Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / Prispievatelia / posluchova / Aké podmienky vytvoríme pre cyklistov a chodcov v Považskej Bystrici?

Aké podmienky vytvoríme pre cyklistov a chodcov v Považskej Bystrici?

Autor: Iva Posluchová Poslední změna: Pátek 03.04.2009 01:25
Sme skupina občanov, ktorá si vie predstaviť, že by sa v našom meste bicykel alebo vlastné nohy mohli považovať za prirodzené dopravné prostriedky. Najprv sme požiadali predstaviteľov mesta o podrobnejšie informácie a potom sme sformulovali svoje pripomienky k návrhu územného plánu Považskej Bystrice. Naše pripomienky chceme presadzovať aj na prerokovaní konceptu Generelu dopravy, ktoré sa uskutoční v piatok 28. 3. 2008 o 10.00 na Mestskom úrade. Ak máte v tejto oblasti nejaké dobré nápady, píšte ich do diskusie k článku.
Aké podmienky vytvoríme pre cyklistov a chodcov v Považskej Bystrici?

FOTO: www.sranda.kdecoje.cz

Mestský úrad Považská Bystrica
Centrum 2/3
017 01 Považská Bystrica

18. 2. 2008


Vec
Pripomienky k návrhu územného plánu mesta Považská Bystrica

K časti J.6.2 Cyklistická doprava

Predložený návrh územného plánu neoprávnene odsúva cyklistiku do polohy len voľnočasovej, rekreačnej aktivity a napriek názvu „Cyklistická doprava“ sa v ňom s využitím bicykla ako spôsobu dopravy v meste vôbec nepočíta. Obsahom state je len návrh niekoľkých cykloturistických trás do okolia, kým o vytvorení podmienok pre denné používanie bicykla ako dopravného prostriedku niet ani zmienky. Spracovanie tejto časti ÚPN nezodpovedá významu cyklistiky ako spôsobu dopravy zvyšujúceho kvalitu života v meste.

Cyklistická doprava je bežnou súčasťou dopravného systému miest vo vyspelých krajinách Európy. Obyvateľom poskytuje bicykel veľmi pohotový, rýchly a lacný spôsob dopravy. Pre mesto ako celok a kvalitu života v ňom cyklistická a iná bezmotorová doprava:

  • má výrazne menšie priestorové nároky pri pohybe i pri parkovaní – nespôsobuje dopravné zápchy a umožňuje lepšie využitie verejného priestoru namiesto rozsiahlych parkovacích plôch

  • neznečisťuje mestské prostredie splodinami ani hlukom

  • podporuje zdravý spôsob života a zlepšuje celkový zdravotný stav obyvateľstva

  • predstavuje nižšie riziko dopravných nehôd a hlavne ich následkov

  • nerozdeľuje mestský priestor ťažko prekročiteľnými bariérami ako motorizované komunikácie

  • vyžaduje podstatne nižšie náklady na výstavbu infraštruktúry

Predložený návrh územného plánu vychádza z mylného predpokladu, že „riešené územie vzhľadom na svoju výškovú členitosť obmedzuje plný rozvoj cyklistickej dopravy“. Naopak, Považská Bystrica leží v údolnej nive riek Váh a Domanižanka (s výnimkou sídliska Rozkvet) a z tohoto hľadiska má pre dopravu na bicykli veľmi dobré predpoklady. Najpresvedčivejším dôkazom je samotný fakt, že ako v minulosti tak i dnes je tu bicykel veľmi zaužívaným druhom dopravy.

Návrh siete cyklotrás tak musí zohľadňovať dve funkcie cyklistiky – rekreačnú a dopravnú. Niektoré trasy môžu plniť obe funkcie súčasne, iné len jednu z nich.

Rekreačná funkcia je určená obyvateľom, ktorí si vo voľnom čase vyrazili zajazdiť a návštevníkom mesta. Trasa by preto mala viesť cez miesta zaujímavé z pohľadu turizmu a rekreácie – centrum, stanica, kostol, kúpalisko, športoviská a príroda v okolí. Prispieva tak k rozvoju cestovného ruchu a kvôli nadväznosti na nadregionálne trasy sa musí plánovať v súlade s územným plánovaním vyššieho územného celku.

Dopravná funkcia je zameraná na každodenné cesty obyvateľov do práce, školy, za nákupmi, kultúrou, na úrady. Preto tieto trasy musia byť predovšetkým efektívnym spojením zdrojov dopravy (obytné zóny) a obvyklých cieľov (podniky, školy, úrady, stanica, nákupné zóny, centrum, kultúrne inštitúcie). Efektívnym, to znamená rýchlym (čo najpriamejším), bezpečným a pohodlným spojením (bez obrubníkov, bez nutnosti zosadať a tlačiť bicykel). Toto je rozhodujúce pre človeka, ktorý sa niekam dopravuje – on sa nechce pobicyklovať, ale rýchlo, pohodlne a bezpečne sa dostať do svojho cieľa.

Z premysleného spojenia obytných zón s častými cieľmi a z uvedených princípov treba vychádzať pri návrhu dostatočne hustej siete mestských cyklotrás pre každodenné použitie. Toto je plne v kompetencii mesta a nie je to náplňou územného plánovania kraja ani v rozpore s ním. Predložený návrh územného plánu však so žiadnou koncepciou cyklistickej dopravy v meste neuvažuje.

Ku konkrétnej realizácii cyklistických trás v teréne je vhodné uviesť rozdiel medzi cyklotrasou a cyklocestou. Cyklocesta je typ komunikácie kam môžu len cyklisti, je vždy označená dopravnou značkou cyklistu v modrom kruhu a je analógiou k ceste len pre motorové vozidlá alebo k chodníku, ktorý je komunikáciou len pre peších. Cyklotrasa je oproti tomu len odporúčaná trasa pre pohyb cyklistov. Niektoré jej časti môžu byť vedené po samostatnej cykloceste, iné spolu ostatnou dopravou po málo frekventovaných cestách, resp. v samostatnom cyklopruhu po frekventovanejších cestách, ďalej po lesnej či poľnej ceste alebo po spoločnej ceste peších a cyklistov.

Predložený návrh územného plánu navodzuje nesprávny dojem, že všetky trasy sa musia realizovať ako samostatné cyklocesty s šírkou 250 cm. Na to pochopiteľne v existujúcej mestskej zástavbe často nie je priestor, nehovoriac už o potrebných finančných investíciách (stále však len zlomok z nárokov motorovej dopravy). Pritom príslušná norma STN 73 6110 a hlavne skúsenosti miest, ktoré už cyklistickú dopravu podporujú, ponúkajú množstvo iných riešení, ktoré sa dajú prirodzene začleniť do mestského prostredia. Vyhradené cyklopruhy, zriadenie predsunutého státia cyklistov na križovatkách, ukľudňovanie dopravy, umožnenie vjazdu cyklistov do širších jednosmeriek (označené dopravnou značkou) a do peších zón, spoločné cesty pre chodcov a cyklistov – tieto overené opatrenia sa už roky s úspechom používajú na vytvorenie praktickej siete cyklotrás v meste. Prispievajú k bezpečnosti cyklistov na cestách, k plynulosti jazdy a tak aj k zvyšovaniu atraktívnosti bicykla ako ideálneho dopravného prostriedku do mesta. Okrem toho, že stoja len zlomok z nákladov na novú samostatnú cyklocestu, sú tieto opatrenia hlavne realizovateľné a to v každom meste.

Pripravované rozsiahle úpravy ciest, križovatiek a preložky v súvislosti s výstavbou diaľnice predstavujú jedinečnú príležitosť zahrnúť do stavieb aj úpravy pre cyklistov a to s minimálnymi nákladmi pre mesto. Je to príležitosť, ktorá sa nebude opakovať a ktorú iné mestá nemajú. Ak sa prvky cyklistickej infraštruktúry teraz vynechajú, dodatočná úprava je často komplikovaná a drahá. A na zasahovanie do novopostavených ciest a križovatiek ‚len kvôli cyklistom’ sa nenájde po veľa nasledujúcich rokov chuť ani peniaze.

Terajší územný plán je preto bodom, kde súčasní predstavitelia mesta rozhodnú o budúcom postavení cyklistickej dopravy v ňom. Sme presvedčení, že pri dnešnom všadeprítomnom náraste individuálnej automobilovej dopravy a jej dopadov je záujmom mesta vytvoriť také podmienky, aby cyklistická doprava mohla byť v čo najväčšej miere alternatívou k individuálnej automobilovej doprave.



Na základe uvedeného žiadame, aby sa v ÚPN zmenil pohľad na význam a možnosti cyklistiky a pre časť J.6.2 Cyklistická doprava navrhujeme znenie:

Územie mesta i oddelené mestské časti ležia prevažne v údolnej nive riek Váh a Domanižanka a ako také má veľmi dobré predpoklady pre rozvoj cyklistickej dopravy. Dokladom je aj v minulosti i dnes bežné používanie bicykla ako dopravného prostriedku aj ako prostriedku športového a rekreačného vyžitia.

Cyklistika ako spôsob dopravy nezaťažujúci svoje okolie aj ako športová aktivita pomáhajúca predchádzať civilizačným ochoreniam si zasluhuje plnú a aktívnu podporu mesta. Predpokladom plného rozvoja cyklistiky je ucelená, primerane hustá sieť cyklotrás plniaca rekreačnú i dopravnú funkciu.

Rekreačné trasy je potrebné navrhovať tak, aby prechádzali cieľmi zaujímavými z pohľadu turizmu a rekreácie – centrum, stanice, kostol, kúpalisko, športoviská, príroda a obce v okolí. Z hľadiska rozvoja cestovného ruchu je žiadúca náväznosť na okolité trasy regionálneho a nadregionálneho významu.

Pri návrhu trás s dopravnou funkciou treba vychádzať z premysleného prepojenia zdrojov dopravy (obytné zóny) s obvyklými cieľmi (podniky, školy, úrady, stanica, nákupné zóny, centrum, kultúrne inštitúcie) pri zachovaní kritérií bezpečnosti, pohodlnosti a plynulosti jazdy. Je žiadúce, aby navrhnutá sieť dopravných cyklotrás bola vhodná pre každodenné cesty na bicykli a tvorila tak plnohodnotnú súčasť dopravného systému mesta.

Časté ciele dopravy v meste by mali byť dopĺňané zariadeniami pre bezpečné odstavovanie bicyklov v správe jednotlivých objektov. Hlavne u podnikov, škôl a ďalších cieľov, kde sa vzhľadom na dlhšiu dobu parkovania dá očakávať zmena počasia alebo kde sú na to prirodzené podmienky je vhodné uvažovať s ich umiestnením pod strechou alebo jednoduchým zastrešením.

Pri riešení konkrétnej realizácie cyklotrás treba s ohľadom na možnosti v existujúcej zástavbe vhodne využívať celú škálu cyklistických komunikácií, ktoré ponúka norma STN 73 6110 ako aj riešenia, ktoré sa osvedčili v iných mestách. Druh povrchu trás treba navrhovať s ohľadom aj na iné druhy bezmotorovej dopravy, ako napr. inline korčuliari, kolobežky.

Návrh siete cyklotrás ako aj spôsob realizácie ich jednotlivých úsekov sú podrobne spracované samostatne v genereli cyklistickej dopravy.“



Súčasne žiadame bezodkladné spracovanie samostatného generelu cyklistickej dopravy a zakreslenie siete cyklotrás do bežnej mapy mesta, aby boli zrozumiteľné všetkým občanom mesta – potenciálnym cyklistom.

Na spracovaní generelu a ďalšom riešení cyklistiky v meste sme ochotní aktívne spolupracovať.

Pridávame vlastný návrh siete cyklistických trás. Obsahuje:

a) hlavné mestské trasy, s dopravnou funkciou (žltá farba)

b) radiály spájajúce centrum a mestské časti, s dopravno-turistickou funkciou (tyrkysová farba)

c) turisticko-rekreačné trasy do okolia mesta (modrá farba)

d) športovo-rekreačné okruhy s kvalitným povrchom, zvlášť zaujímavé pre inline korčuliarov (červená farba)

Prílohy:
  1. Návrh siete cyklotrás v grafickej forme.
  2. Článok V meste na dvoch kolesách ilustrujúci niektoré riešenia i obrazom.

  3. Publikácie Cyklistika pro města, Města pro lidi a Deti na cestách.

  4. Ukážka mapovej časti generelu cyklistickej dopravy mesta Liberec.

K časti J.4 Cestná hromadná doprava
Autobusová stanica

Návrh ÚPN neuvažuje o zmene lokality autobusovej stanice, čo sa v texte odôvodňuje „vysokými investičnými nákladmi.“ Žiadame o opätovné prehodnotenie.

Autobusová stanica bola v minulosti umiestnená do blízkosti Považských strojární, ktoré v meste zamestnávali veľkú časť obyvateľstva. V súčasnosti toto riešenie z pochopiteľných príčin stráca svoje opodstatnenie. Lokalita je nevhodne vzdialená od železničnej stanice (630 m), od centra mesta (1880 m) a najväčších obytných zón (sídliská Stred, Lánska, Rozkvet, SNP, Hliny). Týmto je prístup na autobusovú stanicu pre väčšinu obyvateľov nepraktický nielen v denných, ale aj v nočných hodinách – v meste nepremávajú nočné linky MHD.

Väčšina diaľkových autobusov stojí na autobusovej zastávke pri Dome služieb, ktorej výbornú dostupnosť uprostred mesta si ľudia veľmi cenia. Výstavba diaľnice a návrh mestského bulváru so zachovaním tejto zástavky nepočítajú. Diaľkové autobusy tak budú musieť v budúcnosti schádzať z diaľnice a najbližšou možnou trasou z plánovanej križovatky Okružná pokračovať na autobusovú stanicu.

Ďalším argumentom proti súčasnej lokalite autobusovej stanice je blízkosť zberného dvora, ktorého výstavba je plánovaná za mestskou plavárňou.

Preto logickým riešením je preloženie autobusovej stanice z pôvodého miesta do lokality pri železničnej stanici, čím vznikne funkčné prepojenie železničnej a autobusovej dopravy. Pri železničnej stanici už dokonca existuje vhodná asfaltová plocha za súčasnými zastávkami prímestských liniek, ktorá sa využíva ako parkovisko. Toto umiestnenie zlepší prístup na stanicu obyvateľom aj autobusom a zjednoduší prestupovanie medzi železničnou a autobusovou dopravou. Týmto vytvára predpoklady na vytvorenie integrovaného systému verejnej dopravy. Niektoré odstavené, dlhšie čakajúce autobusy môžu parkovať aj v pôvodnej lokalite.

Na spracovaní pripomienky sa podieľali:

Mgr. Jaroslav Semančík
Mgr. Iva Posluchová
Ing. Jaroslav Dunaj, Občianske združenie Diaľnica a ľudia
Mgr. Juraj Smatana, Klub Strážov
Ján Remšík, Športklub Považská Bystrica
Ing. Ján Panák

Anonymous User
Anonymous User píše:
Středa 26.03.2008 20:29

Ja by som začal tou autobousovou stanicou - Návrh na zriadenia AS na parkovisku vidím ako nonsens - 1. koľko autobusov sa zmestí na to parkovisko?, 2. kde budú parkovať autá pri kultúrnych akciách v DK? 3.kde bude parkovisko pre železničnú a autobusovú stanicu? Keď sa už pustiť do niečoho takého, by som volil dôslednejší , snáď vyhladkový spôsob. Ja by som navrhoval dopravný terminál. Aj keď neviem, ako je kongresová hala na tom (šepkalo sa, že ju nikto nechce, ak viete napište viac), ale videl by som vhodnu kombináciu menšieho obchodného centra a autobusového nástupišťa (viď Bytča). Takže podľa mojho navrhu (brainstorming - iba davam navrh, co ma napadol) by sa mi pozdavalo, aby MHD zostala na povodnom mieste pri žel.stanici. Primestska a dialkova, aby sa presunula k fiktivnemu obchodnemu centru za kulturak, kde by boli vytvorene kapacitne dostatočné nástupištia. Dopravné pruhy na žel.stanici by sa upravili tak, aby bolo možné vytvoriť na ľavej strane obojstranné nástupiská a pravú stranu využívať výlučne na výstup.

Iva Posluchová
Iva Posluchová píše:
Pondělí 07.04.2008 23:08

V pripomienke nám išlo o napojenie AS na železničnú stanicu a čo najbližšie spojenie s budúcou diaľnicou. Skutočne sa obávame, že autobusy, ktoré stoja len pri Dome služieb, nebudú zachádzať na vzdialenú AS. 1. Koľko autobusov parkuje na AS? 2. Koľko autobusov parkuje počas kultúrnych akcií pred DK? 3. Koľko kultúrnych akcií poriada DK, ktoré sú prepojené s externou autobusovou dopravou? atď. Celé priestranstvo pred DK sa bude zrejme v budúcnosti upravovať v spojitosti so zmenou majiteľa. Kongresová hala sa bude búrať a namiesto nej sa má stavať obchodné centrum, obyvatelia kolónie sa sťažujú na nedostatok nákupných príležitostí v tejto mestskej časti. Nový územný plán mesta, ani návrh generelu dopravy s presunom AS neráta. Zrejme zostane na pôvodnom mieste. Dobrý nápad. Ďakujeme.

Anonymous User
Anonymous User píše:
Sobota 29.03.2008 10:14

Problém je predovšetkým v tom, že auto sa už nepokladá za dopravný prostriedok, ale predovšetkým za prostriedok na zdvihnutie osobnej prestíže majiteľa, takže bicykel je tým pádom pokladaný za dopravný prostriedok chudobných a "menejcenných".

Anonymous User
Anonymous User píše:
Úterý 01.04.2008 15:35

Blbosť - auto nie je tovar ktorý dvíha osobnú prestíž, to si môže myslieť iba nejaký zakomplexovaný magor d nekaom ofroide, auto je bežný prostriedok - veď to vidno v uliciach, dnes má auto skoro každý !!

Anonymous User
Anonymous User píše:
Pondělí 07.04.2008 22:50

Je trochu smutné, že bicykel, príp. "pešibus" je vnímaný spoločnosťou ako dopravný prostriedok tých, ktorí si nemôžu dovoliť auto. Veď všetci sme prioritne chodci, hoci na krátke vzdialenosti. Myslím si, že by sme sa mali naučiť akceptovať všetky druhy dopravy. Dať im priestor na rozvoj a nepodceňovať ich. Chceli by sme aj, aby sa zmenil obraz cyklistu v Považskej Bystrici, ktorá je historicky "bicyklové" mesto. Samozrejme, spomínaný trend súvisí s celospoločenským dianím a vývojom. Momentálne je nepredstaviteľné, že by stredná vrstva chodila do práce na bicykli, hoci v Cambridge (UK) je to normálne. Počet cyklistov v meste sa zvýši, ak budú mať vhodné podmienky. Potom možno uvidíme aj lepšie kusy(myslím bicykle :), ktoré budú rovnako dvíhať prestíž majiteľa.

Juraj Smatana
Juraj Smatana píše:
Pondělí 07.04.2008 23:03
Bežní ľudia dnes vlastnia veľmi slušné bicykle. Vidím to na študentoch - máloktorý z nich si dovolí odstaviť bicykel niekde pred školou, ukradli by mu ho - sú to drahé stroje.
Problém je v tom, že používať ich ako dopravný prostriedok je na bystrických cestách značné riziko.
Iva Posluchová
Iva Posluchová píše:
Pondělí 07.04.2008 23:16

Pomohlo by riešiť otázku stojanov na bicykle. Máloktorý umožňuje zamknúť si stroj naozaj bezpečne. Niektoré dopomáhajú skôr k poškodeniu výpletu, napr. betónové odliatky pred bývalou sporiteľňou. V meste neexistuje žiaden prototyp dobrého stojanu, aspoň som ho zatiaľ nestretla. Bol by naozaj prestížny.

Anonymous User
Anonymous User píše:
Úterý 08.04.2008 18:34

Ale to sú predsa dávno vymyslené veci, stačí sa pozrieť za najbližšie hranice, napríklad do Rakúska. Sú to smiešne investície, a vydržia dlhé roky. Možno v tom je ten hlavný problém. Malá jednorázová investícia. Na tom sa nikto nenapakuje, nikto kvôli tomu nezaloží eseróčku, ako kvôli zástavbe lukratívnych pozemkov v centre mesta, že áno.

Vedenie mesta má hlavu plnú smetí, takže oni teraz na to myslieť nevládzu.

Ale majitelia obchodov a hlavne reštaurácií by mali chcieť. Hosť na bicigli vypije viac, ako hosť na aute.

Iva Posluchová
Iva Posluchová píše:
Středa 09.04.2008 22:32

Áno, za hranicami sú to známe veci, no v našich končinách je to inak. Na mojich cyklistických potulkách po Európe som videla úžasné, účinné a pritom jednoduché, lacné riešenia pre cyklistov. Rakúsko, Nórsko, Belgicko... možno raz aj Považská Bystrica. Chceme pre mesto vypracovať plán, v ktorom by sa nachádzali jednotlivé požiadavky bicyklovej a pešej verejnosti. S týmto súvisí osveta a propagácia nemotorovej dopravy. Nie sme proti autám. Sme za bicykle a "pešibus". Dúfam, že si to všimnú majitelia obchodov a reštaurácií. Keď nie, budeme naďalej zamykať o zábradlia a opierať o výklady ako doteraz. Ak by mal niekto záujem spolupracovať, nech sa ozve. Budeme radi.

Anonymous User
Anonymous User píše:
Neděle 13.04.2008 09:52

Súhlasím s tou predraženosťou - ako príklad uvádzam lavičky pri 4. ZŠ. Tie stáli údajen jedna 18 000,- SK !! asi sú pozlátené !! Cena je istá, lebo nad jej výškou krútili neveriacvo hlavou asj niektorí zamestmnanci Mestského úradu. To potom je ukončené dielo za ťažké miliony, no v skutočnosti nič nie je vidieť v reále !!!

« srpen 2017 »
srpen
PoÚtStČtSoNe
123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031
Odporučiť
 

Copyright © 2000-2014 Klub Strážov, pokiaľ pri jednotlivých materiáloch nie je uvedený iný pôvodca. Prevádzkovateľ portála PB.OTVORENE.SK občianske združenie Klub Strážov nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi. Preberanie pôvodného materiálu je povolené výhradne na nekomerčné účely a s uvedením zdroja.

Kontakty: Klub Strážov, projekt PB.OTVORENE.SK, Švabinského 17, 851 01 Bratislava. E-mail: redakcia@pb.otvorene.sk Mobil: +421907034666. ISSN 1337-0359