HB EKOSTAV som bol doslova nadšený, pretože správa ciest má z roka na rok menej peňazí. Pán Bencel nám práce ponúkol zdarma. K tomu kroviu sme sa dvadsať rokov nedostali a nedostali by sme sa ďalších dvadsať,“ uviedol Stanislav Lališ. „V období vegetačného kľudu je zima a v tom období máme každého človeka plne využitého, preto sme ponuku využili,“ doplnil ho vedúci strediska správy ciest TSK Anton Kňažko.

Starostovia sú nadšení

Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Považskej Bystrici nedoručil mestám a obciam, v ktorých katastrálnom území výrub prebiehal, zákonom stanovú 15-dňovú lehotu na to, aby sa k výrubu vyjadrili. V niektorých obciach výrub začal skôr, ako oznámenie na obecný úrad prišlo. Rovnako nevykonal obhliadku terénu so zástupcami Správy ciest TSK, ani so spoločnosťou HB EKOSTAV. Starostovia obcí sú však spokojní, nebezpečné úseky v ich katastrálnom území sú prehľadnejšie, nikto si však neuvedomuje podstatu problému a tým je bezhlavé ničenie zdravých a niekedy aj neprekážajúcich stromov popri ceste s vidinou získania čo najväčšieho množstva drevnej hmoty. Spokojný s výrubom je starosta Udiče Jozef Slamka. „Je pravda, že tam po večeroch behali miestni obyvatelia s pílami a rezali. Upozornil som ich, tak prestali,“ uviedol starosta Udiče. „Chodím dennodenne do Nimnice a ten stav už nebol únosný, viem, čo tam to lístie robí na jeseň,“ dodal Slamka. S jeho názorom sa stotožnil aj starosta Nimnice Ladislav Ďureček. „K výrubu bolo nutné pristúpiť z toho dôvodu, že ten úsek je nebezpečný. Ja si myslím, že pri Nimnici sa to ešte málo vyrezalo. Som vďačný tým, ktorí výrub vykonali,“ vyjadril spokojnosť s výrubom nimnickýstarosta. Na jeho vystúpenie zareagoval občiansky aktivista Jaroslav Ševčík z Považskej Bystrice. „Súhlasím s tým, že treba ošetrovať porasty vedľa ciest, ktoré ohrozujú premávku alebo životy ľudí. Stala sa však zásadná chyba, za ktorú môže v prvom rade Správa ciest TSK. Dvadsať rokov sa s vegetáciou nerobilo nič a potom sa vykoná holorub. Dorastenú drevnú hmotu treba odstraňovať priebežne, aby plnila svoju funkciu. Nepovažujem to za chybu pilčíkov, tí vykonávali to, aké pokyny dostali. Ďalšia chyba je tá, že správa ciest TSK dala práce vykonať zadarmo. Zadarmo sa však nič vykonať nedá, pretože tá firma, ktorá práce vykonáva, musí platiť mzdy a musí z niečoho žiť. Ak teda firma robí za drevnú hmotu a chce na tom zarobiť čo najviac, vyrúbe čo najviac. A najviac ma hnevá, že rúbala najhrubšiu drevnú hmotu, ktorá bola zdravá a nebezpečné suché stromy zostali, naopak, stromy, niekedy vzdialené viac ako desať metrov, vyrezali,“ tvrdil Jaroslav Ševčík.

Vyrúbali aj orechy

Dôležitou podmienkou, ktorú určil Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Považskej Bystrici, bolo odstránenie náletových drevín zasahujúcich do telesa cesty maximálne do vzdialenosti 2 metrov od krajnice cesty. Najkritickejšia situácia bola v okrese Považská Bystrica. „Na mnohých miestach boli odstraňované dreviny, ktoré nezasahovali do telesa cesty a nachádzali sa za zvodidlami vo vzdialenosti až 14 metrov od krajnice cesty,“ hovorí Juraj Smatana. Rovnako nebola dodržaná podmienka, že jestvujúce stromoradia budú prednostne ošetrené udržiavacím a zmladzovacím rezom, suché a poškodené dreviny budú odstránené. „Na viacerých miestach, napríklad v úseku pri obci Upohlav, neboli jestvujúce stromoradia orecha kráľovského ošetrované udržiavacím a zmladzovacím rezom, ale boli plošne odstraňované, vrátane evidentne zdravých, mladých stromov, ktoré nezasahovali do vozovky ani nemohli byť prekážkou vo výhľade vodičov,“ dodal Smatana. Odhadom mohlo byť podľa neho v uvedenom 30-kilometrovom úseku odstránených 100 až 200 orechov. Naopak stromy, pri ktorých hrozil pád na vozovku, odstránené ani ošetrené neboli. Pravdou je, že ich výrub by bol technicky aj bezpečnostne náročnejší v porovnaní s plošným odstraňovaním porastu za zvodidlami. To, že podmienky výrubu neboli vo viacerých bodoch dodržané, kompetentní akosi prehliadajú a argumentujú tým, že situácia popri ceste bola neúnosná.

Výhodný biznis

Najlacnejšie získavanie drevnej hmoty, ktorá slúži na vykurovanie drevoštiepkou, je podľa Juraja Smatanu popri cestách, kde firmy, ktoré drevo ťažia, majú minimálne náklady na dopravu v porovnaní s ťažbou v lese. „Pri obhliadke uvedených úsekov je ťažké ubrániť sa názoru, že hlavným motívom výrubu nebolo ošetrenie stromoradia z hľadiska bezpečnosti cestnej dopravy, ale získanie čo najvyššieho objemu drevnej hmoty,“ tvrdí Juraj Smatana. Spoločnosť HB EKOSTAV neviedla počas výrubu žiadnu evidenciu vyťaženej drevnej hmoty. „Drevo dodávame do teplární, na základe toho vieme, koľko sme vyťažili. Predaj nám vykryje náklady, ktoré okolo prác vznikli, zatiaľ konkrétne čísla nemám k dispozícii. Všetky práce sa vykonávali v zmysle rozhodnutia, ktoré bolo vydané a nikto nemal snahu ísť nad rámec zákona. Bol som aj na mieste, celý terén som si pred začatím prác prezrel, podľa mňa je všetko v poriadku. Ak je tam niečo vyrúbané vo väčšej vzdialenosti, môže to byť v tých miestach, kde chodili miestni obyvatelia vo večerných hodinách po odchode našich pracovníkov drevo orezávať. Žiadali sme políciu, aby občas miesta prešla, pretože nám drevná hmota mizla, ale tomu sa nedá zabrániť. Ak by nám nemizla, máme hospodársky výsledok o niečo lepší,“ povedal konateľ spoločnosti HB EKOSTAV Hubert Bencel. „Keby sme sa hnali za hmotou, môžem deklarovať požiadavky majiteľov susedných pozemkov, ktorí od nás žiadali, aby sme vyrúbali - a nie zadarmo - aj na ich pozemkoch. Toto sme nevykonali, pretože nepredložili súhlas kompetentných,“ povedal na obhajobu Hubert Bencel.

Diskutovali a argumentovali

Juraj Smatana poznamenal, že takému rozsiahlemu výrubu sa dalo predísť konkrétnym vyznačením drevín, ktoré je možné vyrúbať a vyznačením stromov, ktoré je potrebné ošetriť udržiavacím a zmladzovacím rezom. „Buď k takémuto vyznačeniu nedošlo, alebo bolo vyznačenie vykonané neodborne, alebo nebolo dostatočne kontrolované jeho dodržiavanie,“ dodal Smatana. „Ja zodpovedám za bezpečnosť na cestách. Keď sa niekto sťažuje na konáre a lístie, ja oslovujem správcu cesty. Oni to robia zadarmo len za to, že zoberú drevo,“ vyjadril sa Marián Špirko z OR PZ v Považskej Bystrici. „Zadarmo je najdrahšia práca,“ poznamenal Jaroslav Ševčík. „Za tri roky sa na úseku medzi obcami Prečín a Domaniža zabilo osem ľudí na stromoch. To je drastické, nie vyrezanie nejakého stromu, ktorý je napoly zhnitý. Nech mi niekto vyčísli hodnotu štyridsaťročného orecha a hodnotu života mladého človeka,“ povedal Jozef Mamis zo správy ciest TSK. Spomenutý úsek sa však na uvedenej ceste II/507 nenachádza. Inšpektor zo žilinského inšpektorátu životného prostredia sa zaujímal o skutočnosť, či si kompetentní prešli terén. „Keby ho prešli, mnohým problémom sa vyhneme,“ poznamenal. „Nikto nepodáva podnety z dôvodu, aby robil problémy, alebo aby chránil stromy na úkor ľudských životov. Toto naozaj nie je naša motivácia. Ide o to, aby sa výruby a ošetrovanie drevín okolo ciest robili rozumným spôsobom. Aby sa zachovala bezpečnosť a na druhej strane, aby sa zbytočne nelikvidovali stromy, ktoré vodičom aj slúžia,“ uviedol Juraj Smatana. „Ekonomické podmienky správa ciest nastavila tak, že motivovali firmu, aby rúbala čo najviac. Netvárme sa, že drevo nie je zaujímavé. Kde je kontrolná sila, aby sa zabránilo zneužívaniu výrubu? Obvodný úrad podmienky výrubu stanovil presne, nesedeli by sme tu, keby sa dodržali. Kto a akým spôsobom ich kontroloval?“ položil dôležité otázky Juraj Smatana. Odpovedí na ne sa však nedočkal. Je otázne, či zodpovední nevidia alebo nechcú vidieť prílišnú honbu za množstvom vyrúbaného dreva. Argumentujú nehodovosťou a nebezpečnými úsekmi, napadaným lístím a zasahujúcimi konármi do cesty, ktoré ohrozujú najmä autobusy a nákladné autá. Práve vozidlám nad 15 ton však dopravný inšpektorát od marca tohto roka zakázal vjazd na cestu II/507 v úseku Považská Bystrica - Púchov.

-mafi-

Texty pod fotografiami:

1. Riaditeľ SC TSK Stanislav Lališ (prvý zľava), občiansky aktivista Jaroslav Ševčík (prvý sprava) a uprostred konateľ spoločnosti HB EKOSTAV Hubert Bencel počas diskusie.

2. Fotografia Jaroslava Ševčíka pri obci Upohlav: Sklon kmeňa svedčí o tom, že strom nemohol zasahovať do vozovky, maximálne mohol byť potrebný orez časti konárov. Z pňa je zrejmý aj dobrý zdravotný stav tohto orecha.

3. Pri obci Šebešťanová: dva mladé orechy, rastúce vo vzdialenosti viac ako 10 metrov od krajnice, naviac za zvodidlami a násypom.

Anonym píše:
Pátek 18.05.2012 19:44
Pán Smatana, sú to len Vaše drísty,drísty a zas len drísty.
Cesta od Púchovva po Šebešťanovú je oveľa prehladnejšia a bezpečnejšia aj z môjho pohľadu vodiča amatéra.Choďte si radšej liečiť svoje komplexy do Kôprovej doliny a nechajte nás žiť.Viď mŕtvy na prieťahu cez PB. To Vám dá pokojne spávať?Ak áno tak ste nielen hlúpy, ale aj bezcitný ignorant.
Veď podľa Vášho vyjadrenia ste zdržali výstavbu D1 cez PB celých 14 rokov.Ako sa môžete pozrieť do očí bystričanom ktorí aj Vašim pričinením trpeli neuveritelným smogom a hustou premávkou.Teraz zas bojujete proti výrubu starých stromov okolo ciest.
Skuste to vysvetliť(potrebu stomov pri cestách)len jednej matke ktorej zomrelo decko po náraze do Vášho zdravého a tak potrebného orecha pri ceste.
Juraj Smatana
Juraj Smatana píše:
Pátek 18.05.2012 20:25
Myslím že inšpektorát životného prostredia nezaujímajú vaše bájky, lži a osobné útoky na mňa, takže šetrite plynom.
Choďte si radšej poupratovať nespratané zvyšky po prerezávke.
Anonym píše:
Pátek 18.05.2012 20:38
Neuveriteľne demagogické drísty. Predpokladám že ai aj vymyslené (...jednej matke ktorej zomrelo decko po náraze do Vášho zdravého a tak potrebného orecha pri ceste, to znie supersúcitne ....) Napíš, kde sa to stalo, na ktorom km, kedy!
Ale, môže sa stať aj to, ale toto je zrejme len demagógia typu uja Mamisa, prípadne starostu z Nimnice L.D. alias FOFO.
Ale je zaujímavé, že stromy 14 metrv od cesty vadia, ale ocelové kandelábre iba 1m od krajnice už nie??? Alebo stĺpy el. vedenia s betonovou pätkou??? Že by to nevadilo len z toho dôvodu, že sa nedajú poštiepkovať?
Skús si zistiť štatistiky z polície, na koľkých haváriach sa podiela alkohol a na koľkých stromy (bez opitých vodičov)
Pekný deň.
Anonym píše:
Pátek 18.05.2012 22:47
Čo zistilo vyšetrovanie tých ôsmich smrteľných nehôd? V koľkých prípadoch sa zistilo požitie alkoholu a v koľkých neprimeraná rýchlosť alebo iné porušenie predpisov, napríklad telefonovanie počas jazdy?

« říjen 2017 »
říjen
PoÚtStČtSoNe
1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031
Odporučiť
 

Copyright © 2000-2014 Klub Strážov, pokiaľ pri jednotlivých materiáloch nie je uvedený iný pôvodca. Prevádzkovateľ portála PB.OTVORENE.SK občianske združenie Klub Strážov nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi. Preberanie pôvodného materiálu je povolené výhradne na nekomerčné účely a s uvedením zdroja.

Kontakty: Klub Strážov, projekt PB.OTVORENE.SK, Švabinského 17, 851 01 Bratislava. E-mail: redakcia@pb.otvorene.sk Mobil: +421907034666. ISSN 1337-0359