Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / Prispievatelia / Martin Smatana / Park mládeže - ako by v blízkej budúcnosti mohol vyzerať

Park mládeže - ako by v blízkej budúcnosti mohol vyzerať

Autor: Martin Smatana Poslední změna: Pondělí 08.10.2012 17:32
[2012-10-08] Nezáväzný návrh výsadby.
Park mládeže - ako by v blízkej budúcnosti mohol vyzerať

Plán výsadby v plnom rozlíšení vo formáte PDF si môžete stiahnuť v článku.

Park mládeže - ako by v blízkej budúcnosti mohol vyzerať
 
Park mládeže v Strojárenskej štvrti je najväčší verejne prístupný park v Považskej Bystrici a je známy skôr ako "park so slnečnými hodinami". Nachádza sa v pokojnej a tichej časti mesta, hoci tá v poslednom čase prestáva byť pokojnou a tichou - blízkosť reštauračných zariadení priťahuje do Strojárenskej štvrte rôzne asociálne živly a tie sa potom presúvajú do parku. O tom však nechcem písať.
 
Park mládeže - slnečné hodiny.jpg
Nejaký čas sa hovorilo o rekonštrukcii, alebo - ako sa dnes moderným jazykom hovorí - o "revitalizácii" Parku mládeže. Po víchrici, ktorá sa Slovenskom prehnala 21.júna 2007, zostal park ako celok v nie príliš dobrom stave a zaslúžil by si dať do poriadku.
Dovolím si predložiť verejnosti nezáväzný návrh ako by mohol Park mládeže v budúcnosti vyzerať, čo by v ňom mohlo rásť a aká by mohla byť jeho celková koncepcia. Aby to nebola len nezastavaná zelená plocha dráždiaca "developerov" a stavbárov práve svojou nezastavanosťou, ale aby vyjadroval nejakú myšlienku.
Takže - ako by mohol náš Park mládeže v budúcnosti vyzerať? Skúsme vychádzať z toho, čo v ňom už je. Na severnom konci pri Dome kultúry rastú skupinky smrekov, hoci preriedené víchricou...
Park mládeže - severná polovica.jpg
 
...na južnom konci uvidíme riedky porast listnatých stromov.
 
Park mládeže - južná polovica.jpg
 
Nepripomína vám to výškové vegetačné stupne?
Začnime zdola, zo slovenských nížin. Najnižšie sa nachádza nížinný stupeň s teplomilnými dubinami, stepiami a lužnými lesmi. Vyššie ležia pahorkatiny s dubovo-hrabovými lesmi, nad nimi podhorský stupeň s bukovo-jedľovými lesmi s vtrúsenými javormi, ešte vyššie pribudne smrek, hoci ten sa už vyše 200 rokov vysádza aj do nížin, nasleduje horná hranica lesa a nad ňou pásmo kosodreviny a vyššie už len vysokohorská "tundra" a potom holé skaly s lišajníkmi a biednymi machmi. Pri takomto pohľade na Park mládeže by sme sa v ňom mohli pokúsiť aspoň čiastočne napodobniť práve túto výškovú stupňovitosť vegetácie, ale roztiahnutú "na ležato".
Na severnom konci, na rohoch parku, tam, kde je dostatok slnečného svetla, by sme mohli vysadiť niekoľko kríkov divej kosodreviny (Pinus mugo), k nim dve alebo tri limby (Pinus cembra) a smrekovec opadavý (Larix decidua). Doplniť by sa mohli jarabiny (Sorbus aucuparia) - tie, ktoré v parku ešte rastú, pomaly, ale iste odumierajú. Do porastu smrekov by sa mohli vtrúsiť javory - javor horský (Acer pseudoplatanus), hoci tých už v parku rastie dosť, a javor mliečny (Acer platanoides). Javory by zároveň vytvárali prechod k "nižšiemu" stupňu - pribudli by dva alebo tri buky (Fagus sylvatica) a tiež jedľa biela (Abies alba). Pre zaujímavosť - kombinácia "buk, jedľa, smrek, javor", občas s prímesou iných drevín, sa niekedy označuje pojmom "karpatská zmes". Jedľa je síce citlivá na znečistené ovzdušie, ale v porovnaní s nedávnou minulosťou technológia výrazne pokročila, výfukové plyny áut obsahujú menej škodlivín a ani fabrika nevypúšťa toľko splodín ako kedysi. Jedľa by sa teda v parku mohla udržať. Uplatnenie by tu iste našiel aj brest horský (Ulmus glabra) s veľkými rohatými listami. Smerom ku štadiónu by mohlo pribudnúť niekoľko dubov - dub zimný (Quercus petraea), dub letný (Quersus robur), k nim by sa pridal hrab (Carpinus betulus), prípadne aj brest hrabolistý (Ulmus minor) a javor poľný (Acer campestre), planá jabloň (Malus sylvestris) a ešte bližšie ku štadiónu aj dub cerový (Quercus cerris), ktorého severná hranica rozšírenia na Slovensku prechádza okolo Trenčína, ale aj málo známy dub žltkastý (Quercus dalechampii), ale aj planá hruška poľnička (Pyrus pyraster). Na otvorené svetlé miesta na okraji parku, tam, kde už rastie jaseň mannový (Fraxinus ornus), by sa mohol vysadiť dub plstnatý (Quercus pubescens), ktorý zasahuje až do Podskalia a rastie priamo na Podskalskom Roháči, a k nemu naše jarabiny - brekyňa (Sorbus torminalis), mukyňa (Sorbus aria), oskoruša (Sorbus domestica), ale tiež kalina siripútka (Viburnum lantana). Medzi duby do podrastu by sa mohol vysadiť klokoč perovitý (Staphylea pinnata) s ozdobnými mechúrikovitými plodmi a na slnečné miesta málo známy ker mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens) a divá borievka obyčajná (Juniperus communis). Potešil by bršlen európsky (Euonymus europaeus) vytvarovaný na pekný stromček, ale aj menej známy bršlen bradavičnatý (Euonymus verrucosus), javor tatársky (Acer tataricum) ktorý rastie na južnom a juhovýchodnom Slovensku a brest väz (Ulmus laevis) z lužných lesov, ktorý vzácne rastie aj v okolí Považskej Bystrice. Suchšiu pôdu by iste zniesla aj vŕba košikárska (Salix viminalis) a možno by v tejto časti parku našli uplatnenie zabudnuté ovocné dreviny mišpuľa (Mespilus germanica) a dula (Cydonia oblonga). Nemali by sme zabudnúť ani na málo známu vŕbu popolavú (Salix cinerea). Staré čerešne na okraji parku by mohla postupne nahradiť buď pravá divá čerešňa vtáčia (Prunus avium) alebo kvôli dodržaniu navrhovanej koncepcie nápadne kvitnúci jaseň mannový (Fraxinus ornus), aj keď tých už v parku rastie dosť. Stromy, ktoré už v parku rastú a nezapadajú do tejto koncepcie, ako sú napríklad severoamerické druhy duglaska (Pseudotsuga menziesii) a javor cukrový (Acer saccharinum) ako aj čínsky jaseňovec metlinatý (Koelreuteria paniculata), by sa jednoducho nechali na dožitie.
Do "záhonov" pri slnečných hodinách, ktoré vznikli po likvidácii nefunkčnej fontány zavezením jám zeminou, by sa mohol vysadiť muchovník vajcovitý (Amelanchier ovalis) s nápadnými veľkými bielymi kvetmi rozkvitajúcimi ešte pred olistením, ale možno by sa do nich hodili aj odrody ruží vyšľachtené na Slovensku alebo divé ruže s prirodzeným výskytom na Slovensku. Vytvorilo by sa také malé rozárium.
Park mládeže obohatený o naše domáce druhy drevín a zabudnuté ovocné druhy, v podstate taký "prierez Slovenskom", by sa dopĺňal s iným návrhom Občianskeho združenia lokálpatriotov - s Treťohorným parkom, ktorý by mal slúžiť ako pohľad do dávnej minulosti našej prírody s využitím "náhradníkov" miesto vyhynutých drevín. Možno práve druhové bohatstvo pritiahne do Parku mládeže aj niekoho iného ako asociálov.
Návrh počíta s väčším zastúpením listnatých drevín, hoci tie sú často cieľom kritiky kvôli opadávajúcemu lístiu. Samozrejme, sú to zvýšené náklady, ale na druhej strane - počíta tu niekto s tým, že finančné problémy mesta sa budú ťahať donekonečna a že sa z nich mesto nikdy nevyhrabe? Okrem toho porovnajte strnulosť ihličnatých porastov s dynamikou listnatého porastu - s jarným aspektom z veterníc, pľúcnikov, prvosienok, chocholačiek a drobných jarných cibuľovín, so sviežou zeleňou mladého lístia, alebo s nadšenými hrami detí, ktoré sa v opadávajúcom lístí pokúšajú nájsť ten najväčší a najfarebnejší list a zabávajú sa na šuchotaní lístia pod nohami.
Tento príspevok sa zaoberá len zeleňou, k úpravám a doplneniu infraštruktúry parku sa už musia vyjadriť kompetentnejšie osoby.
 
Nám všetkým je jasné, bez peňazí v tejto spoločnosti nič nefunguje, ale nemyslím si, že by náklady na nákup stromov a krov mohli výrazne zasiahnuť rozpočet určený na zeleň. Ale predovšetkým by sa stromy do Parku mládeže mohli dopĺňať v rámci náhradných výsadieb za vyrúbané dreviny.
Či sa aspoň zopár detailov z tejto nezáväznej vízie o Parku mládeže podarí uviesť do života, to už závisí len od nás, obyvateľov Považskej Bystrice, od Výboru miestnej časti Strojárenská štvrť a hlavne od najvyšších predstaviteľov mesta.
 
Tu je na stiahnutie nezáväzný návrh výsadby vo formáte PDF, prispôsobený na stranu formátu A3:
 
Tu je niekoľko fotografií stromov, ktoré by sa mohli do Parku mládeže vysadiť:
 
Borovica limba.jpg
 
Borovica limba - je vysadená napríklad pri kostole
 
Brest horský,jpg
 
Brest horský má nápadné rohaté listy
 
Jarabina brekyňa.jpg
 
Jarabina brekyňa - tvarom listov sa výrazne líši od iných našich jarabín
 
Dub plstnatý.jpg
 
Dub plstnatý rastie na Podskalskom Roháči
 
Kalina siripútka.jpg
 
Kalina siripútka - ozdobná, ale málo využívaná
 
Dub zimný.jpg
 
Dub zimný - poznávacím znakom sú nápadne prevísajúce spodné konáre
 
Bršlen európsky.jpg
 
Bršlen európsky - na jeseň je veľmi nápadný červenou farbou listov a ružovými plodmi
 
Dub cerový.jpg
 
Dub cerový - severná hranica rozšírenia na Slovensku prechádza okolo Trenčína
 
Javor tatársky.jpg
 
Javor tatársky - málo známy druh z južnej Európy, ale vyskytuje sa aj na južnom Slovensku
 
Mechúrnik stromovitý.jpg
 
Mechúrnik stromovitý - vyzerá exoticky, ale rastie aj v našej prírode, na juhu Slovenska
 
Brest väz.jpg
 
Brest väz - rastie v lužných lesoch, dá sa nájsť aj v okolí Považskej Bystrice pri Váhu
 
Chochlačka dutá.jpg
 
Chochlačka dutá - efemérna trvalka z bukových lesov, rozkvitá pred olistením stromov
 
Mišpuľa.jpg
 
Mišpuľa nemecká - v skutočnosti pochádza zo západnej Ázie a juhovýchodnej Európy
 
Ing. Martin Smatana, OZ Lokálpatriotov Považská Bystrica
Juraj Smatana
Juraj Smatana píše:
Pondělí 08.10.2012 10:46
Bolo by možné získať sadenice nie nákupom, ale vo voľnej krajine, v našom okolí? Predpokladám, že by boli nielen lacnejšie, ale aj odolnejšie.

Veľmi sa mi páči myšlienka, že by park horizontálne kopíroval výškovú zonálnosť v Karpatoch. Vzhľadom na blízkosť viacerých škôl (Gymnázium, 3. ZŠ, Obchodná akadémia, SOUS...) by mal to najlepšie umiestnenie na vzdelávacie účely. Podklad na náučné panely je vlastne už hotový - tento článok :-)
Anonym píše:
Pondělí 08.10.2012 12:22
Sadenice by sa mohli z prírody získať len v prípade druhov, ktoré nie sú na zozname chránených rastlín a so súhlasom majiteľa pozemku (väčšinou urbár), časť by sa mohla presadiť v rámci mestskej zelene z iných parkov, využiť napríklad prirodzený nálet. Pri presádzaní stromov, ktoré vyrástli zo semien priamo na mieste, je vždy problém s poškodením koreňov pri presádzaní. Čiastočne sa to dá obmedziť napríklad obrýľovaním stromčeka na jar s tým, že na rezných plochách koreňov do jesene vzniknú náhradné korene a až potom sa stromček presadí.
Časť druhov by mohli poskytnúť lesníci.
Duby treba vyberať na jeseň, ešte olistené, aby sa videlo, či nie sú napadnuté múčnatkou. Niektoré jedince sú na ňu dosť náchylné. Ale samozrejme, aj duby sa sadia na jar alebo na jeseň v bezlistom stave.

Náučná funkcia je presne to, čo som mal na mysli. Netreba zabúdať ani na blízkosť železničnej stanice a autobusového nástupišťa.

Park je tam už celé desaťročia, nič sa nezakladá na zelenej lúke. Takže stačí len súhlas oficiálnych predstaviteľov mesta, vypracovať kompletný štandardný projekt rekonštrukcie zelene, ktorý zohľadní aj inžinierske siete (káble, potrubia), a získať sadenice. Výsadiť by ich mohli žiaci a študenti napríklad na Deň Zeme.

Aby som nezabudol - hanbím sa, ale zabudol som do návrhu dať dôležitú teplomilnú drevinu višňu mahalebku, aj tá by mohla v budúcnosti nahradiť chradnúce čerešne pri hlavnej ceste.
Drobné dreviny, ako sú skalníky a lykovce, som vzhľadom na riziko ich zničenia pri kosení úmyselne vynechal, a takisto som vynechal topole a väčšinu druhov vŕb.

Martin
Komisár Alexej
Komisár Alexej píše:
Pondělí 08.10.2012 18:53
Pevne verím, že tento projekt bude realizovaný. Martin Smatana, výborná práca. Len tak ďalej.
Anonym píše:
Pondělí 08.10.2012 21:14
Provedu spoudruhu komisáre!
Anonym píše:
Úterý 09.10.2012 10:17
Pán Smatana, pekná myšlienka, držím palce aby sa podarila. Večná škoda že ste odišiel z Orlového.

« říjen 2017 »
říjen
PoÚtStČtSoNe
1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031
Odporučiť
 

Copyright © 2000-2014 Klub Strážov, pokiaľ pri jednotlivých materiáloch nie je uvedený iný pôvodca. Prevádzkovateľ portála PB.OTVORENE.SK občianske združenie Klub Strážov nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi. Preberanie pôvodného materiálu je povolené výhradne na nekomerčné účely a s uvedením zdroja.

Kontakty: Klub Strážov, projekt PB.OTVORENE.SK, Švabinského 17, 851 01 Bratislava. E-mail: redakcia@pb.otvorene.sk Mobil: +421907034666. ISSN 1337-0359