seminárna práca

Seminárna práca z dejepisného semináru 1000 vystúpení za 30rokov-veľa či málo? ( História FS Považan ) Jana Kostková, 4.E Gymnázium Považská Bystrica 2007/2008 OBSAH 1. Úvod 3 2. Začiatky 4 3. Umelecké osobnosti súboru 5 3.1. Juraj Onačila (1955-1972) 5 3.2. MUDr. Vladimír Hluchý (1973-1977) 6 3.3. Anna Galková (1983-dodnes) 6 4. Finančné a materiálne zabezpečenie súboru Považan 8 5. Záver 9 6. Prílohy 10 6.1. Folklórne festivaly a slávnosti 10 6.2. Považan v zahraničí 11 6.3. Súťaže, prehliadky 13 6.4. Obrazový materiál 15 7. Zoznam použitej literatúry 21 1. Úvod Folklórny súbor Považan asi najviac charakterizujú usmiate tváre, vrtké nohy, šikovné prsty či krištáľové hlasy mladých ľudí na javisku. Každý z nich je ohnivkom v dlhej reťazi, ktorá ma začiatok už v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Aj ja sa dúfam môžem zaradiť k týmto ohnivkám, keďže už niekoľko rokov tancujem vo folklórnom súbore Považan a predtým som bola členkou aj detského folklórneho súboru Mladosť. Prostredníctvom nich a hlavne vďaka nim sa vytvorili mnohé kamarátstva a mala som možnosť zúčastniť sa veľkého množstva festivalov a súťaží. A keďže tanec mi je naozaj veľmi blízky a slovenská ľudová pieseň, tanec, hra na originálnych hudobných nástrojoch sú nielen nevyčerpateľnou inšpiráciou pre prácu folklórneho súboru, ale najmä zdrojom pre rast kultúry a kultúrnosti, aj ja som sa nechala inšpirovať na napísanie tejto práce a načrela do histórie „nášho“ folklórneho súboru Považan. 2. Začiatky Kronika hovorí, že vznik folklórneho súboru menom Javorník pri Závodnom klube Považských strojární v Považskej Bystrici sa datuje od 1. septembra 1954. Avšak podľa známeho folkloristu pána Cyrila Zálešáka sa môžeme domnievať, že vznikol predsa len o niekoľko rokov skôr. Vo svojej knihe Folklórne hnutie na Slovensku ( Obzor, Bratislava 1982 ) píše: „Rok 1949 začali pracovníci Slovenského ústredného výboru ČSM v Bratislave ( Oľga Chodáková, Ľuba Baková a iní ) navštevovať súbory ľudových tancov ( v Turej Lúke, Považskej Bystrici atď. ) a odborne im pomáhali“. Iné dôkazy o tejto hypotéze nie sú, ale dôležité je, že v Považskej Bystrici začalo systematicky pracovať umelecké teleso, ktoré sa natrvalo zapísalo do histórie fabriky, mesta i folklórneho hnutia na Slovensku. V roku 1955 prišiel na pozvanie p. Melúcha do Považskej Bystrice Juraj Onačila, profesionálny tanečník SĽUK-u a ten doterajší súbor Javorník premenoval na Považan. 3. Umelecké osobnosti súboru Významnú úlohu v umeleckom vývoji a raste folklórneho súboru Považan mali hlavne tri osobnosti- Juraj Onačila, Mudr. Vladimír Hluchý a Anna Galková., ktoré za päťdesiat štyri rokov jeho existencie vtlačili výraznú pečať do jeho umeleckej tváre. Ale ani najschopnejší vedúci by nedokázali veľa bez ochotných, zanietených a pedagogických vedúcich, ku ktorým patrili bratia Jozef a Ján Rebrovci ( 1977 – 1981 ), Miroslav Vallo, Pavel Rojko ( 1972 – 1973 ), Jozef Bielik ( 1981 – 1983 ), vedúci a primáši ľudovej hudby Dezider Balog, Ján Marciňa, upravovatelia ľudových piesní, pedagógov tanca a spevu, krojárov. Súboru významne pomáhali aj nečlenovia – Edita Flochová, Martin Olšovský, Vladimír Šimík... Ich pôsobenie ohraničuje výrazné etapy v histórii súboru. 3.1. Juraj Onačila ( 1955 – 1972 ) Pred príchodom Juraja Onačilu a pred vznikom folklórneho súboru bola na začiatku len spevácka skupina, v ktorej pôsobili Mária Cehelská, Viera Dubayová, Helena Mayerová, Michal Baláž a Zdeno Grniar. Tí tvorili základný kameň pre budúci folklórny súbor. Zásluhy na založení Javorníka, predchodcu dnešného folklórneho súboru Považan, má Vojtech Melúch. Na jeho pozvanie v roku 1955 prišiel do súboru aj Juraj Onačila s manželkou Martou, výbornou speváčkou ľudových piesní. Juraj Onačila bol profesionálnym tanečníkom SĽUK-u a odborným pracovníkom Slovenského ústredia ľudovej umeleckej tvorivosti ( SÚĽUT ) v Bratislave. A práve Juraj Onačila dal súboru Javorník nové meno, Považan. Sedemnásť rokov úspešne pôsobil ako umelecký vedúci, choreograf a tanečník. Zaviedol minimálne deväť vlastných vysoko cenených choreografií, významná bola spevácka skupina, konkrétne sestry Erika a Drahomíra Hunkářové a Marta Onačilová, a taktiež aj ľudová hudba s vedúcim a primášom Deziderom Balogom bola veľmi uznávaná. Spevácka skupina dokázala interpretovať na vysokej umeleckej úrovni aj náročné úpravy ľudových piesní, napr. Moyzesove Trávnice. Zo začiatku odborne pomáhal súboru tanečník SĽUK-u Dezider Točka a neskôr Miro Vallo zo Žiliny, ktorý viedol aj originálnu terchovskú „muzičku“. Súbor prezentoval tance, piesne a hudbu z rôznych oblastí Slovenska, tak ako bolo vtedy zvykom vo väčšine podobných súborov. Považan patril počas tohto obdobia medzi najlepších. Svedčia o tom výsledky v súťažiach ľudovej umeleckej tvorivosti (ĽUT) na úrovni okresu, kraja ale aj v rámci vtedajšieho Československa, účinkovanie na celoštátnych spartakiádach, ocenenia z folklórnych festivalov doma a v zahraničí, štátne vyznamenania i vystupovanie v rozhlase a televízii. 3.2. Mudr. Vladimír Hluchý ( 1973 – 1977 ) Mudr. Vladimír Hluchý, tanečník Lúčnice a Techniku, pôvodom z Myjavy začal svojim príchodom v roku 1973 nové obdobie, v ktorom čerpal námety pre súbor hlavne z regiónu. Zanietených členov súboru učil robiť „výskum“ a čerpať materiál pre vystúpenia z blízkych obcí. Zároveň aktivizoval činnosť vo viacerých folklórnych skupinách. Ich členov často zapájal aj do práce v súbore. Pre výchovu detí a ich prípravu na prácu v Považane založil spolu s ďalšími členmi detský folklórny súbor Javorinka. V tomto období vznikli tanečné, spevácke a hudobné čísla programov z Papradna, Brvnišťa, Záriečia, Vydrnej... Členovia súboru naštudovali pod jeho vedením niekoľko monotematických hudobno-tanečno-speváckych pásiem. Do roku 1977, keď prestal systematicky pracovať so súborom, úplne zmenil jeho tvár. V súlade s celoslovenským trendom vo folklórnom hnutí ho nasmeroval k umeniu ľudu z najbližšieho okolia Považskej Bystrice. Týmto činom, kvalitou svojej a úrovňou súborovej práce zaradil Považan opäť medzi najlepšie súbory na Slovensku. Plody jeho práce pozbieral Považan aj na kvalitatívnych prehrávkach v roku 1979, keď ho odborná porota zaradila do kategórie „C“ a v roku 1981 do druhej najlepšej – „B“ -kategórie. 3.3. Anna Galková ( 1983 – dodnes ) Anna Galková, bývalá tanečníčka Považanu a vedúca detského folklórneho súboru Mladosť z Okresného domu detí a mládeže v Považskej Bystrici začala tretie umelecké obdobie v roku 1983. Podobne ako jej predchodca získava námety pre tanečno-spevné pásma a choreografie tancov hlavne z okolitých dedín ( Papradno, Kostolec, Mojtín, Horná Poruba, Zliechov, Mariková, Praznov, Záriečie, Dohňany... ). Postupne vybudovala ľudovú hudbu s mladými tvorivými členmi i silnú ženskú spevácku skupinu s odborným vedením. Ďalej vedie aj detský súbor Mladosť a organizuje kurzy pohybovej výchovy s orientáciou na folklór pre deti, založila súbor Seniorpovažan, v ktorom účinkujú bývalí členovia Považanu. Jej citlivé a emocionálne vnímanie ľudového umenia sa prejavuje pri tvorbe originálnych programových čísel, čo sa odráža aj pri hodnotení súboru na rozličných súťažiach, prehliadkach a festivaloch. Po troch rokoch sa opäť uskutočnili aj kvalitatívne prehrávky, na ktorých mal Považan obhájiť zaradenie do „B“ kategórie. Konali sa 16.3.1984 v Banskej Bystrici, ale aj pod novým „vedením“, súbor obhájil svoje zaradenie. V roku 1984 súbor tiež oslavuje svoje veľké tridsiate výročie a s ním aj odtancovaných tisíc vystúpení za toto obdobie, čo nie je málo. Považan si pripravil veľkolepý program, na ktorý boli pozvaní bývalí členovia a zakladatelia FS Považan (obr.1, 2, 3, 4). Súbor ďalej úspešne vystupuje na okresných, krajských a celo-slovenských súťažných prehliadkach programových blokov, choreografií, ľudových hudieb alebo speváckych skupín (obr.5, 6), opakovane účinkuje v programoch najvýznamnejších folklórnych festivalov vo Východnej, Detve, na Myjave, v Terchovej, v televízii (obr.7 ) a rozhlase, viackrát bol vyslaný reprezentovať Československo a neskôr Slovenskú republiku na festivaloch v Európe, ale aj v Afrike a Amerike(obr.8, 9). V tomto období súbor organizuje pre milovníkov folklóru a pre širokú verejnosť folklórne večery, folklórne plesy a festival Otvára sa letu brána. Vystupujú na nich významní slovenskí umelci a domáce i zahraničné súbory. A počet vystúpení neustále stúpa... 4. Finančné a materiálne zabezpečenie súboru Považan Dôležitou súčasťou pre existenciu súborov je finančné a materiálne zabezpečenie, ktoré pre úspešnú činnosť súboru zabezpečovali zriaďovatelia. Dlhé roky ( 1954 – 1998 ) to bol Závodný klub, neskôr Dom kultúry odborárov z Považských strojární. Ich riaditelia, vedenia podniku a odboroví funkcionári venovali súboru veľkú pozornosť a väčšinou ho výrazne podporovali. Žiaľ, po roku 1998 sa postavenie podniku zmenilo a Dom kultúry už nedokázal dostatočne pokryť potreby súboru. Preto po dlhých rokovaniach a hlavne zásluhou Ing. Ľuboša Lackoviča, ex- primátora Považskej Bystrice, prešiel Považan v roku 1998 pod krídla mesta. V rámci jeho organizácie PX Centrum vzniklo Mestské folklórne štúdio pod vedením Anny Galkovej. V štúdiu pracujú folklórne súbory Považan, Mladosť, Seniorpovažan a tanečné kurzy zamerané na folklór. 5. Záver Na záver by som sa chcela poďakovať p. Anne Galkovej, mojej vedúcej v súbore Považan, za to, že bola ochotná mi prispieť k práci, ale hlavne za to, že stále robí to, čo miluje – folklór. Hoci tomu musí venovať takmer celý svoj voľný čas. Pretože bez jej obetavosti by v súčasnosti nefungoval folklórny súbor Považan a tým by zanikla aj tradícia folklóru v Považskej Bystrici. 6. Prílohy 6.1. Folklórne festivaly a slávnosti Bratislavské kultúrne leto 1982 1984 Folklórne slávnosti pod Poľanou 1977 Detva 1978 1980 1982 1989 1991 1999 Dubnický folklórny festival 1996 2002 Habovka 2000 2003 Marikovské folklórne slávnosti 2000 2002 Folklórne slávnosti Myjava 1997 2000 2003 Púchovské slávnosti 1983 1986 1995 Jánošíkove dni Terchová 1976 1980 1989 Folklórny festival Východná 1956 1959 1989 1997 1998 2000 2002 2003 2004 6.2. Považan v zahraničí Alžírsko 1988 Ain Temouchent, Tizi Ouzou, Sayda, Sidi – Bel – Abbes Belgicko 1992 Moerbeke – Waas, Sint – Gillis – Waas 1995 Stekene 2003 Edegem Bulharsko 1981 Nesebar, Slnečné pobrežie, Sopot 1984 Nesebar, Sopot Cyprus 1986 Limassol 2004 Nikózia Česká republika 1955 Praha 1957 Hradec Králové, Rožnov pod Radhoštěm 1958 Brno, Praha 1960 Praha 1962 Jablunkov 1967 Český Těšín 1970 Strakonice 1976 Strakonice 1979 Náchod 1980 Červený Kostelec 1982 Starý Hrozenkov 1984 Frýdek – Místek 1985 Ostrava 2002 Rožnov pod Radhoštěm 2003 Liptál, Rožnov pod Radhoštěm 2004 Frenštát pod Radhoštěm, Rožnov pod Radhoštěm 2005 Rožnov pod Radhoštěm 2007 Holešov, Rožnov pod Rdhoštěm Fínsko 1997 Kaustinen Francúzsko 1997 Belfort 2004 Belfort 2007 Paríž Holandsko 2000 Heeze Juhoslávia 1968 Sarajevo Macedónsko 1969 Skopje, Bitola, Probištip 1977 Skopje 1978 Skopje, Kriva Polanka, Kavadarci, Gevgelija 1982 Skopje, Bogdanec, Sv. Nikola, Gevgelija 1987 Skopje, Gevgelija, Bitola, Kavadarci, Kruševo Maďarsko 1956 Pécs, Moháč, Tala, Budapešť 1984 Budapešť 1986 Szentendre 1987 Szentendre 2krát Nemecko 1961 Gunersdorf 1967 Rudolstadt 1971 Rudolstadt 1973 Lipsko, Rudolstadt 1974 Lipsko 1986 Lipsko 1991 Stuttgart, Plochingen Poľsko 1973 Jablonka 1989 Varšava 1993 Lublin, Wlodawa 1996 Tarnow 1998 Zielona Góra 1999 Olsztyn 2001 Varšava, Radom Rakúsko 1990 Oslip 1992 Burgenland Rusko 1957 1988 Ščokino Španielsko 2002 Burriana Švajčiarsko 1991 kantón Valais, Martigny, Sion USA 1994 štát Tennessee – Nashville, Murfreesboro 6.3. Súťaže a prehliadky 1955 Krajská prehliadka ľudovej umeleckej tvorivosti - Žilina 1956 Krajská súťaž ľudovej umeleckej tvorivosti – Martin 1.miesto Celoštátna súťaž súborov a sólistov – Ostrava Celoštátna súťaž súborov a sólistov – Martin 3.miesto Celoštátna prehliadka – Hradec Králové 2.miesto 1969 Prehliadka súborov Stredoslovenského kraja – Zvolen 1.miesto 1974 Krajská prehliadka folklórnych súborov - Martin Krajská súťaž folklórnych súborov – Žiar nad Hronom 5.miesto 1979 Kvalitatívne prehrávky folklórnych súborov – kategória „C“ Krajská prehliadka folklórnych súborov, ĽH, sólistov a speváckych skupín – Podbrezová 1981 Kvalitatívne prehrávky folklórnych súborov – kategória „B“ Krajská súťaž speváckych skupín – Podbrezová 1983 Krajská prehliadka folklórnych súborov - Podbrezová 1984 Krajská súťaž choreografií folklórnych súborov – Martin Kvalitatívne prehrávky folklórnych súborov – kategória „B“ – Banská Bystrica 1985 Celoslovenská súťažná prehliadka folklórnych súborov – Považská Bystrica 1986 Krajská súťaž choreografií folklórnych súborov - Čadca Celoslovenská súťažná prehliadka folklórnych súborov 1987 Kvalitatívne prehrávky folklórnych súborov – kategória „C“ – Dolný Kubín Krajská súťaž choreografií folklórnych súborov – Martin 1.miesto Celoslovenská súťažná prehliadka choreografií – Bratislava 1989 Krajská súťaž programových blokov - Ružomberok 1991 Krajská súťaž choreografií folklórnych súborov – Detva Krajská súťaž choreografií folklórnych súborov – Banská Bystrica 1996 Oblastná súťaž programových blokov – Zvolen (laureát) Celoslovenská prehliadka folklórnych súborov – Považská Bystrica 1997 Krajská súťažná prehliadka ľudových hudieb – Trenčín 3.miesto 2000 Celoštátna súťažná prehliadka programových blokov FS – Liptovský Hrádok 2001 Celoštátna súťažná prehliadka speváckych skupín – Šaľa 2003 Krajská súťažná prehliadka choreografií – Dubnica nad Váhom