Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / Prispievatelia / redakcia / OBZOR / Obyvatelia v Strojárenskej štvrti sa obávajú budovania zberného dvora

OBZOR / Obyvatelia v Strojárenskej štvrti sa obávajú budovania zberného dvora

Autor: redakcia Poslední změna: Pondělí 08.06.2009 18:00
Minulotýždňový týždenní MY - Noviny stredného Považia / Obzor priniesol podrobný materiál z rokovania, ktoré inicioval výbor mestskej časti Strojárenská štvrť. Obsahuje viacero podstatných informácií - napríklad že autorom niekoľkostranového materiálu, ktorý pred časom unikol na verejnosť a vzbudil znepokojenie plánovaným množstvom spracovaných odpadov, je firma MEGAWASTE. Viacero poslancov sa tiež sťažovalo, že sú tlačení do schvaľovania projektov, ktoré si nemohli preštudovať.

Obyvatelia v Strojárenskej štvrti sa obávajú budovania zberného dvora

KONCEPCIA MESTA V NARÁBANÍ S ODPADOM JE PODĽA POSLANCOV NEJASNÁ

Obyvatelia v Strojárenskej štvrti majú obavy, že by sa mohol v areáli bývalých Považských strojární vybudovať veľký zberný dvor, presahujúci kapacity mesta a neskôr možno spaľovňa. Mesto tvrdí, že tento zámer nemá.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Obavy občanov tlmočili vedeniu mesta zástupcovia výboru mestskej časti. Podľa vyjadrenia predstaviteľom samosprávy, mesto takýto zámer nemá.
Poslanci sa sťažujú na informovanosť a chýbajúcu koncepciu v narábaní s odpadom. Juraj Smatana, zástupca občianskeho združenia varuje.
Obavy a stretnutie
Poslanci mesta schválili na marcovom zastupiteľstve zámer uchádzať sa o nenávratný finančný príspevok v rámci eurofondov na zriadenie centrálneho zberného dvora. V dôvodovej správe sa okrem iného uvádza, že cieľom projektu je vybudovanie moderného zariadenia na nakladanie s odpadmi, v ktorom sa zabezpečí ich triedenie, ako aj príprava pre materiálové, resp. energetické využitie. Na webovom portáli istého občianskeho združenia sa potom objavil projekt na budovanie zberného dvora. Kapacity v ňom obsiahnuté a druhy odpadov vyvolali podozrenia, že by mohlo ísť o zariadenie so širšou ako mestskou pôsobnosťou. Viac svetla do celej problematiky, čo sa bude na zbernom dvore zbierať, aká bude jeho kapacita a ako je to so spaľovňou, malo vniesť stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v polovici mája na mestskom úrade.
Nič sa nedozvedeli
Na stretnutí sa zišli výbor mestskej časti (VMČ) Strojárenskej štvrte, poslanci, vedenie mesta a podnikatelia. Oficiálny projekt ani konkrétna koncepcia nikomu predložené neboli. „Očakával som, že sa dozviem z nejakej koncepcie, ako sa bude narábať s odpadom od začiatku až do konca. Z toho, čo mi tu bolo predložené, som sa nič nedozvedel. Proti separácii nikto nie je, nevieme však nič konkrétne o zbernom dvore. Čakal som tu odpoveď, aká bude jeho rozloha, čo sa tam bude voziť, koľko nás to bude stáť a čo sa bude s vyseparovaným odpadom ďalej robiť, keď sa tam dovezie a vytriedi. Ak mi niekto povie, že to bude pre Považskú Bystricu a navrhne mi rozlohu 2,5 ha, viem, že to tak nie je. V prvom momente to tak možno bude, ale potom budú voľné kapacity a zoberieme odpad aj z iných oblastí,“ vzniesla sa vlna kritiky na adresu mesta zo strany poslanca Karola Janasa. To, čo odznelo na stretnutí, nerozptýlilo ani obavy zástupcov VMČ. Primátor mesta Miroslav Adame však garantoval, že centrálny zberný dvor má slúžiť len pre potreby mesta.
K zámeru budovania spaľovne sa konkrétne nevyjadroval z kompetentných nikto. „Všetko v lokalite bývalých Považských strojární je v súkromných rukách. Má mesto vôbec páky na to, aby sa tu nakoniec spaľovňa nezriadila?“ vyjadrila obavy zástupkyňa výboru Fedorová. Odpoveď na túto otázku nedostala.
Poslankyňu Miladu Belásovú zas zaujímalo, či už má mesto predrokované nejaké zmluvy s odberateľmi odpadu, ktorý sa vyseparuje. „Ako môžeme mať niečo dohodnuté, keď ešte nemáme ani schválený centrálny zberný dvor, veď o ňom diskutujeme,“ reagoval primátor Miroslav Adame.
Obavy občianskeho aktivistu
Jednou z konkrétnych vecí, ktoré sa poslanci dozvedeli, bolo, že projekt na zberný dvor, ktorý sa objavil na stránke združenia, bol neoficiálnou pracovnou verziu. K jej autorstvu sa prihlásil zástupca firmy, ktorá má na starosti narábanie s odpadmi. Odzneli tiež ničím nepodložené garancie, že rozloha zberného dvora bude do jedného hektára. Oficiálny projekt by mal byť hotový v lete a poslanci ho majú dostať na posúdenie. Budovanie zberného dvora tak zostáva stále veľkou neznámou, ako aj zámer budovania spaľovne.
Juraj Smatana, člen mestskej komisie pre životné prostredie, výstavbu a dopravu a zástupca občianskeho združenia načrtol isté obavy: „Centrálny zberný dvor tu už začal smrdieť, a ešte je to len projekt. Koná sa poza chrbát výborov v mestských častiach, odborných komisií. Poslanci sú tlačení k schvaľovaniu dokumentácie, ktorú ani nevideli. Mám podozrenie, že je za tým dohoda pár vplyvných firiem. Asi chcú ovládnuť celý odpadový biznis v meste a naviac vytvoriť priestory, kde by sa spracúvali a likvidovali aj odpady zvonka. Doplatili by na to obyvatelia Považskej Bystrice, finančne aj svojím životným prostredím. Veď v tesnej blízkosti plánovaného zberného dvora sú viaceré strojárské pracoviská, obytné domy v Kolónii, športové areály a školy. Nehovoriac o tom, že mesto leží v inverznej, zle odvetranej doline. Tento plán však stojí a padá na tom, či poslanci dovolia naliať eurofondy do projektu priemyselného parku, na ktorého pozemkoch by sa mal zberný dvor nachádzať. Na týchto istých pozemkoch už v súčasnosti stojí nevyužitá súkromná spaľovňa. Sú tu však aj lepšie alternatívy. Po uzatvorení skládky v Sverepci sa začali odpady vyvážať na iné regionálne skládky, a na poplatkoch za odpad sa to neprejavilo. Teraz treba investovať len do toho, aby sa čo najviac odpadov vytriedilo tam, kde vznikajú, teda vo firmách, na pracoviskách, v školách a v domácnostiach," povedal Juraj Smatana.
Mesto malo pripravený aj projekt predĺženia fungovania skládky v Sverepci na dva i päť rokov. Pri dlhšom variante sa uvažovalo, že v novej kazete by sa ukladal odpad zo spaľovne. Akej, to sa v ňom neuvádza. Naša redakcia poslala mestu otázku, čo sa myslí pod energetickým zhodnocovaním odpadu, už pred niekoľkými týždňami, v akom zariadení a kde. Žiaľ, odpoveď sme nedostali. Garantované zo strany vedúceho útvaru majetku Petra Adama bolo len to, že mesto o budovaní spaľovne neuvažuje. Aktivity súkromných investorov však vylúčiť nemohol.
Viazne informovanosť
Poslanec Rudolf Karas vidí problém aj v tom, že viazne informovanosť. „Problém nemusel byť takýto vypuklý a mohlo sa to riešiť celkom iným spôsobom. Nemali by sme porušovať systém, že sa rokuje najprv v mestskej časti a potom v komisiách, rade a zastupiteľstve. Potom sú zbytočné fámy a sú s tým problémy. Ľudia nie sú informovaní. Môžu mať aj strach z toho, keď nevedia o čo ide, či nebude ohrozená hygiena a životné prostredie. Poslanci nechcú blokovať iniciatívy, len chcú mať konkrétne informácie, ak majú niečo schvaľovať.“ (BERKO)
Uverejnené v týždenníku Obzor dňa 2. júna 2009
Prepis a zvýraznenie častí textu: redakcia pb.otvorene.sk

« prosinec 2017 »
prosinec
PoÚtStČtSoNe
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
Odporučiť
 

Copyright © 2000-2014 Klub Strážov, pokiaľ pri jednotlivých materiáloch nie je uvedený iný pôvodca. Prevádzkovateľ portála PB.OTVORENE.SK občianske združenie Klub Strážov nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi. Preberanie pôvodného materiálu je povolené výhradne na nekomerčné účely a s uvedením zdroja.

Kontakty: Klub Strážov, projekt PB.OTVORENE.SK, Švabinského 17, 851 01 Bratislava. E-mail: redakcia@pb.otvorene.sk Mobil: +421907034666. ISSN 1337-0359