Vývin pozemkovej reformy

SEMINÁRNA PRÁCA NA DEJEPIS

MAŤ ČI NEMAŤ...

alebo

VÝVIN POZEMKOVEJ REFORMY

2008                       AUTOR: KRISTÍNA PIECHOVÁ

Čestne vyhlasujem, že prácu na tému Vývin pozemkovej reformy som vypracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúr

OBSAH

1 ÚVOD......................................................................................................................................5

2 METODIKA...........................................................................................................................6

3 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ..........................................................................................7

            3.1. Charakteristika pozemkovej reformy.......................................................................7

            3.2 Historický pohľad na pozemkovú reformu...............................................................7

            3.3 Zákony pozemkovej reformy……………................................................................8

            3.4 Priebeh pozemkovej reformy....................................................................................8

            3.5 Rozdelenie pôdy v pozemkovejn reforme...............................................................10

            3.6 Ukončenie pozemkovej reformy.............................................................................11

4 VLASTNÁ PRÁCA............................................................ ................................................12

            4.1 Ukážka prídelovej listiny........................................................................................12

            4.2 Podrobné rozpísanie zákonov pozemkovej reformy so Zbierky zákonov

                   a nariadení štátu československého....................................................................... 13

5 RIEŠENIE PROBLÉMU....................................................................................................16

6 ZÁVER..................................................................................................................................17

7 RESUME...............................................................................................................................18

8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY.............................................................................19

1 ÚVOD

            Pozemková reforma je procesom, v ktorom sa rozdelila väčšina veľkostatkov a to najmä poľnohospodárskych. Prvá pozemková reforma, ktorá bola vymedzená záberovým zákonom z r. 1919 rozdelila veľké súkromné vlastníctvo. Pre jej uskutočnenie vznikol Štátny pozemkový úrad. V rokoch 1945 – 1948 sa uskutočňovala najprv dekrétom prezidenta republiky. V roku 1947 vyhlásili revíziu pozemkovej reformy.

            Ako formou a prostredníctvom ktorých zákonov sa pozemková reforma uskutočňovala som sa zaoberala bližšie vo svojej seminárnej práci.

2 METODIKA

Pri vypracovaní danej témy som použila knihy, archívne dokumenty a internetové stránky, ktoré budú uvedené v použitej literatúre. Vo svojej vlastnej práci som vypracovala

3 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

3.1 Charakteristika pozemkovej reformy

Pozemková reforma - to sú zásahy vládnucich tried do vlastníctva pozemkov, spojené s rozdeľovaním veľkostatkov a prideľovaním pôdy novým majiteľom (a to najmä roľníkom). Pozemkovými reformami chceli vládnuce triedy riešiť vnútorné hosp., soc. a polit. problémy, kt. sa nahromadili v procese rastu veľkostatkov a s ním súvisiaceho úpadku roľ. hospodárstiev. Vo vykorisťovateľských spoločnostiach sú pozemkové reformy predovšetkým jedným z nástrojov na utíšenie narastajúceho sa rev. hnutia dedinskej chudoby. Zabezpečením existencie drobných a stredných roľníkov však prispievajú aj ku zvýšeniu št. príjmov z daní a dostatku lacných pracovných síl v poľnohospodárstve. Konkrétne ciele pozemkovej reformy ako aj spôsob ich uskutočnenia i jej výsledky určoval celkový charakter danej krajiny a záujmy vládnucich tried.

3.2 Historický pohľad na pozemkovú reformu

Pozemkové reformy existovali už v otrokárskej spoločnosti. Významnú  úlohu zohrali už po víťazstve buržoáznych revolúcií v mnohých krajinách pri definitívnej porážke feudálnych vzťahov. Uskutočnili sa až po víťazstve VOSR v ZSSR a po roku 1945 v ďalších socialistických krajinách. Práve vtedy sa stali súčasťou úplného oslobodenia pracujúcich od vykorisťovania a útlaku. V Európe, po 1. svetovej vojne, bolo 16 krajín nútených uskutočniť pozemkovú reformu. V krajinách ako Južná Amerika, Ázia a Afrika je boj za pozemkovú reformu stále aktuálny.

Spôsob likvidácie feudalizmu v Uhorsku v revolúcii 1848-1849 a po nej mal za následok, že uhorské a v ňom aj slovenské poľnohospodárstvo sa vyvíjalo tzv. – pruskou cestou. Rozhodujúcu úlohu si v ňom zachoval – veľkostatok, roľ. masy trpeli nedostatkom pôdy. V roku 1895 v slov. župách vlastníci a nájomníci pôdy nad 57 ha mali k dispozícii vyše 50%  pôdy, z toho latifundiá nad 570 ha 36%. Nové rozdelenie pozemkov mohla zabezpečiť jedine revolúcia. Významnou súčasťou revolúcie, ktorej výsledkom bol vznik ČSR, bolo aj revolučné hnutie širokých más pracujúcich v poľnohospodárstve. Zničenie prevažnej časti dedinského obyvateľstva počas prvej svetovej vojny ešte viac zvýšilo problém získania pôdy. Keďže nebolo veľa možností nájsť si prácu v iných odvetviach národného hospodárstva, získanie pôdy sa stalo veľmi dôležitým. Na likvidácii latifundií ( ale zachovaní veľkostatkov) mala veľký záujem i časť agrárnej buržoázie. Išlo o presun pozemkového vlastníctva z rúk maďarskej a nemeckej šľachty do rúk českej a slovenskej buržoázie. Pod tlakom vznikajúceho revolučného hnutia, v snahe oddeliť hnutie roľníkov od revolučného hnutia proletariátu, sa v povojnových rokoch prijal celý komplex zákonov. Boli určené na realizáciu nového rozdelenia pozemkového vlastníctva v ČSR.

3.3 Zákony pozemkovej reformy

Zákon č.32/Zb. z 9. 11. 1918 mali znemožniť majetkové presuny veľkého pozemkového vlastníctva.

            Záborový zákon č. 215/Zb. zo 16. 4. 1919 určoval základné princípy pozemkovej reformy, dával pod zábor majetok nad 150 ha poľnohosp. a 250 ha všetkej pôdy.

Zákon č. 330/Zb. z 11.6. 1919 bol realizovaním pozemkovej reformy poverený Štátny pozemkový úrad (ŠPÚ), ktorý bol podriadený vláde.

Zákon č. 81/Zb. z 30. 1. 1920 určoval všeobecné smernice pre prídel pôdy.

Úverovú pomoc prídelcom riešil zákon č. 161/ Zb. z 11.3. 1920 a tzv. náhradový zákon ( č. 329/Zb. z 8.4. 1920)

určoval konkrétny spôsob prevzatia pôdy, stanovoval preberaciu cenu i spôsob jej úhrady.

3.4 Priebeh pozemkovej reformy

Dôležitú pozíciu pri realizácii zákonov pozemkovej reformy mala buržoázia, najmä agrárna. Tie však nebolo možné uviesť do praxi ešte počas revolučného rozmachu. Mohlo sa to uskutočniť až po porážke decembrového generálneho štrajku. K tomuto účelu boli prijaté nové zákony po decembri 1920 a úplné ovládnutie aparátu, ktorý pozemkovú reformu  uskutočňoval. V českých krajinách bola pozemková reforma dokončená do konca r. 1925, na Slovensku do konca roku 1929. Pôdu od vlastníkov do rúk štátu preberali, oceňovali, rozmeriavali, prideľovali a jej cenu určovali komisariáty obvodných úradovní ŠPÚ zriadených v Trenčianskych Tepliciach, vo Zvolene a v pol. 20. rokov v Prešove.

            Do roku 1937 bolo 189 528 prídelcom pridelených 690 500 ha všetkej pôdy (t.j. 49% všetkej pôdy, ktorá bola k dispozícii), z toho 323 200 ha poľnohospodárskej.

            Cena pôdy v rámci pozemkovej reformy bola nižšia ako pri voľnej kúpe, ale aj tak väčšina roľníkov a bezzemkov nemala peniaze ani na zloženie z polovice požadovanej sumy (a úver sa dal v slovenských podmienkach získať len veľmi ťažko). Ceny sa určovali zložitými výpočtami. K preberacej cene sa prirátavali rôzne prirážky, ktoré dosahovali niekedy aj 42% základnej sumy. Ceny za 1 ha sa pohybovali okolo – 2000-2500 Kč v krmovinárskej a 4800-8600 v repárskej oblasti. Okrem toho, na Slovensku ŠPÚ podporoval (priamo alebo nepriamo) tzv. skrátené prídelové konanie. Táto forma dávala majiteľom právo určovať komu, koľko a za akú cenu pôdu dajú (ceny boli vtedy oveľa vyššie, než aké určil ŠPÚ). Takéto prípady sa stávali najmä na cirkevných majetkoch.

Česká a slovenská buržoázia podlomili aj na Slovensku ekonomickú a politickú moc bývalých vládnucich tried a zmocnili sa časti ich pozemkového majetku. Pozemková reformy sčasti likvidovala šľachtické latifundiá. Tým uvoľnila cestu kapitalizmu do poľnohospodárstva. Znamenalo to presun pôdy od veľkostatkárov smerom k str. kapit. podnikom a roľ., hl. veľkým a str. hospodárstvam. Pre bezzemkov a malých roľníkov bola sklamaním. Nevyriešila problém nedostatku pôdy. Pôvodným majiteľom dala k dispozícii milióny Kč. Narástol počet prídelcov. Keď tisíce z nich stratilo pôdu, rozmnožili sa rady dedinského i mestského proletariátu, odsúdeného k trvalej nezamestnanosti, polozamestnanosti, biede a hladu.

HSĽS sa od svojho vzniku vyhlasovala za najväčšieho ochrancu záujmov slovenského roľníctva. Kritizovala agrárnu politiku centralistických strán. Keď sa táto strana v roku 1939 zmocnila vlády, ukázalo sa, že jej program bol len prázdnymi sľubmi. Pôvodná správa predpokladala rozdelenie 44% všetkej pôdy klérofašistom slov. štátu. No zák. č.46./Sl.z.z 22.2.1940 také zmeny znemožnil. Z pôdy sa rozdelilo len 2,7%.

V. zjazd KSČ vytýčil heslo konfiškácie a parcelácie veľkostatkárskej pôdy – to sa stalo trvalou požiadavkou strany. Už v priebehu oslobodzovania Slovenka Slovenskou armádou sa rozhodlo o konfiškácií pôdy Nemcov, Maďarov, zradcov a nepriateľov národa a o jej urýchlenom rozdelení pracujúcemu roľníctvu. Túto zásadu uzákonil Košický vládny program a dekréty prezidenta republiky v júli a júni 1945. Po parlamentných voľbách v roku 1946, v ktorých zvíťazila KSČ, začala táto strana realizovať zásady svojej politiky: ,, pôdu do rúk tomu, kto na nej pracuje´´. Pod vedením KSČ sa uskutočnili 3 etapy: 1. etapa – konfiškácia pôdy nepriateľov a zradcov, 2. etapa – revízia p.r. z obdobia buržoázie ČSR, 3. etapa – nová pozemková reforma. Po voľbách v 1946 nastolila rad opatrení na ochranu malých a stredných roľníkov – stali sa súčasťou Budovateľského programu vlády . Obsahovala o.i. požiadavku p.r. z obdobia burž. ČSR.

            Februárové víťazstvo čs. pracujúceho ľudu definitívne odstránilo prekážky pri realizácii p.r. Už 21.3. 1948 prijalo NZ zák. o novej pozemkovej reforme.

V ľudovodemokratickom ČSR pozemková reforma plne splnila soc.- ekon. i polit. cieľ, čo znamená že zlikvidovala veľké pozemkové vlastníctvo a presunula pôdu v prospech bezzemkov, malých a str. roľníkov. Rovnaké ciele mala p. r. 1945 – 1949 plniť aj na Slovensku. Jej dosah bol však na Slovensku závažnejší. Jej realizácia však bola ťažšia a zdĺhavejšia. Požiadavka všeobecnej pozemkovej reformy bola zakotvená aj i v Manifeste SNR z februára 1945. Táto požiadavka pozemkovej reformy (v ktorej išlo o rozdelenie veľkostatkov, zvyškových majetkov a cirkevnej pôdy) sa stala aktuálnou najmä na jar a v lete 1945. Ministerstvo poľnohospodárstva, vzhľadom na podmienky v českých krajinách, presadilo pomalší postup (rozdelenie pôdy skonfiškovanej zradcom, kolaborantom, nepriateľom republiky z radov nem. a maď obyvateľstva), ktorý mal platiť aj pre Slovensko. A to vyvolávalo na Slovensku značné problémy. Podľa nariadení SNR mali právo na prídel najmä – deputátnici, poľnohospodársky robotníci. Prednostne mali získať pôdu aktívny účastníci protifašis. boja a SNP, vojaci, partizáni, býv. polit. väzni, roľníci poškodení vojnovými udalosťami. Väčšinu lesnej pôdy prevzali štátne lesy. Cena pôdy pre nových majiteľov mala hodnotu 1-2 ročných úrod, mala sa splácať 15 rokov ( v sociálne zdôvodnených prípadoch mohli prídelcovia získať pôdu zadarmo). Prídelca bol povinný na pôde sám hospodáriť ( jej prenajímanie al. predaj boli zakázané). Mnohí  dostali spolu s pôdou i skonfiškovaný inventár, dobytok, zásoby. Zo štátnych prostriedkov boli vybudované zničené zničené dediny, armáda odovzdala roľníkom bezplatne tisíce koní, štát poskytol výhodné úvery, nájomné znížil o polovicu.

Z iniciatívy komunistov v spolupráci NV chceli urýchlene rozdeľovať skonfiškovanú pôdu. Jej priebeh však začalo negatívne ovplyvňovať pôsobenie reakčných živlov, ktoré podporovala a viedla DS.

            Boli vydávané komplikované smernice, byrokraticky vyžadovali ich plnenie a často len z formálnych dôvodov zamietalo al. vracalo návrhy na konfiškáciu a rozdelenie pôdy. 1. etapa pozemkovej reformy sa mohla na Slovensku uskutočniť až po februárovom víťazstve čs. pracujúceho ľudu.

            Snaha o urýchlenie 1. etapy pozemkovej reformy a jej ďalších etáp patril k hlavným otázkam triedneho boja na slovenskej dedine. KSS chcela pre svoju politiku získať väčšinu roľníctva. Problémy poľnohospodárstva a pozemkovej reformy sa prerokúvali na mnohých zasadnutiach predsedníctva ÚV KSS. KSS mala stále silnejší ohlas v radoch roľníctva. Odhaľovala pred roľníkmi protiroľnícku politiku DS. Veľkú pomoc bezzemkom, malým a stredným roľníkom poskytovala robotnícka trieda.

3.5 Rozdelenie pôdy v pozemkovej reforme

            V rámci prvej pozemkovej reformy bolo rozdelených 335 357 ha pôdy, z toho 61 949 ha pripadlo ŠM, štátnym lesom 198 654 ha, štátnemu sektoru 73,6%, JRD 1075 ha, drobným prídelcom 7554 ha a ostatným 66 125 ha. V novej pozemkovej reforme bolo rozdelených 96 253 ha pôdy. Vo všetkých etapách bolo spolu rozdelených 977 556 ha pôdy. ŠM dostali 108 571 ha, štátne lesy 490 870 ha, JRD 63 757 ha, drobní prídelcovia 173 792 ha, ostatní 140 566 ha pôdy.

3.6 Ukončenie pozemkovej reformy

Po definitívnom víťazstve čs. pracujúceho ľudu sa i na Slovensku mohla dokončiť 1. etapa. A v krátkom časovom období sa uskutočnila aj 2. a 3. etapa pozemkovej reformy. Ale toto obdobie už spadalo do obdobia, keď sa začala plánovať kolektivizácia a socializácia poľnohosp. výroby. Prevažná časť pôdy pozemkovej reformy už bola pridelená ŠM, štátnym lesom a JRD.

            Pozemková reforma sa najintenzívnejšie uskutočňovala v rokoch 1923 – 1926, avšak v podstate nebola dokončená ani do roku 1938. Roku 1945 skonfiškovali poľnohospodársky majetok Nemcov, Maďarov, kolaborantov a zradcov. V roku 1947 vyhlásili revíziu prvej pozemkovej reformy. V roku 1948 bola pozemková držba obmedzená na 50 ha.

4 VLASTNÁ PRÁCA

 4.1 Ukážka prídelovej listiny

            Vo svojej vlastnej práci som sa rozhodla použiť ako príklad jeden z dokumentov, ktorý som našla v archíve v Považskej Bystrici, je to ukážka prídelovej listiny pre Melaniu Schwaben Durneiss:

Číslo: 738/1930.

Obecné svedectvo

,,Podpísané predstavenstvo obce Domaniža týmto hodnoverne svedčí, že Melania Schwaben Durneiss, veľkostatkárka v Domaniži v dobe od r. 1919 po dnes odpredala nasledovné nemovitosti:

            V poz. kn. prot. číš. 19 m. č. 131 vo výmere 5 k.j. 944 siah Štefanovi Čičkánovi v Domaniži, v tom istom protokole pod m.č.1110 vo výmere 944 siah, Pavelovi Špánikovi v Domaniži; tiež v tom istom protokole pod m.č. 1238 vo výmere 600 siah, m.č. 1297 vo výmere 450 siah, m.č. 1341 vo výmere 750 siah Gabrielovi Augustínovi, obyvateľovi v Domaniži; v pozn. knihe prot. č. 19 pod m.č.702  vo výmere 300 siah a m. č. 1068 vo výmere 394 siach Jánovi Kardošovi z Domaniže; v pozn. kn. prot. č. 19. pod m. č. 1119/ 3 – 4 vo výmere 2 k.j. 520 siah a m. č. 1126 vo výmere 4 k. j. 662 siah Karolovi Kardoš z Dolných z Kardošovej Viesky; v poz. kn. prot. m.č. 19 m. č.3599 vo výmere 9 k.j. 375 siah Peterovi Zigušovi zo Sádečného; v poz. kn. č. 19 m. č. 4010/a vo výmere 40 k.j. obyvateľom osady Domanižskej Lehoty. Všetky tieto pozemky ležia v chotári obce Domaniža. Ďalej predala menovaná celý svoj nehnuteľný majetok ležiaci v obci Čelkova Lehota v poz. kn. prot. č. 42 pod m. č. 876 – 1255 Obyvateľom z obce Čelková Lehota.

                        V Domaniži, dňa 19. marca 1930´´[1]

4.2 Podrobné rozpísanie zákonov pozemkovej reformy so Zbierky zákonov a nariadení štátu československého

,,Zákon zo dňa 9. novembra 1918 o obstavení veľkostatkov: Národný výbor československý nariaďuje:

§1. Každé zcizení mezi živými, jakož i zastavení a reální zatížení smluvní i exekuční statků zapsaných do desek zemských bez svolení úřadů pro správu zemědělskou jest neplatné.

§2. Zápisy do zemských desk o právních jednáních uvedených v §1., jež pocházejí  ze smluv datovaných před platností tohoto zákona, jsou nepřípustny.

§3. Zákon tento nabýva účinnosti dnem vyhlášení.

( Dr. Fran. Soukup, Ant. Švehla, F. Staněk, Jiří Stříbrný, Dr. Alois Rašín, Dr. Vavro Šrobár)´´[2]

,,Zákon zo dňa 16. apríla 1919 o zabraní veľkého majetku pozemkového:

na základe uznesenia Národného zhromaždenia nariaďuje:

§1. Aby byla provedena úprava pozemkového vlastnictví, zabíra se státem velký majetek pozemkový ( §2), ležící v území Československé republiky, v to čítajíc velký majetek vázaný, a zřizuje se úřad pozemkový.

§2. Velkým majetkem pozemkovým jest rozuměti soubory nemovitostí s právy, která jso spojena s jejich držrním, jestliže výměra náležející v území Československé republiky vlastnicky jediné osobě nebo týmž spoluvlastníkům je větší než 150 ha půdy zemědělské ( rolí, luk, zahrad, vinic, chmelnic), nebo 250 ha půdy vůbec.

Manželé nerozvedení považují se za osobu jedinou.

§3. Ze záboru jsou vyloučeny: a) objekty právně i hospodářsky samostatné, jež neslouží hospodaření na zabraných nemovitostech;

                                                 b) majetek zemský, okresní a obecní (jmění i statek), s výhradou zvláštních zákonných ustanovení o jejich úpravě.

§4. Jestliže se po vyhlášení tohoto zákona soustředí ( ve vlastnictví jediné osoby, týchž spoluvlastníků, nerozvedených manželů, nebo rodičů a dětí prvého stupně) ze svobodného majetku pozemkového soubor nemovitostí, který je podle §§ 2 a 3 prědmnětem záboru a  přesahuje výměru uvedenou v § 2, stáva se tento soubor majetkem zabraným.´´[3]

,,Zákon zo dňa 11. júla 1919 o pozemkovém úřadě:

Na základe uznesenia Národného zhromaždenia nariaďuje:

§1. Ve smyslu §§1 a 15 záborového zákona ( zákona ze dne 16. dubna 1919, č.215 Sb. zák. a nař., o zabrání velkého majetku pozemkového) zřizuje se státní pozemkový úřad pro celé území Československé republiky se sídlem v Praze.

§2. Pozemkový úřad podléhá ministerské radě.

§3. V čele pozemkového úřadu stojí předseda a dva náměstkové, jmenovaní k návrhu ministerské rady presidentem republiky. Předseda, nebo jeden z jeho náměstků, zastupuje pozemkový ůřad na venek i v ministerské radě. Práce výkonné obstarává potřebný počet úřednictva, systemisovaného ministerskou radou a jmenovaného předsedou pozemkového úřadu, pokud jmenování to nepřísluší podle ústavy presidentu  republiky. V úředníctvu zastoupen býti musí živel právnický, technický a zemědělský a každému odboru budiž v čelo postaven příslušný odborník. Místa úřednická obsazují se na základě veřejného konkursu.´´[4]

,,Zákon zo dňa 30. januára 1920 o obecných pamätných knihách:

§1. Každá politická obec jest povinna založiti a vésti pamětní knihu obecní.

§2. K založení a vedení pamětní knihy obecní zřízena budiž v každé obci komise. Zápisy provádí kronikář, ustanovený obecním zastupitelstvem za přimneřenou odměnu.

§3. Provésti zákon ukládá se ministru školství a národní osvěty a ministru vnitra.´´[5]

,,Zákon zo dňa 30. januára 1920, ktorým sa vydávajú  po rozume §u 10 zákona zo dňa 16 apríla 1919, č.215 Zb. zákonov, nariadení a ustanovení o prídele zabranej pôdy a upravuje sa nové pridelenie pôd ( Zákon prídelový):

§1.Zabranou a převzatou půdu, pokud jí stát sám nepodrží nebo nepoužije k účelům všeobecně prospěšným, přidelí pozemkový úřad:

1.malým zemědělcům, domkářům, drobným živnostníkům, zaměstnancům zemědělským i lesnickým a bezzemkům, a to zvlášte legionářům

2. sdružením, která se skládají z osob uvedených pod číslem 1;

3. osobám jmenovaným v §u 5  tohto zákona;

4. sdružením zemědělským a spotřebním (§§ 6 a 7)

5. obcím a jiným veřejným svazům;6. jiným osobám právnickým, ústavům a zařízením k účelům vědeckým, lidumilným a obecně prospěšným.´´[6]

,,Zákon zo dňa 8. apríla 1920 o prevzatí a náhrade za zabraný pozemkový majetok (zákon náhradový).

Časť 1.

a) O prípravných prácach.

§1. Pozemkový úřad má právo vykonati na zabraném pozemkovém majetku všechný přípravné práce, které mají sloužiti k tomu, aby byl vypracován plán pro přejímání a přidělování zabraného majetku.

b) O vyrozumení vlastníka a poznámke prevzatia.

§2. Vykonávaje právo určené v § 5 záborového zákona, oznámí pozemkový úřad vlastníku zabraného majetku pozemkového, které jeho nemovitosti rozhodl se právě převzíti podle svého pracovního plánu. Oznámení to podá pozemkový úřad u soudu, v jehož knihách nemovitosti přejímané jsou zapsány. Jsou-li přejímané nemovitosti zapsány v knihách u několika soudů, podá pozemkový úřad oznámení toliko u jednoho z nich a připojí pro ostatní soudy potřebné stejnopisy.

c) O výpovedi.

§ 12. Pokud tento zákon neustanovuje jinak, budiž před skutečným převzetím zabraného majetku pozemkovým úřadem dána osobám na něm hospodářícím výpověď aspoň 6 měsíční.

Zpravidla budiž dána výpověď tak, aby osoba na přejímaném majetku hospodařící mohla skončiti práce sklizňové. Byla-li dána výpověď až do skončení sklizňových prací, jest posledním dnem viýpovědní lhůty 30. září téhož roku.

Náhrada za zabraný majetok.

§41. Náhradou za převzatý pozemkový majetek jest cena jeho vyplývající z průměru cen docilovaných v letech 1913 až 1915 při prodeji statků z volné ruky v rozloze přes 100 ha.,,[7]

5 RIEŠENIE PROBLÉMU

            ,,Pozemková reforma v prvý rokoch budovania ČSR splnila svoj cieľ – uspokojiť požiadavky bezzemkov, malých a str. roľníkov na pôdu.´´[8] Zmenila štruktúru poľnohospodárskych podnikov na Slovensku. V jej priebehu boli zlikvidované statkárske podniky nad 50 ha. Podstatne oslabila aj bohatstvo dedinských boháčov.

            ,,Pozemková reforma splnila aj svoj politický cieľ, významnou mierou prispela k upevneniu rob.- roľ. triedneho zväzku. Tento zväzok vedený KSS bol rozhodujúcim činiteľom porážky burž. reakcie na Slov. v politickej kríze na jeseň 1947 a hl. vo februári 1948, zavŕšenia procesu prerastania národno- dem. revolúcie v socialistickú.´´[9]

6 ZÁVER

             Tému ,, Pozemková reforma´´ lebo je to obsahom určite rozsiahla téma a myslím si, že nie každý človek si vie predstaviť, čo presne tento pojem pomenúva.

Pozemková reformy bola zásahom štátu do vlastníctva, a to najmä do vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov.

7 RESUME

            I have chosen the topic Pozemová reforma, because it is topic with many facts and I think, that everybody should be informed about it.

8 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Kolektív autorov pod vedením Ing. Ivana Pauličku; Všeobecný encyklopedický slovník M-R; OTTOVO nakladatelství; 2002;1000 s.

Kolektív autorov; Encyklopédia Slovenska N-Q; vydavateľstvo SAV; 1980; 600 s.

Zbierka zákonov a nariadení štátu československého; 1918 – 1919

Zbierka zákonov a nariadení štátu československého; 24. apríl 1919

Zbierka zákonov a nariadení štátu československého; 17. február 1920

Zbierka zákonov a nariadení štátu československého; 12. máj 1920