Jasenický kaštieľ

Gymnázium Považská Bystrica – dejepisný seminár

Dejepisná seminárna práca

Pýcha nielen Jasenice ?

(Jasenický kaštieľ )

2007/2008 Baculíková Petra

1. E

Obsah

Úvod 3

1. Jasenica 4
2. 1. Lokalizácia dedinky Jasenica 4
3. 2. História Jasenice 4
4. Kaštieľ 5
5. 1. História kaštieľa 5
6. 2. Situovanie objektu 5
7. 3. Charakteristika objektu 5
8. 4. Využitie kaštieľa v rozpätí rokov 1911 – 1974 6
9. 5. Popis budovy kaštieľa 7
10. 6. Rekonštrukcie 8
11. 6.1 Prvá rekonštrukcia kaštieľa 8
12. 6.2. Súčasná podoba kaštieľa 9
13. Zoznam použitej literatúry 10
14. 1. Príloha č.1 – erb Jasenice 11
15. 2. Príloha č.2 – kaštieľ pred rekonštrukciou 11
16. 3. Príloha č.3 – kaštieľ Jasenica 12

Úvod

V mojej práci som sa zamerala na dokumentáciu problematiky kaštieľa v Jasenici, jeho históriu, prestavby a súčasnú podobu.

Jasenica má krásnu kultúrno – historickú pamiatku, ktorou je renesančný kaštieľ z roku 1618 . zbarokizovaný koncom 18.st , upravený v 19.a 20.storočí. V rámci výskumných a súpisových prách Slovenského pamiatkového ústavu v Bratislave sa vykonal v r.1954 systematický súpis v troch okresoch ( Prievidza, Bytča, Považská Bystrica), pri ktorom sa hodnotné a výtvarné pamaitky v rámci hraníc okresov podrobujú dôkladnému výskumu. Na výsledky výskumu som sa snažila poukázať v mojej seminárnej práci.

Najvýznamnejšou umelecko-historickou epochou Považskobystrického a Bytčianskeho okresu je renesancia 16. a 17.st. Tento umelecký rozvoj sa viaže na rozmach hradných panstiev a ich majiteľov.

Pri mojej seminárnej práci som použila metódy rozhovorov s obyvateľmi obce Jasenica ako aj obyvateľov a súčasných pracovníkov samotného kaštieľa. Taktiež mi bola poskytnutá obecná kronika ku krátkemu nahliadnutiu.

Čas poukázal na nutnosť zachovania historicky a umelecky cenného objektu, nielen pre zachovanie histórie ale aj pre kultúrno – spoločenské hodnoty ľudstva!

1. Jasenica
2. 1 Lokalizácia deninky Jasenica

Jasenice nájdeme na Slovensku minimálne dve, dokonca aj jeden z prítokov Turca pri Martine s volá Jasenica. U susedov na Morave je súčasťou Vsetína Jasenice, ešte ďalej na západ, v srdci Čiech pri Prahe je rovnako Jesenice. U Chorvátov nájdeme Jaseníc, alebo Jeseníc hneď niekoľko. Turisti smerujúci k Zadaru pri Jadrane sa na novej autostráde stretnú s týmto menom na obrovskom, modernom, diaľničnom odpočívadle. Slovinci majú tiež dedinky podobného mena. No jednou z najcharakteristickejších „dediniek v údolí“ ako sa spieva v dávno zľudovenej piesni, je na severozápade Slovenska obec Jasenica pri Považskej Bystrici.

Obec Jasenica leží v podhorí Javorníkov v dolnej časti papradňanskej doliny. Nadmorská výška v strede obce je 311m a v chotári je to 295 – 641 m n. m. Zaberá 713 ha polohy, povrch chotára je odlesnená pahorkatina z druhotných hornín. Obec je rozložená po oboch stranách rieky Papradňankynecelé 2 km od jej vtoku do rieky Váh. Susednými obcami sú severne v povodí rieky Papradňanky - v jej doline obec Stupné, južne Podvažie ako časť mesta Považská Bystrica. Jasenica je od PB vzdialená 10km.

1. 2 História Jasenice

Jasenica má staré historické korene. Rozsiahle archeologické vykopávky v obci a v okolí pochádzajú z obdobia neskorého laténu / mladšia doba železná/ a doby rímskej, keď tento priestor zaujal ľud púchovskej kultúry. Jeho sídliská sa zistili v lokalitách Manínec, západný svah pod Považským hradom, Považská Teplá – Oplzeň a Dolný Moštenec – Skalice. Rozsiahly komplex sídlisk bol objavený v priestore osád Uhry – Udiča – Jasenica. Obzvlášť bohatý na cenné nálezy tohto obdobia je hrádok na vŕšku Predná Hôrka v Jasenici. V Považskom múzeu v Budatíne sú vystavené fragmenty z nálezov v Jasenici.

Obec Jasenica má vo svojej historickej pečati košatý listnatý strom. Chce sa mu podobať vo svojej sviežosti a kráse. (Pozri prílohu č.1)

Malá Jasenica, Stupné a Podvažie boli majetkom panstva Esterházyho. Veľká Jasenica patrila známej rodine Balassa – Szunyogh v 15., 16.st storočí. Gašpar Szunyogh bol členom šľachtického rodu, ktorý dostal neskôr za svoje udatné činy od kráľa Mateja I. Budatín s jeho panstvom. V historických prameňoch sa vyskytuje po prvý krát názov obce „Jezencha“ v roku 1259, pričom tento rok sa považuje za rok vzniku obce Jasenica. Potom ako osada figuruje po prvý krát v roku 1271 pod názvom „Jezenche“ . Varianta najviac podobná dnešnému názvu obce je z roku 1414 a to vo forme „Jessenicza“. Začiatkoím 13.storočia – 1248 – bola Bytča /Biecha/ a Jasenica majetkom chorvátskeho pána Filipa, ktorý ich dostal do daru od kráľa Bélu IV. za hrdinské činy v boji proti Turkom. Keď Esterházyovci predali svoje bytčianske panstvo aj so zámkom bohatému drevokupcovi z Hliníka – Leopoldovi Popprerovi stala sa Malá Jasenica. Od Poppera túto obec odkúpila barónka zvaná Hanka a od nej Eduard Schlesinger a od neho napokon panstvo odkúpili po častiach gazdovia z Papradna.

1. Kaštieľ
2. 1 História kaštieľa

Podľa nadpisu na doske nad portálom kaštieľa vo Veľkej Jasenici, ho postavili roku 1618 Daniel Szunyogh z Jasenice a jeho manželka Barbora Pružinská. No najstaršia jeho časť bola postavená už skôr – 16.st. Patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie obejkty na celej doloine povyše Jasenice: Mal dominantné postavenie, vynikal svojou historickou a staviteľskou hodnotou. Jasenický kaštieľ patrí medzi ojedinelé šľachtické stavby stavané v stredoveku na rovine.

1. 2 Situovanie objektu

Objekt sa nachádza v obci Jasenica, časti Veľká Jasenica. Leží pri ceste III.triedy spájajúcej túto obec so susednou Udičou. Paralelne s cestou tečie riečka, preklenutá malým mostíkom. Objekt zadnou časťou zabieha až do úpätia svahu a pri prvých rekonštrukčných prácach bola zemina siahajúca až pod okná prízemia odstránená až do vzdialenosti 7m od objektu. K objektu vedie hradská paralelná so spojovacou cestou, hlavné priečelie kaštieľa je orientované na juh, smerom na západ sa nachádza centrum dediny, pričom všetky najdôležitejšie budovy s verejnými funkciami / obecný úrad, pošta, škola/sú vzdialené menej ako 1,5km. Centrum leží pri hlavnej ceste, tiahnúcej sa papradňanskou dolinou, paralelne s riekou Papradňankou, vlievajúcej sa do Váhu. Samostatná Jasenica nemá vrámci doliny významnejšiu funkciu, so svojimi 800obyvateľmi a jej vzdialenosť od Považskej Bystrice a od ostatných obcí je handicapom pre intenzívne využitie kaštieľa.

1. 3.Charaklteristika objektu

Objekt, ktorý bol prestavený v neskorej gotike v roku 1618, si svoj renesančný charakter napriek barokizujúcej prestavbe v roku 1780 udržal doposiaľ. Do jeho stavebného vývoja prispel fakt, že bývalý majiteľ gróf Rozsa predal kaštieľ s pozemkami miestnym obyvateľom, ktorí ho priviedli do dezolátneho stavu. Dispozícia objektu je dvojtraktová , s prechodnými miestnosťami pričom niektoré dvere boli sekundárne prebúrané obyvateľmi. Nesymetricky situované schodisko spája podkrovie so suterénom, pričom malé rozmery suterénu nesvedčia o tom, že pomerne veľké teraz zamurované a čiastočne zasypané dvere vo východnej fasáde boli hlavným vstupom do objektu. V pol. 19.st prešiel objekt aj klasicistickou úpravou a obnovou. Z tých čias sa zachovali kovové vstupné dvere s rozetami. Stará časť, ktorá pochádza z konca 16.storočia bola jednoposchodová budova tvaru L, do poslednej úpravy boli z nej zachované len posledné múry.

Hlavná - južná osová fasáda prezrádza svoju renesančnú podstatu. Avšak typické renesančne zdobené prvky - rímsový pás a kordónový pás spolu s nárožným kvadrovaním a mušľovým vzorom sa opäť dostali na povrch až po zvetraní vrchných vrstiev omietky.

Kaštieľ má veľký význam pre svoju výtvarnú hodnotu, takisto aj hodnotu jedinečnosti v rámci okresu. Drvivá väčšina kaštieľov a kúrií v tejto oblasti má totiž barokový charakter a barokovú stavebnú podstatu. Má veľký priestorotvorný potenciál, ktorý sa plne prejaví až po obnove, pričom sa zároveň musia vyriešiť aj z urbanistického hľadiska nevhodné faktory. Zachované hospodárske budovy kaštieľa sú práčovňa, stodola, maštale, spolu s bírešskými domčekmi môžu vytvárať po obnove harmonické prostredie, vhodné na rekreáciu návštevníkov z okolia.

1. 4. Využitie kašieľa v rozpätí rokov 1911 - 1974

Viacero obyvateľov, ktorí od roku 1911 až do roku 1974 bývali v kaštieli, robili drobné úpravy, nemenia stavebnú podstatu objektu, avšak kaštieľ sa ocitol v dezolátnom stave.

Obyvateľov, čo mali vlastnícky podiel v budove kaštieľa bolo 40. Na prízemí bývali: Štefan Jeleník, Vincent Šterdas, Ján Barenčík, Matúš Smetaník. Ostatné miestnosti boli rozdelené medzi kupiteľov parcelí, ktorí v kaštieli nebývali a používali tieto priestory ako sklady – komory. Boli to občania : František Šištík, Ján a Karol Jeleník, Vendelín Kalaš, Jozef Kalaš, Ján Kalaš a ďalší. Títo ho devastovali, neinvestovali nič na jeho uchovanie, až napokon ho aj oni opúšťali jeden po druhom. Možno povedať že 20.storočie neurobilo nič pre jeho záchranu, už to vyzeralo, že táto ojedinelá kultúrna pamiatka nebude zachoavná.

V roku 1975 boli na objekte vymenené stropy a nanovo vybudovaná šindľová strecha, ktorá zodpovedá renesančnej podstate kaštieľa. Ostatné časti kaštieľa zostali v poškodenom stave - opadávajúca omietka, periodicky zaplavovaný suterén, chýbajúce a poškodené výplne otvorov, chýbajúce podlahy, zatekanie častí stien pri často sa opakujúcich krádežiach medených odkvapových rúr.

-prechodnú miestnosť - čakáreň 16,7m²

• dve kancelárie po 20,5m²
• salónik 18m²
• seminárna miestnosť 43m²

: v malom krídle : - vináreň s jedálňou 60,5m²

• zázemie 96m²

Objekt je v súčasnosti využívaný extenzívne OÚ ho používa ako sklad materiálu a náradia pre miestnu stavebnú skupinu. Okrem zabezpečených miestností sa do kaštieľa možno bez problémov dostať, čo najčastejšie využívajú miestni výrastkovia.

jediná miestnosť je využitá ako WC pre celé prízemie s diferencovaním pre návštevníkov vinárne a pre užívateľov kancelárskych priestorov.

1. 5. Popis budovy kaštieľa :

Prízemie : obsahuje vo veľkom krídle : - vstupnú halu 32m²

Suterén :

Taktiež kaštieľ obsahoval funkciu ubytovaciu: 14 – 18 osôb, z toho v podkroví pre menej solventných zákazníkov – izby so spoločným sociálnym príslušenstvom – 10 lôžok

Na 1.poschodí :

dva nadrozmerné apartmány pre 4-8 návštevníkov. V malom krídle je zriadená výstavná sála s etnografickou a archeologickou expozíciou. Z medzipodesty medzi podkrovím a 1.poschodím sa dá vybudovanou spojovacou cestou prejsť do prístavby malého krídla, kde sa nacháza malá sauna pre 6 – 8 osôb a pracovisko maséra.

Mašaľ – koniareň :

ustajnenie 6.jazdeckých koní a 2 koní určených do záprahu –výletné bričky a slávnostné kočiare a taktiež zodpovedajúce príslušenstvo – sklady krmiva, postrojov, liečiv.

Maštaľ – ubytovňa:

Časť je určená ako sklad krmiva pre kone, prístavok „práčovňa“ ako sociálna jednotka, podobne ako „husárovie dom“, ktorý je súčasťou maštale.

Humno :

Slúži ako expozícia starej poľnohospodárskej techniky a príležitostný sklad krmiva.

Bírešský dom :

V doteraz opustenej časti sa po rekonštrukcii a dostavbe zriadi byt pre údržbára správcu kaštieľa.

Pôvodne bol okolo kaštieľa park. Ten bol však zničený, zostala iba staršia lipa, značne poškodená /dnes už vyrezaná/ a jasene pri objekte kaštieľa. Úpravy tohto parku neboli ani v minulosti uskutočňované. Areál kaštieľa nie je oplotený. Rušivým zásahom sú nové výstavby v jeho blízkosti.

1. 6. Rekonštrukcie
2. 6.1. Prvá rekonštrukcia kaštieľa

Napokon hneď začiatkom roku 1967 vstúpil miestny národný výbor v Jasenici do spolku so Slovenským ústavom pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave vo veci záchrany kaštieľa. Vybavovalo sa s vlastníkmi darovanie budovy vo výške ich podielov – v prospech štátu do správy Miestneho národného výboru v Jasenici. Kaštieľ bol potom pojatý na krajskom národnom výbore a Slovenskej národnej rade do návrhu na urýchlenie záchrany objektu. Ujalo sa ho krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici. Okrem toho ponúkol Miestny národný výbor v Jasenici kaštieľ Matici Slovenskej v Martine ( 5.3.1967 ). Potom Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti – stredisko v banskej Bystrici vypracoval plán úloh na rok 1971 – pre záchranu kaštieľa, pamiatkarsko – metodické zabezpečovanie, investorské zabezpečovanie pamiatkovej akcie, zameranie na sondážny výskum, prípravu pre projekciu, bola vyhotovená architektonická štúdia a projektová úloha na rekonštrukciu a adaptáciu jasenického kaštieľa – na jeho záchranu. A tak vďaka Slovenskému ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici – ako investori sa v roku 1974 začala obnova kaštieľa s rozpočtovým nákladom 5,4mil. Plán na rok 1977 vo výške 0,5milióna korún česko-slovenských nebol splnený a preinvestovalo sa iba 239 tisíc korún česko-slovenských. Obnova objektu pokračovala pomaly pre nedostatok pracovných síl. Aj tak sa vykonali potrebné stavebné práce, úpravy priľahlého terénu, vymenené boli zhnité trámy, kaštieľ napokon dostal aj nové zastrešenie, čo dodá novej životnosti tohto cenného objektu danej obce. V takejto situácii sa práce zastavili. V oprave a záchrane objektu sa nepokračuje z príčin vzniknutých administratívnych zmien.

Po úplnom statickom zabezpečení objektu kaštieľa sa prestalo na tomto objekte pracovať z dvoch príčin a to, že nebol dokončený vykonávací projekt a za druhé pre to, že v oblasti pamiatkovej ochrany bola zmena v organizácii a to, že táto záležitosť prešla od priameho riadenia Ministerstvom kultúry k priamemu riadeniu Národnými výbormi ( krajským národným výborom v Banskej Bystrici) kde na záchranu a údržbu pamiatok bola pridelená podstatne nižšia čiastka ako tomu bolo doposiaľ.

No aj v takejto zmenenej situácii Miestny Národný výbor v Jasenici rátal s tým, že v záchrane kaštieľa sa bude pokračovať tak, aby bol do roku 1900 renovovaný. Pričom tento plán sa im nepodaril. ( príloha č.2 )

1. 6.2 Súčasná podoba kaštieľa

V súčasnosti sa za najaktuálnejšiu historickú stavbu okrem rímsko-katolíckeho kostola Sv.Michala považuje jasenický kaštieľ. Obec Jasenica v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Považskej Bystrici v kaštieli zriadili zoologickú expozíciu, pribudnúť by mala aj botanická a geologická časť. (Pozri prílohu č.3 )

Kaštieľ rekonštruovali viac ako rok, oprava schátraného objektu stála cca 10milónov korún, ktoré sa obci podarilo získať z predvstupových fondov EU. História múzea je doteraz už veľmi bohatá. Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici bolo zriadené c roku 1984. Pôvodne spĺňalo funkciu okresného múzea so zameraním na dokumentáciu a muzeálnu prezentáciu archeologických, historických, národopisných a prírodovedných pamiatok a vzácností užšej časti stredného Považia na území okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Expozície z Vlastivedného múzea sa po 20.rokoch svojej existencie vysťahovali z historického objektu kaštieľa Orlovom najprv do dočasného prístrešia. Dnes už múzeum dostalo zodpovedajúce dôstojné priestory renesančnom kaštieli v Jasenici. od 10.septembra 2005 sa teda začala písať nová éra tohto múzea. Od tohto dátumu bola stovkám návštevníkom sprístupnená expozícia zoológie – Kráľ lesov.

„Od muzeálnej expozície si sľubujeme zvýšenie záujmu o kaštieľ aj samotnú obec. V kaštieli chcem okrem múzea zriadiť aj turisticko – informačné centrum, centrum pre agroturistiku, v ktorom by sa mali propagovať krásy papradnianskej doliny.“ (starostka Jasenice Ing. Táňa Kňažková, 2005, s.15 )¹

Podmienkou získania európskych prostriedkov na rekonštrukciu kaštieľa bolo, že obec nemôže päť rokov z objektu finančne profitovať a musí ho sprístupniť verejnosti. Obec a múzeum sa dohodli, že expozícia by v Jasenickom kaštieli mala byť najmenej 10 rokov.

Jasenica v toku storočí, obecný úrad v Jasenici september 1994

Magazín Matice Slovenskej č 3-4 2005

Po uplynutí tejto doby by už však kaštieľ mohol priniesť obci nejaké financie. Starostka obce má predstavu na aké účely by sa mal v budúcnosti využívať. Ktorý mladomanželský pár by pohrdol hostinou a nocľahom?

¹ Ing. Kňažková Táňa : Magazín Matice Slovenskej, Martin 2005

1. Zoznam použitej literatúry

Kronika obce Jasenica založená 31.12.1933

Súpis pamiatok na Slovensku, Obzor Bratislava 1967

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, SAV Bratislava 1977

Výstrižky z novín uchované v kronike Jasenica :

• Týždenník Obzor 31 z 5.augusta 1933
• Týždenník obzor bez akéhokoľvek dátumu – vystrižok

  Záznam z výskumu v okresoch Bytča a Považská Bytrica , Bratislava 1967

  Internetová stránka www.jasenica.sk

• Týždenník Obzor, 31.8. 2004
• Spravodaj Udičanov – obecné noviny číslo 4, október 1998
• kaštieľ v Jasenici – sprievodná správa k rekonštrukcii 1995 – 1996