Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / Prispievatelia / Klub Strážov / POVAZSKA.SME.SK: Tri rozsiahle články o neprimeranom výrube stromov pri ceste II/507

POVAZSKA.SME.SK: Tri rozsiahle články o neprimeranom výrube stromov pri ceste II/507

Autor: Klub Strážov Poslední změna: Pátek 11.05.2012 17:49
[2012-05-07] Na stránke POVAZSKA.SME.SK boli dnes uverejnené tri rozsiahle materiály o nadmernom výrube pri ceste II/507, od autorky Bernadetty Pitoňákovej. Dva z týchto článkov boli uverejnené aj v printovej verzii týždenníka MY - noviny stredného Považia.
http://povazska.sme.sk/c/6365266/vyruby-stromov-popri-cestach-su-prilis-rozsiahle.html

Výruby stromov popri cestách sú príliš rozsiahle

Pre rozsiahly výrub stromov pri čistení okolia cesty II/507 podalo ochranárske združenie z Považskej Bystrice podnet na inšpekciu životného prostredia. Rúbalo sa podľa nich aj to, čo sa nemalo. Podnet od občana dostala aj polícia.

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Ochranári sú pobúrení pre rozsiahly výrob stromov na Považí. Ten sa podľa nich neuskutočňuje v súlade s podmienkami uvedenými v povolení.

Hovoria aj o biznise s drevo-štiepkou, ktorý devastuje prírodu.

Výrub ho zaskočil

Keď videl Považskobystričan Jaroslav Ševčík, ako sa rúbu stromy pri obci Šebešťanová popri ceste druhej triedy, nezdalo sa mu, čo sa deje. „Videl som, že sa robí mimo vegetačného obdobia a na rovnom úseku, kde stromy podľa mňa neohrozovali a neobmedzovali premávku na ceste,“ uvádza Ševčík. Podľa povolenia, ktoré mu bolo ukázané, zistil, že sa robí výrub od Ilavy až po Bytču.

V súhlase však boli stanovené podmienky. Ševčík tvrdí, že došlo k ich porušeniu. „Uvádza sa, že má ísť o výruby suchých a náletových drevín a kríkov, ale tu sa rúbali stromy vysádzané v alejách, najmä orechy a jablone, ktoré bolo treba prednostne hlavne ošetriť udržiavacím a zmladzovacím rezom, ak sú poškodené. Toto sa nerobilo. Rovno sa rezali celé stromy,“ hovorí Ševčík.

Rozsiahly výrub a podnety

Juraj Smatana z občianskeho združenia Strážov, ktoré sa venuje ochrane životného prostredia, je presvedčený, že výrub evidentne prebiehal v rozpore so stanovenými podmienkami, rúbalo sa aj to, čo sa nemalo. „Podľa toho, čo som videl, cieľom nebolo zabezpečiť väčšiu bezpečnosť pre vodičov a prehľadnosť úsekov, ale získať čo najviac drevnej hmoty. V rozpore so stanovenými podmienkami, že môžu rúbať len do dvoch metrov od krajnice, rúbali až do vzdialenosti štrnástich metrov, za zvodidlami a hlboko pod násypmi cesty, kde strom naozaj nemohol ohroziť vodičov,“ tvrdí Smatana.

Združenie Strážov dalo okamžite po týchto zisteniach podnet na Obvodný úrad pre cestnú dopravu a komunikácie v Považskej Bystrici, aby vydal predbežné opatrenie, teda pozastavil platnosť výrubového povolenia a preskúmal nedodržiavanie. Práce potom zastali. Okrem toho dalo združenie podnet aj na Slovenskú inšpekciu životného prostredia v Žiline. „Obávame sa, že došlo aj k porušeniu základných zásad ochrany prírody, ktoré musia dodržiavať aj cestári pri údržbe ciest,“ hovorí sa Smatana. Chápe, že sa musí zabezpečiť bezpečnosť premávky, avšak pri dodrživaní podmienok na ochranu prírody.

Predĺženie platnosti

Smatana spochybňuje tiež to, akým spôsobom bola predĺžená platnosť povolenia, pretože vegetačné obdobie sa rešpektuje do 31. marca, potom výruby ustávajú.

„Tu bola predĺžená platnosť až do 15. apríla. Nie na základe stanoviska obvodného úradu životného prostredia, ale miestnej obhliadky pracovníčok Mestského úradu v Považskej Bystrici a jedného poslanca. To sa mi zdá zvláštne a chcem, aby sa vec prešetrila. Počas tejto obhliadky totiž uvádzajú skutočnosti, ktoré sú v rozpore so zmyslami. Tvrdia, že je chladný rok a vegetačné obdobie nastalo neskôr. Tvrdím, že bolo aj tento rok dostatočne teplo a hovoriť niečo iné je zvláštne. Opäť je to jeden zo znakov, ktorý ma usvedčuje v obavách, že tu bol veľmi silný finančný motív,“ tvrdí Smatana.

Biomasa a finančný stimul

K nekultúrnym výrubom dochádza podľa občianskeho združenia v posledných rokoch po celom Slovensku. „Nie sú to len cesty, ale je to aj okolie vodných tokov, kde môžeme sledovať masívne odstraňovanie drevín. Podľa všetkého je to spôsobené tým, že je silný finančný stimul biomasu získavať,“ tvrdí Smatana.

Dodáva, že Slovenská republika vypláca značné dotácie za produkciu energií formou spaľovania biomasy. Vzniklo tak mnoho elektrární a spaľovní, napríklad aj z eurofondov, ktoré používajú biomasu, a ich kapacita je už príliš veľká. „Toto je jeden dôvod, prečo vznikol na trhu obrovský hlad po biomase. Aj pre teplárne, ktoré nepoberajú dotácie za produkciu elektriny, je veľmi výhodné získavať drevnú hmotu výrubmi popri cestách, pretože obvykle nemusia za drevo zaplatiť alebo zaplatia menej. S biomasou z lesa je to po viacerých stránkach zložitejšie,“ hovorí Smatana.

Bez kontroly sa devastuje

Dodáva, že ak sa správca cesty dohodne, že firma robiaca výrub, bude odmenená drevom, má to úskalia.

„Zisk firmy, ktorá robí výrub, závisí od množstva dreva. Ak sa prísne nekontroluje, ako tento prebieha, môže dôjsť k devastácii. Jedným z bodov podmienok na súhlas s týmto výrubom bolo, že bude vykonaná terénna obhliadka alebo vychádzka. Počas nej malo dôjsť k jasnému vyznačeniu toho, čo sa rúbať má a čo nie. Nemôžeme nechať na firme, ktorá je odmenená objemom dreva, ktoré získa, aby rozhodovala,“ tvrdí Smatana.

Celoslovenský problém

Juraj Lukáč z lesoochranárskeho združenia VLK hovorí, že devastačné výruby začínajú byť problémom na celom Slovensku.

„Existujú veľmi nevhodné dotácie na drevnú štiepku, keď sa za spálenie kubíka drevoštiepky platí približne 50 eur, čo je podstatne viac, ako je výkupná cena dreva. Normálne palivové drevo sa predáva asi za desať eur, ale keď ho predáte ako štiepku do energetických spaľovní, tak máte 50 eur, čo je štvornásobný zisk. Dreva je málo a energetických spaľovní je postavených veľa, veľa treba aj rúbať,“ tvrdí Lukáč.

Na Slovensku sa preto zúfalo hľadajú zdroje na štiepku, kde sa dá. „Prvé sú pri potokoch, cestách, kde to nie je registrované ako lesný porast, a tým pádom môžu surovinu na štiepku rezať zadarmo, keď sa to tvári ako ošetrovanie brehových porastov a čistenie okolia ciest. Na to je aj cestný zákon. V lese by potrebovali ťažiť podľa lesných hospodárskych plánov a za drevo platiť,“ tvrdí Lukáč.

Porasty podľa ochranára dochádzajú, na východe preto majú už veľké problémy. „Toto, čo je na Považí, je len začiatok, ale môže to pokračovať. U nás je to už katastrofa, ide sa aj do národných parkov."

Výrub a ničenie hniezd

Súčasťou podnetu Strážova na inšpekciu životného prostredia je aj žiadosť na preskúmanie, či nebola narušená hniezdna doba vtákov. „Náš zákon o ochrane prírody je veľmi prísny, čo sa týka ochrany vtáctva. Tam, kde sa podarilo výrub zastaviť, sa hniezda nachádzajú. Kde prebehol a bola drevná masa spracovaná, sa to spätne nedá zistiť,“ hovorí Smatana.

Jano Topercer, samostatný vedecký pracovník - ekológ Univerzity Komenského, hovorí, že na vtáky bývajú stromoradia popri cestách bohaté. „Bežne v nich môže hniezdiť 20-30 druhov. Okrem častejších druhov sa takéto rozsiahle a drastické výruby môžu dotknúť aj vzácnejších a ohrozených, pri ktorých už dopady nemusia byť len lokálne. Zásah v polovici apríla na strednom Považí pre minimálne jedenásť skoršie hniezdiacich druhov znamená s najväčšou pravdepodobnosťou zničenie hniezd so znáškami. Nehovoriac už o skántrení toľkých zdravých pučiacich stromov, ktoré plnia v krajine mnohé iné funkcie a z ktorých mnohé zjavne nijako neohrozovali bezpečnosť premávky,“ hovorí Topercer.

Po podaniach ochranárov nariadila inšpekcia životného prostredia štátny dozor.

nedeľa 6. 5. 2012 7:24 | Detta Pitoňáková
© 2012 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://povazska.sme.sk/c/6365269/po-podnetoch-boli-prace-pri-ceste-pozastavene.html

Po podnetoch boli práce pri ceste pozastavené

Rúbanie stromov pri Šebešťanovej bolo zastavené. Aké sú stanoviská kompetentných?

POVAŽSKÁ BYSTRICA. K výrubu na ceste II/507 sa vyjadrovali i štátne organizácie a mesto. Niektoré priznávajú, že nebolo všetko v poriadku.

Po obhliadke boli zhrození

Kompetencie na výrub stromov v prvom stupni ochrany prírody, čo je aj prípad cesty II/507, prešiel podľa Pavla Petríka, prednostu obvodného úradu životného prostredia, kompletne na obce a mestá. „Je to už asi päť rokov dozadu. Ak vydal nejaké povolenie obvodný úrad pre dopravu, mal by si teraz odsledovať, či boli dodržané podmienky v ňom stanovené a vyvodiť z toho nejaké dôsledky,“ hovorí Petrík.

Dodáva, že pred rúbaním uviedol ich úrad do povolenia podmienky ochrany. „Bolo to rúbanie len v dvojmetrovom páse od krajnice, tiež aby aleje boli zachované, stromy, ktoré sú zdravé, ošetrené a nie vyrúbané, a v miestach, kde je križovatka alebo zložitejší výjazd na cestu, že by sa mohlo vyrúbať aj viac. Všetky podmienky zapracoval obvodný úrad do rozhodnutia na výrub. Boli sme spokojní,“ hovorí Petrík.

Stromy popri ceste majú podľa neho svoju funkciu. Zachytávajú prach, zlepšujú klímu, keď je cesta v tieni, lepšie sa udržiava a aj šoférovi sa lepšie ide. „Stanovené podmienky sa nám zdali na sprehľadnenie cesty a zabezpečenie bezpečnosti dostatočné. Po obhliadke sme zostali zhrození nad tým, aký je zásah,“ tvrdí Petrík.

Treba dodržať zákon aj podmienky

Považská Bystrica v mnohých prípadoch konzultuje s obvodným úradom postupy týkajúce sa ochrany životného prostredia. Zaujímalo nás, či konzultovali aj v prípade predĺženia povolenia na výrub mimo vegetačného obdobia. „Nie, ani nemusia. Krivdil by som im, keby som tvrdil, že sa nechodia radiť. V tomto prípade však neboli. Ale budem úprimný, čo im môžeme odpovedať na to, keby sa spýtali, či sa môžu rúbať aj mimo vegetačného obdobia? Povedali by sme, že by nemali. Sme štátna správa a musíme dodržiavať zákon. Keby boli dodržali dva metre, kde bola prevažná väčšina poškodených stromov a náletov, nič by sa nebolo stalo,“ hovorí Petrík.

Medzi mlynskými kameňmi

Jozef Mamis zo Správy ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja hovorí, že pristúpili k čisteniu s cieľom zvýšiť bezpečnosť a zabrániť poškodzovaniu vozidiel. Pripúšťa, že nie so všetkým, čo sa popri ceste robilo, je spokojný. „Nehovorím, že je všetko v poriadku,“ hovorí Mamis. Mali však podľa neho firmu, ktorá nerobí práce prvýkrát a má dostatok odborných skúseností.

Sporný zostáva podľa neho výrub do vzdialenosti dvoch metrov. „Mám však uznesenie vlády z roku 2008, kde je vykreslené, pokiaľ môžeme rezať a môže sa rezať až do 4,5 metra. Ale my sme pápežskejší než pápež a povolíme to do dvoch metrov. Firma, ktorá dostala prácu, bola o podmienkach poučená a mali robiť v intenciách toho, čo bolo povolené,“ vysvetľuje Mamis. Na to, prečo sa niekde rezalo až do vzdialenosti štrnástich metrov, konkrétne nereagoval. Povedal však, že na viacerých miestach ich ľudia, vlastníci pozemkov alebo ich nájomcovia, priamo tlačili k výrubu do väčšej vzdialenosti. „Dokonca sa nám vyhrozili, že nám vyrúbia nájom za to, že sú na ich pozemkoch naše stromy,“ hovorí Mamis. Dodáva, že správca je tomto prípade ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. „Sme tlačení zákonom, ktorý nám stanovuje, aby bola zabezpečená bezpečnosť dopravy a prejazdný profil cesty, aby nezasahovali do neho konáre, na druhej strane zase stanovenými podmienkami ochrany. Dostávame listy od policajtov, dopravcov osobnej aj nákladnej prepravy, kde nás žiadajú, aby sme sprejazdnili úseky cist a zabezpečili na nich väčšiu bezpečnosť,“ tvrdí Mamis.

K plateniu za práce Mamis uviedol, že firma, ktorá robila práce po tom, čo porasty vyrezala, zoštiepkovala ich a predala ako biomasu. „Čo získala, bola jej odmena za odvedenú prácu. Správu ciest to teda nestálo ani korunu.“

Zastavili práce

Riaditeľ obvodného úradu pre cestnú dopravu a komunikácie Zdenko Janoviak informoval, že orgán štátnej správy, ktorý vydal povolenie, súčasne kontroluje jeho plnenie.

„Po zistení nedostatkov Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Považskej Bystrici zastavil práce na výrube drevín. Súhlas na výrub bol vydaný na základe písomného stanoviska Obvodného úradu životného prostredia v Považskej Bystrici a kladných stanovísk príslušných obcí v intraviláne ktorých sa výrub vykonával. Ak došlo k výrubu drevín nad rámec povolenia, obvodný úrad dopravy neskúmal, či organizácia poverená výrubom má k tomu povolenie od kompetentných inštitúcií alebo nemá, nie je to v našej kompetencii,“ tvrdí Janoviak.

Zvýšenie bezpečnosti

Výruby robené v súlade s povolením polícia vždy uvíta. „Hodnotíme počin pozitívne z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky. Neprehľadné a tmavé miesta sú presvetlené, zlepšila sa viditeľnosť,“ hovorí Ľubomír Dvorský, riaditeľ okresného dopravného inšpektorátu.

K úseku pri Šebešťanovej sa vyjadriť konkrétne nevedel. Dodal ešte, že je potrebné uvedomiť si, že stromy sú pevné prekážky pri doprave a pri dopravných nehodách, keď narazí vozidlo, máva to fatálne následky na zdraví a životoch ľudí.

Vyjadrenie mesta

Emília Martinková z mestského úradu hovorí, že vo veci povolení konal obvodný úrad pre cestnú dopravu a boli jasne dané podmienky uskutočnenia.

„Považovali sme rozhodnutie za dostatočné na to, aby bol výrub urobený dobre, bez porušenia zákonov. Urobili sme tam obhliadku so správcom cesty a dohodli sme sa na podmienkach. Keby sme vedeli, čo z toho vznikne, vyznačili by sme radšej detailne strom po strome. Podmienky, ako som povedala, však boli podľa nás dostatočne jasné, aby boli dodržané zásady ochrany prírody,“ tvrdí Martinková. Dodáva, že s termínom predĺženia na výrub po vegetačnom období súhlasili, lebo boli nízke teploty. Martinková tiež zdôraznila, že v zákone sa uvádza, že výrub sa uskutočňuje najmä v období vegetačného pokoja. „Nie je striktne daný,“ dodáva.

nedeľa 6. 5. 2012 11:27 | Detta Pitoňáková
© 2012 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

http://povazska.sme.sk/c/6366816/vyrub-stromov-pri-ceste-ii507-ktoru-presetruje-inspekcia-zivotneho-prostredia.html

Výrub stromov pri ceste II/507, ktorú prešetruje inšpekcia životného prostredia

 



Rúbanie orechovej aleje pri Šebešťanovej, časti Považskej Bystrice, bolo zastavené. Jeden obyvateľ dal podnet na políciu, podnet má aj inšpekcia životného prostredia. Na inšpekciu sa obrátilo aj občianske združenie Klub Strážov, ktoré sa zaoberá ochranou životného prostredia. 
Takto vyzeral ošetrujúci rez ...
Rúbalo sa až 14 metrov od krajnice, povolenie bolo na dva metre, legislatíva pripúšťa najviac okolo piatich metrov.
vyrubDOPL.jpg
Suché stromy pri ceste zostali, rúbali sa živé, zdravé a zo strany ďalej od vozovky.
vyrub2.jpg
vyrub3.jpg


Vyrúbaná orechová aleja pri Upohlave.



Drevo sa štiepkuje a používa sa ako biopalivo.
Hniezdo v korune stromu. Je ich tu viac.
Stromoradia popri cestách sú podľa ochranárov miestom bohatým na hniezda desiatok druhov vtákov.







Odstránili časť stromu, ktorá nezasahovala do cesty.

pondelok 7. 5. 2012 12:59 | Detta Pitoňáková
© 2012 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

« prosinec 2017 »
prosinec
PoÚtStČtSoNe
123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
Odporučiť
 

Copyright © 2000-2014 Klub Strážov, pokiaľ pri jednotlivých materiáloch nie je uvedený iný pôvodca. Prevádzkovateľ portála PB.OTVORENE.SK občianske združenie Klub Strážov nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi. Preberanie pôvodného materiálu je povolené výhradne na nekomerčné účely a s uvedením zdroja.

Kontakty: Klub Strážov, projekt PB.OTVORENE.SK, Švabinského 17, 851 01 Bratislava. E-mail: redakcia@pb.otvorene.sk Mobil: +421907034666. ISSN 1337-0359