Nepamatujete si své heslo?
Nový uživatel?
Novela zákona o obecnom zriadení bola schválená parlamentom
NRSR: Vzťahy medzi starostom a obecným zastupiteľstvom sa od apríla spresnia
Bratislava 9. februára 2010 - Vzťahy medzi starostom obce a obecným zastupiteľstvom sa úpravou niektorých kompetencií od apríla spresnia. Vyplýva to z novely zákona o obecnom zriadení z dielne Ministerstva vnútra (MV) SR, ktorú dnes schválil parlament.
Obecné zastupiteľstvo má najneskôr 90 dní pred voľbami určiť na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu. Počas volebného obdobia má byť možné ho na jeho návrh zmeniť. Zastupiteľstvo však týmto návrhom nebude viazané.
Na druhej strane už nebude môcť schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov obce, ktorý bude vydávať starosta. Do pôsobnosti zastupiteľstva bude spadať schvaľovanie štatútu obce, ako aj zásady odmeňovania poslancov. Tí budú diferencovane odmeňovaní za činnosť, ktorú vykonali pre obec. V súčasnosti si poslanci podľa MV SR totiž schvaľujú odmeny bez zákonných kritérií.
Starostovia a poslanci zastupiteľstva odsúdení za úmyselný trestný čin alebo nepodmienečne odsúdení za trestný čin majú byť povinní svoje odsúdenie oznámiť obci. Zabráni sa tak situáciám z praxe, kedy obecné funkcie naďalej vykonávali osoby, ktorých mandáty zanikli z uvedených dôvodov.
Novela tiež stanovuje, že mandát obecného poslanca zaniká, ak sa poslanec počas jedného roka ani raz nezúčastní na zasadnutí zastupiteľstva.
Na základe poznatkov z praxe sa predlžuje lehota na uskutočnenie zasadnutí obecného zastupiteľstva, a to aspoň raz za tri mesiace. Doteraz to bolo každé dva mesiace. Predkladateľ novely, ktorým je ministerstvo vnútra, argumentuje, že s dvojmesačnou lehotou je problém najmä cez dovolenkové letné mesiace.
Naďalej sa zachováva základný princíp, že zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby vzhľadom na aktuálnosť prerokúvanej problematiky. Prvé zasadnutie sa musí konať do 30 dní po komunálnych voľbách. Rokovanie môže byť len na území príslušnej obce, aby sa zabránilo extrémnym situáciám, keď ho napríklad starosta zvolal mimo územia SR.
Zastupiteľstvo schvaľuje návrh programu zasadnutia a jeho zmenu na začiatku zasadnutia. Ak starosta o tom odmietne dať hlasovať, stráca právo viesť zasadnutie a v tejto úlohe ho nahradí jeho zástupca. Rovnako to platí aj vtedy, keď starosta neudelí slovo poslancovi, ktorý v súvislosti s prerokúvaným bodom programu požiada o slovo.
Novela zároveň rozširuje okruh osôb, ktorým sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva slovo vždy udelí, a to o poslanca Európskeho parlamentu.
Starosta si do 60 dní od zloženia sľubu určí svojho nástupcu, ktorým môže byť iba poslanec. Predchádza sa tým situáciám, keď starosta podal návrh na voľbu svojho zástupcu, avšak obecné zastupiteľstvo ju neakceptovalo. V obciach nad 20.000 obyvateľov si starosta môže určiť dvoch zástupcov, ako aj ich poradie, v ktorom ho zastupujú.
Sprísňuje sa aj spôsob odvolania hlavného kontrolóra obce. Pri tomto úkone sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov obecného zastupiteľstva tak ako pri jeho zvolení do funkcie.
Zmena zákona upravuje tiež poskytovanie odmien poslancom obecného zastupiteľstva. Prihliadať sa bude na to, aké úlohy plnia a koľko času venujú výkonu funkcie. V súčasnosti chýbajú zákonné kritériá, podľa ktorých by sa pri udeľovaní odmien postupovalo.
(agentúrna správa)
Budú raz z komunálnych poslancov len havkajúci psíci?
Starostovia môžu byť spokojní. Dostali ďalšie právomoci a rozdelenie moci v samosprávach sa opäť posunulo v ich prospech.
V týchto dňoch vyšla z útrob Národnej rady dlhoočakávaná vládna novela zákona o obecnom zriadení. Novela priniesla pár zlepšení a odstránila niekoľko rukolapných nezmyslov. Fajn. Zároveň však aj rekonfigurovala vzťahy v rámci pomyselného mocenského trojuholníka: starosta - poslanci - obyvatelia obce.
Začnime od obyvateľov obce - z tohto pohľadu je novela najmä premárnenou šancou. A to tak v oblasti informovanosti, ako aj v oblasti politickej participácie. Občania aj naďalej nebudú mať právo zúčastňovať sa na rokovaniach komisií a rady, teda poradných orgánov obce, získavať včas podklady na rokovanie zastupiteľstva, vystupovať na rokovaní zastupiteľstva či mať prístup k elektronickej úradnej tabuli obce (napríklad v Česku musia mať samosprávy e-tabuľu už od roku 2004).
Aj do budúcnosti budú obyvateľom obce nanič chrumkavo znejúce inštitúty „miestne referendum" a „zhromaždenie obyvateľov obce", pretože na vyhlásenie toho prvého stále treba petíciu minimálne 30 percent voličov (čo je najmä v podmienkach väčších samospráv absolútne nerealizovateľné), a výsledok toho druhého má aj po novele právne diskutabilnú záväznosť.
Spokojní s vlastným dieťaťom
Naopak, spokojní s novelou môžu byť starostovia. Napokon, veď aj je ich dieťaťom - návrh zmeny vznikal na pôde Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), teda lobistickej organizácie starostov a primátorov. Ministerstvo vnútra ako oficiálny predkladateľ iba ponúklo svoju politicky priechodnú širokú červenú kravatu.
Starostovia po novom získavajú nové kompetencie, ktoré doteraz patrili zastupiteľstvu. Ide napríklad o právomoc vydávať pracovný poriadok, ďalej organizačný poriadok obecného úradu a tiež poriadok odmeňovania zamestnancov obce. Odňala sa možnosť zastupiteľstva skrátiť (predĺžiť) pracovný úväzok starostu počas volebného obdobia.
Poslanec - vicestarosta už nebude volený, ale vyberaný priamo starostom. A redukovala sa aj minimálna periodicita na konanie rokovania zastupiteľstva - namiesto dvoch mesiacov sa bude zasadať už len raz za kvartál. Výsledok? Zahltení poslanci, neschopní preštudovať stovky strán materiálov a fundovane o nich diskutovať.
Pri obnovovaní komunálneho zriadenia v roku 1990 sa otcom zakladateľom podarilo vybudovať relatívne vyvážený systém bŕzd a protiváh medzi starostom a zastupiteľstvom. Starosta je najviditeľnejšou tvárou samosprávy, plnohodnotné a úspešné „obcovanie" však môže zabezpečiť len v symbióze so zastupiteľstvom. Ak si tieto dva orgány obce robia zle, výsledkom je zablokovanie a de facto znefunkčnenie samosprávy (pozri napríklad Zlaté Moravce).
Kto je na vine
Novela podľa môjho názoru zasiahla do tohto prácne budovaného mocenského ekvilibria, keď sa vybrala cestou ďalšieho posilňovania výkonného orgánu obce.
Mimochodom, nestalo sa tak v tomto volebnom období prvýkrát: starostovia už boli posilnení na úkor poslancov napríklad aj zákonom č. 334/2007 Z. z., ktorý ich za istých podmienok oprávňuje robiť zmeny základného komunálneho dokumentu - rozpočtu obce.
Vinu za to celé však nenesú ani tak Fico, Kaliňák či Sýkora, ale najmä my - samotní poslanci. Sme síce najväčším aktérom verejnej komunálnej politiky (je nás okolo 20-tisíc), ale aj - najnesolidárnejším. Dvadsať rokov po novembri, a stále nemáme ani len vlastnú záujmovú organizáciu.
Na rozdiel od prednostov obecných úradov, ekonómov, hlavných kontrolórov, matrikárov, informatikov, náčelníkov obecných polícií či spomínaného ZMOSu. A toto je potom výsledok. Dobre nám tak.
(Autor je právnik a nezávislý komunálny poslanec)
pondelok 8. 2. 2010 22:00 | Vladimír Pirošík