Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / Prispievatelia / Klub Strážov / Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vo veci diskusných príspevkov na stránke PB.OTVORENE.SK

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vo veci diskusných príspevkov na stránke PB.OTVORENE.SK

Autor: Klub Strážov Poslední změna: Středa 04.07.2012 12:52
Zverejňujeme text rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici vo veci diskusných príspevkov anonymných diskutérov na webovej stránke PB.OTVORENE.SK. Okresný súd v Považskej Bystrici pôvodne odsúdil prevádzkovateľa stránky - občianske združenie Klub Strážov na odstránenie urážlivých diskusných príspevkov, ospravedlnenie sa navrhovateľovi a zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5000 EUR. Krajský súd zrušil povinnosť Klubu Strážov ospravedlniť sa a zaplatiť 5000 EUR, a potvrdil povinnosť Klubu Strážov odstrániť predmetné diskusné príspevky. Rozhodnutie súdu rešpektujeme a diskusné príspevky sme v stanovenej lehote odstránili, avšak právna zástupkyňa Klubu Strážov podáva dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Už rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne však vnímame ako dôležité víťazstvo a precedens pre ďalších prevádzkovateľov webových stránok, pretože znemožňuje podávanie likvidačných žalôb na prevádzkovateľov webových stránok. Jednou z priorít nášho združenia je sloboda Internetu.

(Z textu rozsudku sú úradne odstránené osobné údaje. V tejto podobe je rozsudok dostupný aj na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky: http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=8319598B-D51B-4AAB-BA5D-A79228110071&PojCislo=110779 )

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/35/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711206585
Dátum vydania rozhodnutia: 26.04.2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3711206585.1

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa O.. E. J., trvale bytom H. T., D.
XXX/XX, zastúpeného D.. P. U., bytom H., E. XXXX/X proti odporcovi P. J., Z., so sídlom
H. T., F. XXX/XX, zastúpeného D.. O. S., I., so sídlom P., R. XX, o ochranu osobnosti, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 7C/96/2011-144 zo dňa
31. októbra 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
odstrániť z internetovej stránky V. v časti „Mesto H. T.“ v rámci zverejnených článkov:
- H.: W. chce kúpiť ďalší pozemok pod kaštieľom zo dňa 26.01.2010
- W. vyzýva poslancov a spoluobčanov: Zastavte šafárenie s peniazmi a majetkom mesta!
zo dňa 16.02.2010
výrazy „Zlodej J.“, „Zlodej a podvodník J.“, „Chrapúň J. bude mať väčšie priestranstvo na strieľanie Z.“,
„So J. pokračujúcou zlodejinou páchanou na obyvateľoch H. T. a schvaľovanou našimi korupciou
prehnitými poslancami“ p o t v r d z u j e .
Vo zvyšujúcej časti rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľa z
a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd svojím rozsudkom rozhodol o povinnosti odporcu do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia zverejniť a minimálne po dobu 30 dní ponechať zverejnené na internetovej stránke V. v
časti „Mesto H. T.“ nasledovnú informáciu: “Ospravedlnenie“. Registrátor a prevádzkovateľ www stránky
s názvom V. sa ospravedlňuje O.. E. J. za zverejnenie výrazov „Zlodej J.“, „Zlodej a podvodník J.“,
„Chrapúň J. bude mať väčšie priestranstvo na strieľanie Z.“, „So J. pokračujúcou zlodejinou páchanou
na obyvateľoch H. T. a schvaľovanou našimi korupciou prehnitými poslancami“ na stránke V. k
článkom:
- H.: „W. chce kúpiť ďalší pozemok pod kaštieľom“ zo dňa 26. 01.2010
- „W. vyzýva poslancov a spoluobčanov: Zastavte šafárenie s peniazmi a majetkom mesta!“
zo dňa 16.02. 2010, ktoré výrazy sú nepravdivé a nepriaznivo zasahujú do osobnostných práv O.. E. J..
Rozhodol o povinnosti odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z internetovej stránke
V. v časti „Mesto H. T.“ v rámci zverejnených článkov:
- H.: W. chce kúpiť ďalší pozemok pod kaštieľom zo dňa 26.01.2010
- W. vyzýva poslancov a spoluobčanov: Zastavte šafárenie s peniazmi a majetkom mesta!
zo dňa 16.02.2010 výrazy „Zlodej J.“, „Zlodej a podvodník J.“, „Chrapúň J. bude mať
väčšie priestranstvo na strieľanie Z.“, „So J. pokračujúcou zlodejinou páchanou na obyvateľoch H. T. a
schvaľovanou našimi korupciou prehnitými poslancami“. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 5.000 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania 216 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom skutkových zistení a citáciou právnych
ustanovení, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Mal za preukázané, že podaný návrh navrhovateľa na
odstránenie následkov uskutočneného zásahu zo strany odporcu je čo do základu opodstatnený a
dôvodný. Odporca ako registrátor a prevádzkovateľ internetovej stránky s názvom V. v časti „Mesto H.
T.“ v rámci zverejnených článkov publikovaných v miestnom periodiku H.: W. chce kúpiť ďalší pozemok
pod kaštieľom“ zo dňa 26.01.2010 a „W. vyzýva poslancov a spoluobčanov: Zastavte šafárenie s
Rozhodol o povinnosti odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z internetovej stránke
V. v časti „Mesto H. T.“ v rámci zverejnených článkov:
- H.: W. chce kúpiť ďalší pozemok pod kaštieľom zo dňa 26.01.2010
- W. vyzýva poslancov a spoluobčanov: Zastavte šafárenie s peniazmi a majetkom mesta!
zo dňa 16.02.2010 výrazy „Zlodej J.“, „Zlodej a podvodník J.“, „Chrapúň J. bude mať
väčšie priestranstvo na strieľanie Z.“, „So J. pokračujúcou zlodejinou páchanou na obyvateľoch H. T. a
schvaľovanou našimi korupciou prehnitými poslancami“. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 5.000 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania 216 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom skutkových zistení a citáciou právnych
ustanovení, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Mal za preukázané, že podaný návrh navrhovateľa na
odstránenie následkov uskutočneného zásahu zo strany odporcu je čo do základu opodstatnený a
dôvodný. Odporca ako registrátor a prevádzkovateľ internetovej stránky s názvom V. v časti „Mesto H.
T.“ v rámci zverejnených článkov publikovaných v miestnom periodiku H.: W. chce kúpiť ďalší pozemok
pod kaštieľom“ zo dňa 26.01.2010 a „W. vyzýva poslancov a spoluobčanov: Zastavte šafárenie s
peniazmi a majetkom mesta!“ zo dňa 16.02.2010 umožnil tretím osobám na tejto internetovej stránke
uverejniť komentáre k týmto článkom, z ktorých vyzneli aj také výrazy ako „Zlodej J.“, „Zlodej a
podvodník J.“, „Chrapúň J. bude mať väčšie priestranstvo na strieľanie Z.“, „So J. pokračujúcou
zlodejinou páchanou na obyvateľoch H. T. a schvaľovanou našimi korupciou prehnitými poslancami“,
ktoré výroky sa týkali priamo osoby navrhovateľa. Uvedené komentáre boli uverejnené na internetovej
stránke aj v čase rozhodnutia prvostupňového súdu. Nestotožnil sa s tvrdením odporcu, že v konaní nie
je pasívne legitimovaný, pretože uvedené výroky, týkajúce sa osoby navrhovateľa, zverejnili jemu
neznáme tretie osoby. Odporca je registrátorom a prevádzkovateľom uvedenej internetovej stránky a
umožnil tretím osobám, a to aj anonymne uverejňovať svoje myšlienky a názory na spoločenské a
politické dianie v Meste H. T. a jeho okolí. Vyslovil názor, že by bolo nesprávne vnímať odporcu ako
subjekt, ktorý nenesie zodpovednosť za obsah zverejnených príspevkov, najmä, ak je v jeho
možnostiach urážlivé, vulgárne alebo iné osoby znevažujúce príspevky z verejne dostupnej časti
internetovej stránky odstrániť. Takýmto spôsobom totiž odporca postupuje, a tak, ako to vyplynulo z
vyjadrenia zástupcu odporcu E.. D. J., príspevky odstraňuje v prípade zverejnených vulgarizmov alebo
príspevkov, ktorými sa napádajú rodinní príslušníci verejne činných osôb. V predmetnej veci tak
nepostupoval a zverejnené komentáre s výrokmi, ktoré sa dotýkajú osoby navrhovateľa, ponechal
zverejnené aj v priebehu súdneho konania. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že dané výroky sú len
hodnotiacim úsudkom na spôsob správania sa navrhovateľa. Výrazy ako zlodej, podvodník, chrapúň a
podobne sa v spoločnosti vo všeobecnosti používajú na hodnotenie konkrétnej osoby z hľadiska
spôsobu zadovažovania si finančných prostriedkov, prípadne hodnotenia povahových a charakterových
vlastností a takéto výrazy spojené s priezviskom konkrétnej osoby, ak sú verejne prístupné, sú
spôsobilé vyvolať v značnej miere zníženie dôstojnosti postihnutej fyzickej osoby. Z vykonaných
dôkazov, najmä výsluchu svedkov mal súd za preukázané, že k zníženiu dôstojnosti navrhovateľa došlo
v rodine, pri výkone jeho povolania, ako aj v politickom a verejnom živote. Navrhovateľ musel čeliť v
tejto súvislosti kladeným otázkam zo strany priateľov, rodinných príslušníkov, ako aj obchodných
partnerov, čo možno jednoznačne kvalifikovať ako hrubý zásah do jeho osobnostných práv. Vzhľadom
na zásah značnej intenzity a s prihliadnutím k rozsahu, ktorým došlo k zníženiu občianskej cti a
dôstojnosti navrhovateľa a jeho vážnosti podľa § 11 a § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka rozhodol o
povinnosti odporcu nielen sa navrhovateľovi ospravedlniť a odstrániť z internetovej stránky pretrvávajúci
protiprávny stav, ale pristúpil tiež k náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú stanovil na sumu
5.000 Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. Namietal, že
odporcovi bola postupom prvostupňového súdu odňatá možnosť konať pred súdom, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnil
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) O.s.p. Súdu vytýkal nezrozumiteľnosť a
nejasnosť skutkových a predovšetkým právnych záverov. Z rozsudku je síce zrejmé, že došlo k zásahu
do osobnostných práv navrhovateľa, k zníženiu jeho dôstojnosti alebo vážnosti, nie je vysvetlené, akými
právnymi úvahami sa súd riadil, keď dospel k záveru, že za údajný zásah do týchto práv navrhovateľa
zodpovedá odporca a v dôsledku toho je v súlade s právom uložiť odporcovi povinnosti smerujúce k
odstráneniu týchto údajných zásahov a k poskytnutiu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd
neuviedol žiadne ustanovenie právneho predpisu, z ktorého by bolo možné vyvodiť zodpovednosť
odporcu za údajné zásahy do práv navrhovateľa. Nevysporiadal sa s dôkazmi, ktoré predložil odporca.
Pokiaľ prihliadol na „ostatný obsah spisu“, čo vyplýva z rozsudku, nie je zrejmé, ako tieto dôkazy
vyhodnotil. Odporca ich predložil preto, aby spochybnil vierohodnosť výpovede vypočutých svedkov,
ktorí tvrdili, že nikdy neboli na iných internetových stránkach zverejnené články negatívne hodnotiace
osobu navrhovateľa. Namietal tiež spôsob vykonania dôkazov, a to najmä pokiaľ ide o výsluch svedkov,
ktorým boli kladené sugestívne otázky. Za pochybenie súdu odporca v odvolaní tiež označil nesúlad
rozsudku s návrhom na začatie konania. Uviedol, že navrhovateľ sa dožadoval, aby odporca mal
povinnosť ospravedlniť sa „za zverejnenie nepravdivých informácií v rámci zverejnených článkov“ a súd
vo svojom rozsudku nahradil výraz „nepravdivých informácií“ slovami „za zverejnenie výrazov“ a „k
článkom“. V odvolaní ponúkol súdu rozbor slov informácia a výraz podľa slovníka slovenského jazyka
(Krátky slovník slovenského jazyka, jeho 4. doplnené a upravené vydanie, rok 2003 a Slovník cudzích
slov, jeho 2. doplnené a upravené slovenské vydanie, 2005). Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým
bolo odporcovi uložené ospravedlniť sa navrhovateľovi a odstrániť z internetovej stránky V. označené
výrazy, považoval za nezrozumiteľný a nevykonateľný. V rámci zverejnených článkov žiadne súdom
vymenované výroky zverejnené neboli, pretože rámec zverejnených článkov je daný jeho začiatkom a
Pokiaľ prihliadol na „ostatný obsah spisu“, čo vyplýva z rozsudku, nie je zrejmé, ako tieto dôkazy
vyhodnotil. Odporca ich predložil preto, aby spochybnil vierohodnosť výpovede vypočutých svedkov,
ktorí tvrdili, že nikdy neboli na iných internetových stránkach zverejnené články negatívne hodnotiace
osobu navrhovateľa. Namietal tiež spôsob vykonania dôkazov, a to najmä pokiaľ ide o výsluch svedkov,
ktorým boli kladené sugestívne otázky. Za pochybenie súdu odporca v odvolaní tiež označil nesúlad
rozsudku s návrhom na začatie konania. Uviedol, že navrhovateľ sa dožadoval, aby odporca mal
povinnosť ospravedlniť sa „za zverejnenie nepravdivých informácií v rámci zverejnených článkov“ a súd
vo svojom rozsudku nahradil výraz „nepravdivých informácií“ slovami „za zverejnenie výrazov“ a „k
článkom“. V odvolaní ponúkol súdu rozbor slov informácia a výraz podľa slovníka slovenského jazyka
(Krátky slovník slovenského jazyka, jeho 4. doplnené a upravené vydanie, rok 2003 a Slovník cudzích
slov, jeho 2. doplnené a upravené slovenské vydanie, 2005). Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým
bolo odporcovi uložené ospravedlniť sa navrhovateľovi a odstrániť z internetovej stránky V. označené
výrazy, považoval za nezrozumiteľný a nevykonateľný. V rámci zverejnených článkov žiadne súdom
vymenované výroky zverejnené neboli, pretože rámec zverejnených článkov je daný jeho začiatkom a
koncom a ani „vylepšením návrhu“ nedošlo k tomu, aby sa rozsudok stal zrozumiteľnejším, nie je
možné pochopiť, čo znamená výraz „k článkom“. Namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu.
Tvrdil, že predložil dôkazy, a to výpisy z internetových stránok V., v ktorých je hodnotenie navrhovateľa
rovnaké, ak nie expresívnejšie ako v predmetnom konaní. Zastával názor, že navrhovateľ nepožíva
takú povesť, ako o tom v konaní pred súdom vypočutí svedkovia vypovedali. Uviedol, že výraz ako
jazykový prostriedok vyjadrenia myšlienkového alebo citového stavu môže byť primeraný alebo
neprimeraný, expresívny, distingvovaný, pejoratívny a inak charakterizovaný vo vzťahu k jeho kvalite,
ale jeho vlastnosťou nie je pravdivosť alebo nepravdivosť. Nakoľko súd svojvoľne vymenil slovo
informácia uvedené v návrhu za slovo výraz, spojením adjektíva „nepravdivý“ so substantívom „výraz“
vytvoril autonýmnu dvojicu vzájomne odporujúcich slov. Z tohto dôvodu nie je možné, aby súd ukladal
povinnosť ospravedlniť sa za nepravdivý výraz, keďže nepravdivé výrazy neexistujú. Vyslovil názor, že
povinnosťou súdu bolo posúdiť, či označenie navrhovateľa, ktoré bolo predmetom tohto konania, sú
informáciami alebo nie, či sú údajmi, konštatovaním faktov, alebo nie. Ak sa súd stotožnil s tvrdením
odporcu, že predmetné označenia navrhovateľa sú hodnotením, potom nie je správne, keď
prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia neuvádza, prečo navrhovateľovi poskytol ochranu
pred jeho hodnotením zo strany verejnosti. Fyzická osoba totiž nemá právo na ochranu pred svojím
hodnotením zo strany iných osôb, ktoré je v rozpore s tým, čo by si táto osoba želala, ako by chcela
ona sama byť hodnotená, prípadne, ako ju hodnotia jej priatelia, známi alebo príbuzní. Žiadna fyzická
osoba nemá právo na to, aby bola chránená pred negatívnym hodnotením alebo názormi na svoje
konanie, povahové vlastnosti, či charakterové vlastnosti. Vyslovil názor, že uvedené výrazy sú, aj keď
expresívnymi, ale predsa len prípustnými výrazmi používanými vo verejnej diskusii týkajúcej sa
záležitostí verejného záujmu. Ako vyplýva z článku V. chce kúpiť ďalší pozemok pod kaštieľom,
predmetom tohto článku bol predaj majetku Mesta H. T. Občianskemu združeniu, zastupovanému práve
navrhovateľom. Išlo o vec, ktorá je oprávneným predmetom záujmu verejnosti, keďže ide o nakladanie
s verejným majetkom. Už táto samotná skutočnosť stačí pre záver, že navrhovateľ mohol očakávať, že
v súvislosti s jeho postupom v tejto veci budú zo strany obyvateľov Mesta H. T. vyjadrované negatívne
postoje, a to aj spôsobom, ktorý nie je neškodný alebo indiferentný. Vyslovil názor, že takéto prejavy sú
prípustnými aspektmi slobody prejavu v demokratickej spoločnosti, osobitne za situácie, keď je
predmetom diskusie vec verejného záujmu. Navrhovateľ bol osobou verejne činnou, a to pôsobením v
poradných orgánoch Q. a M. Mesta H. T.. Členstvo v poradných orgánoch samosprávnych orgánov je
dobrovoľným a žiadnu osobu nemožno k činnosti poradných orgánov samosprávy nútiť. Pokiaľ fyzická
osoba príjme členstvo v takomto orgáne, ktorý sa hoci len poradným hlasom podieľa na rozhodovaní v
otázkach samosprávy, vzdáva sa dobrovoľne postavenia súkromnej osoby a rovnako sa vzdáva takej
ochrany svojej osobnosti, ktorá prislúcha fyzickým osobám, ktoré sa vo verejnom živote neangažujú.
Konštatoval, že internetové diskusie o otázkach, ktoré sú predmetom verejného záujmu, sú súčasťou
občianskej spoločnosti, formovania jej názoru, výmeny informácií a prispievajú ku kontrole orgánov
verejnej moci pri ich rozhodovaní o veciach verejného záujmu zo strany spoločnosti. Ochrana,
poskytnutá navrhovateľovi, je zásahom, ktorý podľa názoru odporcu v demokratickej spoločnosti nie je
nevyhnutný na ochranu práv a právom chránených záujmov iných osôb. Takáto ochrana pred
nepriaznivými hodnoteniami a osobitne ochrana verejne činných osôb je neprípustným zásahom do
slobody prejavu a obmedzuje ho nad mieru ustanovenú v článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných ľudských slobôd, aj nad mieru zakotvenú v článku 26 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky. Za pochybenie súdu označil, že za údajný zásah do osobnostných práv
navrhovateľa považoval súd odporcu a uložil mu povinnosť ospravedlniť sa a odstrániť hodnotenie
navrhovateľa z diskusie pod citovanými článkami a rozhodol o povinnosti nahradiť navrhovateľovi
nemajetkovú ujmu. Navrhovateľ však nikdy netvrdil, že by občianske združenie uvedené negatívne
hodnotenie navrhovateľa napísalo do internetovej diskusie. Uviedol, že odporcovi nie je známy žiadny
právny predpis, ktorý by ukladal prevádzkovateľovi internetovej stránky povinnosť regulovať diskusiu,
ktorá prebieha na internetovej stránke. Vyslovil názor, že pokiaľ zákonodarca nereguluje túto oblasť
verejnej diskusie a verejného toku informácií spôsobom, ktorý je známy napríklad z tlačového zákona
alebo zákona o vysielaní a retransmisií, potom nemôže súd na žiadnom právnom predpise založiť
povinnosti, o ktorých v danom prípade rozhodol. Pokiaľ štatutárny orgán E.. D. J. niektoré z príspevkov
obsiahnutých v diskusii odstraňuje, je to prejavom jeho osobného názoru o tom, či takéto príspevky
súvisia s predmetom diskusie a nie je to prejavom akejkoľvek zákonnej povinnosti alebo zodpovednosti.
Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že
pokiaľ ide o zámenu výrazov v rozsudku prvostupňového súdu, tieto nepovažuje za problém, pretože
má za to, že sa jedná o synonymá a z obsahu rozsudku je jednoznačne zrejmé, ktoré slovné spojenia
majú byť odstránené. Zdôraznil, že zástupca odporcu vo svojich prednesoch pripustil, že vulgárne a
bezobsažné príspevky vymazáva a postavil sa do polohy garanta morálky a napriek tomu, že sa viedlo
trestné stíhanie, bola podaná predmetná žaloba a vo veci rozhodol prvostupňový súd tak, že odporcovi
ktorá prebieha na internetovej stránke. Vyslovil názor, že pokiaľ zákonodarca nereguluje túto oblasť
verejnej diskusie a verejného toku informácií spôsobom, ktorý je známy napríklad z tlačového zákona
alebo zákona o vysielaní a retransmisií, potom nemôže súd na žiadnom právnom predpise založiť
povinnosti, o ktorých v danom prípade rozhodol. Pokiaľ štatutárny orgán E.. D. J. niektoré z príspevkov
obsiahnutých v diskusii odstraňuje, je to prejavom jeho osobného názoru o tom, či takéto príspevky
súvisia s predmetom diskusie a nie je to prejavom akejkoľvek zákonnej povinnosti alebo zodpovednosti.
Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že
pokiaľ ide o zámenu výrazov v rozsudku prvostupňového súdu, tieto nepovažuje za problém, pretože
má za to, že sa jedná o synonymá a z obsahu rozsudku je jednoznačne zrejmé, ktoré slovné spojenia
majú byť odstránené. Zdôraznil, že zástupca odporcu vo svojich prednesoch pripustil, že vulgárne a
bezobsažné príspevky vymazáva a postavil sa do polohy garanta morálky a napriek tomu, že sa viedlo
trestné stíhanie, bola podaná predmetná žaloba a vo veci rozhodol prvostupňový súd tak, že odporcovi
uložil odstrániť obsah anonymných príspevkov konkretizovaných v rozhodnutí prvostupňového súdu,
odporca doposiaľ tieto výrazy neodstránil. Zastával názor, že uvedenými výrazmi došlo jednoznačne k
zníženiu spoločenského postavenia navrhovateľa. Navrhovateľ nie je verejným činiteľom, nikdy nebol
trestne stíhaný a odsúdený. Vyslovil názor, že odporca ako registrátor predmetnej internetovej domény,
resp. webovej stránky, ako aj prevádzkovateľ tejto stránky je plne zodpovedný za výroky na tejto
stránke. Je povinný pri zverejňovaní názorov postupovať tak, aby neboli týmto konaním poškodené
práva inej osoby. Uviedol, že celé tvrdenia zo strany odporcu sú postavené na jeho osobných pocitoch
a domnienkach, bez opory v zákone. Z vyjadrení odporcu malo vyplynúť, že navrhovateľ ako zástupca
občianskeho združenia mal predpokladať, že v súvislosti s kúpou pozemku od mesta budú obyvatelia
H. T. vyjadrovať negatívne postoje. Podľa takejto definície by každý zmluvný partner mesta mal byť
pripravený na to, že bude častovaný vulgárnymi a bezobsažnými príspevkami.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po doplnení a zopakovaní
dokazovania podľa § 213 ods. 3, 4 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami taxatívne uvedenými pod písm. a) až f)
tohto zákonného ustanovenia.
Výhradou proti skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa uplatňuje odporca
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) O.s.p., nakoľko namieta, že účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Fyzická osoba má podľa § 11 Občianskeho zákonníka právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv,
má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, a aby jej bolo
poskytnuté primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výšku náhrady určí súd
s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13
ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k
neoprávnenému zásahu, a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených
osobnostných právach. Tieto náležitosti musia byť súčasne splnené, aby vznikol právny vzťah,
obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a
na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho
vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia, je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo
zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na
ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov, alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je
vždy tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania, neoprávnene zasahujúceho
do chránených osobnostných práv.
Odporca je prevádzkovateľ webovej stránky s názvom V.. Stránka obsahuje aj diskusné
fórum umožňujúce anonymné príspevky do diskusie. Odporca ako prevádzkovateľ fóra komunikačnej
linky je oprávnený diskusiu moderovať a blokovať komunikačnú prevádzku. Ako prevádzkovateľ
internetových fór má právo odstraňovať nepohodlné príspevky. Odporca odstraňuje príspevky s
vulgárnym obsahom a príspevky, ktorými sa napádajú rodinní príslušníci verejne činných osôb a
príspevky s takýmto obsahom buď vymazáva alebo presúva do časti septik, ktorá nie je verejnosti
prístupná (vyjadrenie odporcu pred prvostupňovým súdom). Výlučne odporca ako prevádzkovateľ
webovej stránky V. je oprávnený uvážiť, či informáciu uvedenú v anonymnom diskusnom príspevku
uverejní alebo neuverejní, a to na rozdiel od užívateľa, prípadne anonymného diskutujúceho, ktorý túto
možnosť priamo nemá. Z pohľadu práva je odporca právnickou osobou a spadá tak pod rozsah celého
spektra právnych noriem. Odporca sprostredkováva komunikáciu anonymných užívateľov. Objekt
informácií, ktorých tvorba, spracovanie a prenos prebieha prostredníctvom najrôznejších služieb
informačnej spoločnosti, je pritom doslova obrovský a rovnako obrovská je aj pravdepodobnosť, že tieto
Odporca je prevádzkovateľ webovej stránky s názvom V.. Stránka obsahuje aj diskusné
fórum umožňujúce anonymné príspevky do diskusie. Odporca ako prevádzkovateľ fóra komunikačnej
linky je oprávnený diskusiu moderovať a blokovať komunikačnú prevádzku. Ako prevádzkovateľ
internetových fór má právo odstraňovať nepohodlné príspevky. Odporca odstraňuje príspevky s
vulgárnym obsahom a príspevky, ktorými sa napádajú rodinní príslušníci verejne činných osôb a
príspevky s takýmto obsahom buď vymazáva alebo presúva do časti septik, ktorá nie je verejnosti
prístupná (vyjadrenie odporcu pred prvostupňovým súdom). Výlučne odporca ako prevádzkovateľ
webovej stránky V. je oprávnený uvážiť, či informáciu uvedenú v anonymnom diskusnom príspevku
uverejní alebo neuverejní, a to na rozdiel od užívateľa, prípadne anonymného diskutujúceho, ktorý túto
možnosť priamo nemá. Z pohľadu práva je odporca právnickou osobou a spadá tak pod rozsah celého
spektra právnych noriem. Odporca sprostredkováva komunikáciu anonymných užívateľov. Objekt
informácií, ktorých tvorba, spracovanie a prenos prebieha prostredníctvom najrôznejších služieb
informačnej spoločnosti, je pritom doslova obrovský a rovnako obrovská je aj pravdepodobnosť, že tieto
informácie zasahujú do subjektívnych práv tretích osôb. Na založenie zodpovednosti za obsah takejto
informácie sa vyžaduje, že prevádzkovateľ má o protiprávnosti informácie uloženej užívateľom
vedomosť. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 22/2004 Z. z. poskytovateľ služieb nezodpovedá za informácie
poskytnuté príjemcom služieb a uložené na jeho žiadosť do pamäte elektronických zariadení slúžiacich
na vyhľadávanie informácií, ak poskytovateľ služieb nevie o protiprávnom obsahu uložených informácií
alebo o protiprávnom konaní príjemcu služieb a na odstránenie protiprávneho stavu koná bez
zbytočného odkladu; za tieto informácie však nezodpovedá, ak príjemca služieb koná podľa jeho
pokynov. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 22/2004 Z. z., do ktorého bola implementovaná
Smernica európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES zo dňa 08.06.2000 (smernica o elektronickom
obchode), ak poskytovateľ služieb poskytuje služby informačnej spoločnosti v rozsahu podľa odsekov 1,
3 a 4, nie je povinný sledovať informácie, ani oprávnený vyhľadávať informácie, ktoré sa prenášajú
alebo ukladajú. Ak sa však dozvie o protiprávnosti takých informácií, je povinný odstrániť ich z
elektronickej komunikačnej siete, alebo aspoň zamedziť k nim prístup; súd môže nariadiť
poskytovateľovi služieb ich odstránenie z elektronickej komunikačnej siete aj vtedy, ak sa poskytovateľ
služieb o ich protiprávnosti nedozvedel.
Pokiaľ v elektronickej komunikácii, resp. anonymnej diskusii je obsiahnutá informácia,
ktorá porušuje individuálne oprávnené záujmy, porušuje práva tretej osoby, zasahuje do osobnostných
práv, je protiprávna.
Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje
názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a
rozširovať idey a informovať bez ohľadu na hranice štátu (článok 26 ods. 1, ods. 2 veta prvá Ústavy
SR).
Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide
o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu,
verejného poriadku a ochranu verejného zdravia a mravnosti (článok 26 ods. 4 Ústavy SR).
Právo a sloboda sú obsahovo obmedzené právami iných, či už tieto práva vyplývajú ako
ústavne zaručené z ústavného poriadku alebo z iných zákonov chrániacich celospoločenské záujmy, či
hodnoty. Právo vyjadrovať názory môže zbaviť právnej ochrany nielen obsahové obmedzenie, ale i
forma, ktorou sa názory navonok vyjadrujú. Ak vybočí publikovaný názor z medzí všeobecne
uznávaných pravidiel slušnosti v demokratickej spoločnosti, stráca tým charakter konkrétneho úsudku a
ako taký sa spravidla ocitá už mimo medzí právnej ochrany.
K zásahom do osobnostných práv môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním
difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto
porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť,
či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na
prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu
realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. Na rozdiel od
skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu
zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných
(subjektívnych) kritérií. Aj z rozhodnutí Európskeho súdu vyplýva, že hoci nie je možné preukazovať
pravdivosť názoru, resp. hodnotiaceho úsudku, aj názor, či hodnotiaci úsudok môže byť excesom a
nemusí byť v súlade so slobodou prejavu - a to najmä vtedy, keď hodnotiaci úsudok nemá žiadny
faktický (skutkový) základ, od ktorého by sa odvíjal. Európsky súd v rozhodnutiach De Haes und Gijsels
v. Belgicko a Feldek v. Slovensko uviedol „tam, kde tvrdenie je hodnotiacim
úsudkom, môže primeranosť zásahu závisieť od toho, či existuje dostatočný skutkový základ pre
napadnuté tvrdenie, pretože dokonca aj hodnotiaci úsudok bez akéhokoľvek skutkového základu, ktorý
by ho podporoval, môže byť neprimeraný“. Treba rozlišovať medzi kritikou oprávnenou - prípustnou a
medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť (dobrú povesť). Ak
má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy
a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako
premís pre hodnotiaci úsudok. Vyslovenie hodnotiaceho úsudku požíva ochranu v rámci zaručenej
slobody prejavu, keď prejavený hodnotiaci úsudok vychádza z dostatočného faktického základu a
nevybočuje tak z medzí v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti.
Sloboda prejavu platí nielen pre informácie alebo myšlienky prijímané priaznivo,
považované za neškodné, či nedôležité, ale rovnako pre tie, ktoré sú nepríjemné, šokujú, či
znepokojujú. Súčasne však nemožno prekračovať vymedzené hranice o.i. z dôvodu ochrany cti (dobrej
v. Belgicko a Feldek v. Slovensko uviedol „tam, kde tvrdenie je hodnotiacim
úsudkom, môže primeranosť zásahu závisieť od toho, či existuje dostatočný skutkový základ pre
napadnuté tvrdenie, pretože dokonca aj hodnotiaci úsudok bez akéhokoľvek skutkového základu, ktorý
by ho podporoval, môže byť neprimeraný“. Treba rozlišovať medzi kritikou oprávnenou - prípustnou a
medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť (dobrú povesť). Ak
má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy
a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako
premís pre hodnotiaci úsudok. Vyslovenie hodnotiaceho úsudku požíva ochranu v rámci zaručenej
slobody prejavu, keď prejavený hodnotiaci úsudok vychádza z dostatočného faktického základu a
nevybočuje tak z medzí v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti.
Sloboda prejavu platí nielen pre informácie alebo myšlienky prijímané priaznivo,
považované za neškodné, či nedôležité, ale rovnako pre tie, ktoré sú nepríjemné, šokujú, či
znepokojujú. Súčasne však nemožno prekračovať vymedzené hranice o.i. z dôvodu ochrany cti (dobrej
povesti).
Rozhodovacou činnosťou súdov bolo ustálené, že práva na ochranu osobnosti sa môžu
samozrejme domáhať aj politici a ostatné verejne činné osoby; miera posudzovania skutkových tvrdení
a hodnotiacich úsudkov je však v ich prípade omnoho mäkšia v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je
to dané skutočnosťou, že osoba vstúpiaca na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako osoba verejne
známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny, ale aj súkromný život a
súčasne ho hodnotí zvlášť, ak ide osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti.
Rozhodnutie o tom, aké má navrhovateľ postavenie (status), robí súd. Toto rozhodnutie je
rozhodnutím o právnej otázke.
Navrhovateľ pred odvolacím súdom vyslovil, že nie je verejne činná osoba. Je členom W.
a pôsobí v L. Mesta H. T.. Podľa zistení súdu navrhovateľ je členom P., ktorá je poradným orgánom
mestského zastupiteľstva v H. T. a je členom S., ktorá je poradným orgánom primátora mesta. V období
od 24.02.2010 do 15.12.2010 bol navrhovateľ členom KZ., poradného orgánu Zastupiteľstva Q..
Je nepochybné, že členstvo navrhovateľa v komisiách, ktoré sú poradným orgánom
mestského zastupiteľstva v H. T., poradným orgánom primátora mesta a poradným orgánom
zastupiteľstva Q., je spojené s jeho verejným pôsobením, hoci - napríklad oproti politikom a verejným
činiteľom - do značnej miery limitovaným. Je pravdou, že na takéto osoby sú kladené zvýšené odborné
a morálne nároky, takže v tomto zmysle podliehajú kontrole verejnosti, a to najmä tej, ktorú ich práca
zaujíma. Napriek tomu je však potrebné vymedziť limity takéhoto posudzovania, ktoré je nutné stanoviť
prísnejšie oproti verejne činným a známym osobnostiam. Navrhovateľ nebol trestne stíhaný a
odsúdený. Navrhovateľ nie je politik , nepôsobí v komunálnej politike, nie je poslancom mestského
zastupiteľstva ani samosprávneho kraja, jeho členstvo v komisiách nevzišlo z hlasovania a volieb
občanov (opak tvrdený ani preukazovaný nebol), nie je preto verejným činiteľom. Možno ho však
považovať za „verejnú osobu“, ktorá sa angažuje v občianskych združeniach zameraných na šport
(vyjadrenie navrhovateľa pred odvolacím súdom), a preto vo vzťahu k navrhovateľovi, podľa názoru
odvolacieho súdu, miera slobody prejavu nemôže byť rovnaká ako voči politikom, resp. iným voleným
funkcionárom, ktorí majú aj iné mocenské oprávnenia.
Informácie uvedené v anonymných príspevkoch diskutujúcich v diskusnom fóre k článkom
uverejnených na internetovej stránke V. - H.: W. chce kúpiť ďalší pozemok pod kaštieľom zo dňa
26.01.2010 a W. vyzýva poslancov a spoluobčanov: Zastavte šafárenie s peniazmi a majetkom mesta!
zo dňa 16.02.2010, ktoré obsahujú výrazy „Zlodej J.“, „Zlodej a podvodník J.“, „Chrapúň J. bude mať
väčšie priestranstvo na strieľanie Z.“ a so „J. pokračujúcou zlodejinou páchanou na obyvateľoch v H. T.
a schvaľovanou našimi korupciou prehnitými poslancami“ sú informáciami, ktoré možno považovať za
protiprávne. Ich zverejnením a ponechaním na internetovej stránke došlo k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv navrhovateľa (z dokazovania pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že došlo k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa). Tento zásah do osobnosti sa
navrhovateľa dotýka - pred odvolacím súdom navrhovateľ uviedol, že nežije vo vzduchoprázdne a
popísal tri konkrétne situácie, keď sa predmetné výrazy dotkli jeho osobnosti a zasiahli do jeho
osobnostných práv -spochybňovanie vedenia rokovania jeho dcéry s rôznymi významnými klientmi v
spoločnosti, pre ktorú pracuje, keď jej otec je označovaný za zlodeja,
- dotazy od účastníkov seminára, na ktorom v rámci doktorandského seminára prednášala jeho druhá
dcéra, ako je to s jej otcom označovaným za zlodeja a
- dotaz učiteľky pri organizovaní športovej akcie s malými deťmi, ako je to s pozemkami -„pán J. ukradli
ste pozemky“. V tomto smere odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ktorý uložil
odporcovi ich odstránenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu sú citované výrazy spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby -
navrhovateľa a hoci autori týchto diskusných príspevkov vo svojich hodnotiacich úsudkoch vyjadrujú
svoje subjektívne názory k uverejneným článkom ohľadne prevodu majetkových práv Mesta H. T., je ich
hlavným cieľom zneuctenie a poníženie osoby navrhovateľa. Citované výrazy je možné vyhodnotiť ako
neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Vzhľadom na preukázaný zásah do
osobnostných práv navrhovateľa, ktorý možno považovať za protiprávny, je odporca podľa § 6 ods. 4
zákona č. 22/2004 Z. z. povinný v dôsledku rozhodnutia súdu žiadané výrazy z elektronickej
komunikačnej siete odstrániť. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že aj keď
podľa rozhodovacej činnosti súdov sa majú aplikovať princípy Európskeho súdu v tom zmysle, že
sloboda prejavu umožňuje najmä v diskusiách vo veciach verejného záujmu používať aj silnejšie,
expresívnejšie výrazy a sloboda prejavu sa vzťahuje aj na také myšlienky a názory, ktoré určitým
spôsobom urážajú a znevažujú, v danom prípade zásah spôsobila osoba vystupujúca v anonymite,
autorom zásahu je anonymný diskutujúci, miera ochrany slobody prejavu v takom prípade má byť
odporcovi ich odstránenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu sú citované výrazy spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby -
navrhovateľa a hoci autori týchto diskusných príspevkov vo svojich hodnotiacich úsudkoch vyjadrujú
svoje subjektívne názory k uverejneným článkom ohľadne prevodu majetkových práv Mesta H. T., je ich
hlavným cieľom zneuctenie a poníženie osoby navrhovateľa. Citované výrazy je možné vyhodnotiť ako
neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Vzhľadom na preukázaný zásah do
osobnostných práv navrhovateľa, ktorý možno považovať za protiprávny, je odporca podľa § 6 ods. 4
zákona č. 22/2004 Z. z. povinný v dôsledku rozhodnutia súdu žiadané výrazy z elektronickej
komunikačnej siete odstrániť. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že aj keď
podľa rozhodovacej činnosti súdov sa majú aplikovať princípy Európskeho súdu v tom zmysle, že
sloboda prejavu umožňuje najmä v diskusiách vo veciach verejného záujmu používať aj silnejšie,
expresívnejšie výrazy a sloboda prejavu sa vzťahuje aj na také myšlienky a názory, ktoré určitým
spôsobom urážajú a znevažujú, v danom prípade zásah spôsobila osoba vystupujúca v anonymite,
autorom zásahu je anonymný diskutujúci, miera ochrany slobody prejavu v takom prípade má byť
prísnejšia, nemožno preto od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby takýto zásah obsiahnutý na
internetovej stránke dlhodobo znášal (články sú po dobu dvoch rokov zverejnené).
Uplatneným žalobným návrhom o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka sa navrhovateľ od odporcu domáhal tiež ospravedlnenia za neoprávnený zásah do jeho
osobnostných práv a nemateriálnej ujmy v sume 5.000 Eur. Súd prvého stupňa aj týmto nárokom
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Popri posudzovaní otázky, do práv koho bolo neoprávneným
zásahom zasiahnuté, je povinnosťou súdu sa dôsledne zaoberať aj tým, kto sa zásahu dopustil. Totiž
len v prípade zistenia, že odporca sa dopustil toho konania, ktoré navrhovateľ v konaní považoval za
zásah do jeho chránených práv, a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti, možno
dosiahnuť úspech v konaní. Tieto zisťovania sú súčasťou posudzovania toho, kto je v konaní vecne
legitimovaný. Nedostatok vecnej legitimácie vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania
meritórnym rozhodnutím.
V prejednávanej veci je nespornou skutočnosťou, že odporca nie je autorom predmetných
diskusných príspevkov. Odporca nie je ten, kto zásah do osobnostných práv navrhovateľa spôsobil, nie
je daná jeho zodpovednosť (objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie) a nie je daná jeho
vecná pasívna legitimácia. Odporca nezasiahol do osobnostných práv navrhovateľa ani tým, že je
registrátorom a prevádzkovateľom webovej stránky, ktorá umožňuje tretím osobám, a to aj anonymne
uverejňovať svoje myšlienky a názory na spoločenské a politické dianie v Meste H. T.. V tomto smere
možno súhlasiť s názorom odporcu, že povinnosti možno v súlade s Ústavou SR ukladať len na základe
zákona, zo žiadneho právneho predpisu nemožno zodpovednosť odporcu za daný zásah do
osobnostných práv navrhovateľa vyvolaný anonymným diskutujúcim vyvodiť. Aj podľa
rozhodovacej činnosti Európskeho súdu platí, že zodpovednosť „za niečie protiprávne aktivity nie je
možné prenášať na tretie osoby, ktoré samé právo neporušili.“
Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v súlade s ust. § 157 O.s.p. patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Pokiaľ odporca v podanom odvolaní namietal, že súd svojvoľne zamenil výraz použitý v
žalobnom návrhu iným výrazom vo výroku a odôvodnení svojho rozhodnutia, je táto námietka,
vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, irelevantná, pretože v potvrdzujúcom výroku nedošlo k
žiadnym zámenám výrazov, k žiadnym zásahom do žalobného návrhu tak, ako bola zmena
prvostupňovým súdom pripustená a vo zvyšujúcej časti bol rozsudok súdu prvého stupňa odvolacím
súdom zmenený a návrh navrhovateľa zamietnutý.
K požiadavke právnej zástupkyne odporcu na pojednávaní pred odvolacím súdom na
odročenie pojednávania odvolací súd uvádza: Ust. § 213 ods. 2 O.s.p. upravuje, že ak je odvolací súd
toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní
veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k
možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva, že by
mal súd za týmto účelom účastníkom poskytnúť nejakú lehotu.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Podľa
rozhodnutia odvolacieho súdu mal v danej veci každý z účastníkov úspech len čiastočný, preto odvolací
súd v súlade s ust. § 142 ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .


Súvisiace články

SME: Za anonymný príspevok dostali aktivisti pokutu (o rozhodnutí Okresného súdu v Považskej Bystrici)

SME: Diskusie na webe súd neobmedzil (o rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne)

Anonym píše:
Čtvrtek 05.07.2012 18:57
Tak a zlodej má po chlebe, nie len že to vie už aj jeho rodina, ale už aj pol slovenska. Jedinou hanbou tohto pripadu je to, že ten sudca Janko...., čo to vybavil prvý krát z toho nič mať nebude, jedine ak to čo mu ostalo v kapse :-(

Jednoznačne vidno, že okresné súdy nefungujú a sú úplatné... :-(
Nah a teraz ma hladaj ty blb :-D !
Anonym píše:
Úterý 10.07.2012 15:47
Čoby nemal!
Veď je podpredseda Okresného súdu - má teda lepší plat ako ostatní!
Za takéto rozsudky by si zaslúžil aj pridať - no nebudem písať čoho !!

« srpen 2017 »
srpen
PoÚtStČtSoNe
123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031
Odporučiť
 

Copyright © 2000-2014 Klub Strážov, pokiaľ pri jednotlivých materiáloch nie je uvedený iný pôvodca. Prevádzkovateľ portála PB.OTVORENE.SK občianske združenie Klub Strážov nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi. Preberanie pôvodného materiálu je povolené výhradne na nekomerčné účely a s uvedením zdroja.

Kontakty: Klub Strážov, projekt PB.OTVORENE.SK, Švabinského 17, 851 01 Bratislava. E-mail: redakcia@pb.otvorene.sk Mobil: +421907034666. ISSN 1337-0359