Vzostup a pad ANO

Vzostup a pád A.N.O Áno A.N.O.? (Seminárna práca) Autor: Jaroslav Kvašňovský ŠK rok 2007/2008 OBSAH: Úvod……………………………………………………………………………………..s.4 1. VZNIK ANO……...………………………………………………………………….s.4 1.1 Charakteristika strany.............................................................................................s.5 1.2 Vnútrostranícka organizácia....................................................................................s.5 2.VOĽBY DO NR SR 2002.............................................................................................s.6 2.1.1 Vybraný kandidáti……………………………………………………………….s.6 2.1.2 Niektoré známe osobnosti Kandidátky................................................................s.7 2.2 Volebný program pre voľby do NR SR 2002……………………………..……..s.8 2.3 Výsledky Volieb do NR SR 2002............................................................................s.12 3. VLÁDNA KOALÍCIA A POSTY VO VLÁDE......................................................s.13 3.1.1 Ministerstvo Hospodárstva..................................................................................s.13 3.1.2 Ministerstvo zdravotníctva..................................................................................s.14 3.1.3 Ministerstvo kultúry.............................................................................................s.14 3.2Vládne krízy s účasťou ANO...................................................................................s.15 4. ROZKOL V ANO……………………………………………………………….…s.16 5. VOĽBY DO NR SR 2006……………………………………………………….…s.17 5.1.1 Kompletná kandidátna listina.............................................................................s.17 5.1.2 Známe tváre ANO pre voľby 2006.....................................................................s.21 5.2 Programové východiska volebného programu pre voľby 2006..........................s.22 5.3 Výsledky Volieb do NR SR 2006...........................................................................s.24 5.4 Strana po voľbách...................................................................................................s.24 Zoznam použitých skratiek…………………………………………………………..s.25 Zoznam použitej literatúry a internetových stránok.................................................s.25 Úvod V polovici funkčného obdobia prvej Dzurindovej vlády (1998 – 2002) sa v politických a akademických kruhoch očakával vstup Pavla Ruska do politiky. Ako spolumajiteľ niekoľkých spoločností a riaditeľ najsledovanejšej televízie na Slovensku (Markíza) mal silné mediálne zázemie a vplyv na politických aktérov. Ten sa prejavil najprv mediálnou podporou SDK(Slovenská demokratická koalícia) pri jej vzniku a kreovaní vedenia a neskôr výraznou propagáciou SOP(Strana občianskeho porozumenia) pred parlamentnými voľbami v roku 1998. V roku 200 rokoval Pavol Rusko o možnom vstupe do SOP s tým, že by obsadil v strane vysoký post. Tieto rokovania však stroskotali a preto začiatkom roku 2001 oficiálne oznámil záujem založiť novú stranu. 1.Vznik ANO Prečo vstupujeme do politiky? Lebo nie sme spokojní s tým, ako to dnes na Slovensku vyzerá a kam Slovensko smeruje. Odmietame sedieť pri pive, na káve alebo pri internete a kritizovať bez rozmyslu všetko a všetkých. Nechceme ani čakať na zázrak, že sa naši politici sami od seba zmenia, alebo sami od seba odídu. V situácii, keď je krajine, kde je viac ako 70 % ľudí nespokojných s jej smerovaním, a slovo politik či podnikateľ je už pomaly nadávka, si myslíme, že je nevyhnutné niečo urobiť pre zmenu tohto stavu. Aliancia nového občana bola zaregistrovaná 14. mája 2001. Ustanovujúci kongres ANO sa konal 26. mája 2001. 303 delegátov ustanovujúceho kongresu politickej strany Aliancie nového občana si jednomyseľne zvolilo za predsedu Pavla Ruska. Podpredsedom pre ekonomiku sa stal Imrich Béreš. Podpredsedom pre verejnú správu a regionálny rozvoj sa stal Anton Danko. Podpredsedom pre mimoekonomickú oblasť sa stal Ľubomír Lintner. Do funkcie generálneho sekretára kongres zvolil Jozefa Banáša. Delegáti schválili členov výkonnej rady: Jozefa Banáša, Imricha Béreša, Beátu Brestenskú, Evu Černú, Martu Dachovú Antona Danka, Ľubomíra Dolgoša, Michala Horvátha, Stanislava Kropiláka, Pavla Kuljačeka, Ľubomíra Lintnera, Františka Lizáka, Jirka Malchárka, Jozefa Masarika, Branislava Opaterného, Pavla Ruska, Jána Ševčíka, Dušana Tittela. Členmi republikovej rady sa stali: Jozef Banáš, Imrich Béreš, Peter Biroš, Beáta Brestenská, Eva Černá, Marta Dachová, Anton Danko, Ľubomír Dolgoš, Iveta Henzelyová, Michal Horváth, Stanislav Kropilák, Pavol Kuljaček, Adriana Laciaková, Ľubomír Lintner, František Lizák, Jirko Malchárek, Bohumil Markecha, Jozef Masarik, Róbert Nemcsics, Branislav Opaterný, Pavol Rusko, Ján Ševčík, Dušan Tittel, Peter Tomašovič, Kristína Vulganová. Delegáti schválili stanovy strany a programové tézy. Na kongres prišli aj zástupcovia viacerých slovenských politických strán. Predseda SOP Pavol Hamžík, je ochotný spolupracovať s ANO. Podpredsedníčka Smeru Monika Beňová, podporuje myšlienky výmeny tvárí na slovenskej politickej scéne. Poslanec KDH Rudolf Bauer priznal, že súčasná vláda už nestihne uskutočniť reformy. So svojím príhovorom pozdravili delegátov kongresu aj podpredseda SDĽ Ľubomír Andrassy, za stranu Stred profesor Juraj Švec, podpredseda SDKÚ Juraj Kopčák, podpredseda DS Alexander Slafkovský a za SMK László Gyurovszky. Pozdrav od vedúceho delegácie Európskej komisie v SR Waltera Rochela tlmočil jeho hovorca Branislav Slyško. Za združenie miest a obcí pozdravil delegátov jeho prezident Michal Sýkora. Za rómsky parlament prezident Ľubomír Fizik. 1.1 Charakteristika strany ALIANCIA NOVÉHO OBČANA je centristická, sociálno-liberálna strana. Svojím programom patrí medzi strany, ktoré v rozvíjajúcej sa Európe dostávajú stále viac priestoru. Patrí k prúdu európskych liberálnych strán, ktoré sú spojené do silného zväzku ELDR (Európska liberálna, demokratická a reformná strana). Základnou normou je sloboda jednotlivca, ktorej pravidlá určuje právny poriadok. Občan je mierou a kritériom všetkých hodnôt. Hoci trva na čo možno najväčšom priestore pre individuálnu činnosť, nechápe ho ako ideológiu bezhraničnej slobody. Dôveruje v racionálne a zároveň mravné konanie jednotlivca 1.2 Vnútrostranícka organizácia V rámci jednotlivých úrovní(základnej, okresnej a krajskej) sa ANO funkčne delí na výkonné(rady) a konštitutívne zložky (kongresy resp. členská schôdza). Republikovými orgánmi sú republikový kongres (zasadnutia minimálne jeden krát ročne), republiková rada a predsedníctvo. Na vnútrostranícku kontrolu slúžia rozhodcovská rada, republiková a krajské revízne rady. Funkčne obdobie volených funkcionárov a členov orgánov strany je dva roky. Štruktúra sa usiluje o kombináciu demokratickosti rozhodovania s efektívnosťou. Čiastkové právomoci priznané výkonným orgánom strany im však dávajú relatívne väčšiu možnosť ovplyvňovať rozhodovanie v strane. Tvorba orgánov strany Členská schôdza základnej organizácie, i krajské a okresné kongresy, si spomedzi svojich členov volia rady na danej úrovni. Členovia rád sú zároveň delegátmi v orgánoch strany (kongresov resp. členskej schôdze) ktorými boli zvolení. Delegáti republikového kongresu sú zástupcovia zvolený na kongresoch krajských organizácií a členovia predsedníctva, republikovej rady, rozhodcovskej rady a republikovej revíznej rady. Členmi republikovej rady sú členovia predsedníctva strany, poslaneckého klubu strany v NR SR, traja zástupcovia z každej krajskej rady a podľa rozhodnutia republikovej rady aj ďalší členovia. Členmi predsedníctva sú predseda, podpredsedovia, a generálny sekretár, ktorí sú volený republikovým kongresom, predseda a podpredseda poslaneckého klubu v NR SR, poslanci európskeho parlamentu, predsedovia krajských rád a štyria členovia volený republikovým kongresom. Rozhodcovská rada má 9 členov. Jej predsedu volí republikový kongres a po jednom členovi krajská rada. Podobne aj Republiková revízna rada má 9 členov, pričom predsedu volí kongres a po jednom členovi každá krajská rada. Demokratickosť vnútornej štruktúry strany Spôsob vytvárania nižších orgánov strany je štandardný. Formálne zakotvené pravidlá nevytvárajú vo väčšine prípadov priestor pre výraznejšie ovplyvnenie ich personálneho zloženia z pozície hierarchicky vyššie postavených predstaviteľov strany. Neobvyklé právomoci niektorých orgánov strany Neobvyklou je možnosť generálneho sekretára zvolať na základe poverenia predsedu strany zasadnutia krajských a okresných rád, ako i rád základných organizácií. Stanovy však nedefinujú, v akých prípadoch môže k takémuto rozhodnutiu dôjsť. Táto právomoc sa preto môže sťať formou nátlaku vedenia strany na nižšie stranícke zložky. Republiková rada je najvyšším orgánom medzi republikovými kongresmi. Rada môže byť na základe vlastného rozhodnutia rozšírená o ďalších členov. Považuje sa za neobvyklé, že orgán s takým významným postavením môže byť doplnený o členov bez oprávnenia konštitutívnym orgánom. Republiková rada má navyše právomoc zvolať kongresy krajských a okresných organizácií a členské schôdze základných organizácií, pričom v stanovách nie je určené, v akých prípadoch sa tak môže stať. Nominácie na verejné funkcie Kandidáti na poslancov NR SR vyberá na návrh krajských rád predsedníctvo, pričom republiková rada určuje ich poradie na kandidátnej listine. To dáva najvyšším predstaviteľom strany možnosť upevňovať svoju pozíciu v strane, nakoľko poslanci NR SR sú automaticky členmi republikovej rady a kongresu. O nominácií kandidátov do samosprávnych funkcií a funkcií v štátnej správe sa rozhoduje na úrovni, na ktorej sa má obsadiť pozícia. Centrála strany má možnosť takéto rozhodnutie vetovať. 2.Voľby do NR SR 2002 Strana sa začína pripravovať na blížiace sa voľby. Postavila kandidátku v ktorej vsadila na známe tváre z TV Markíza ale aj na rôznych odborníkov. 2.1.1 Vybraný Kandidáti 1.Pavol Rusko 2.Ľubomír Lintner 3.Ján Drgonec 4.Eva Černá 5.Anton Danko 6.Imrich Béreš 7.Robert Nemcsics 8.Rudolf Zajac 9.Jirko Malchárek 10.Rudolf Chmel 11.Jozef Banáš 12.František Tóth 13.Jozef Heriban 14.Beáta Brestenská 15.Branislav Opaterný 16.Michal Horváth 17.Marta Dachová 18.Stanislav Kropilák 19.Pavol Kuljaček 20.Jozef Masarik 21.Peter Biroš 22.Iveta Henzélyová 23.Kamila Jandzíková 24.Juraj Plechlo 25.Rastislav Eliáš 26.Martin Cifra 27.Anna Benková 28.Ľubomír Bernát 29.Imrich Hamarčák 30.Igor Kozák 2.1.2 Niektoré známe osobnosti Kandidátky: PhDr. Pavol Rusko sept. 2003 - aug. 2005 podpredseda vlády SR a minister hospodárstva SR, zakladateľ TV Markíza * 20.08.1963 Liptovský Hrádok vzdelanie 1981 - 1987 UK Bratislava, katedra žurnalistiky 1977 - 1981 matematicko-kybernetické gymnázium Priebeh zamestnaní: 2005 - 2006 poslanec NR SR 2003 - 2005 Minister hospodárstva Slovenskej republiky 2002 - 2003 podpredseda Národnej rady SR 2001 - 2007 predseda Aliancie nového občana 2000 - 2002 predseda rady majiteľov STS Markíza 1995 - 2000 Televízia Markíza - generálny riaditeľ, spolumajiteľ 1994 - 1996 spoločnosť Lottop, s.r.o., Bratislava 1989 - 1994 Slovenská televízia, Bratislava - vedúci odboru výskumu programu, vedúci vysielacieho centra, námestník ústredného riaditeľa 1985 Slovenská televízia, Bratislava - športový redaktor Je ženatý, má dve deti. Ovláda anglický a ruský jazyk. Ing. Jirko Malchárek aug.2005 - júl 2006 podpredseda vlády SR a minister hospodárstva SR * 28.06.1966 Jeseník, Česká republika vzdelanie Slovenská vysoká škola technická - strojnícka fakulta Priebeh zamestnaní: 2005 - 2006 minister hospodárstva SR 1998 - 2005 poslanec Národnej rady SR, podpredseda Aliancie nového občana pre mimoekonomické oblasti od r. 1995 konateľ a majiteľ Malchárek Racing, s.r.o. 1993-1998 súkromný podnikateľ, prevádzkovanie čerpacích staníc 1992-1993 Selekta Bratislava - obchodná kancelária VSŽ 1989-1992 splnomocnenec pre automobilový priemysel Úradu splnomocnenca vlády SR Ovláda poľský, anglický a nemecký jazyk. Ľubomír Lintner Novinár a publicista. V TV Markíza bol v rokoch 1997 – 2001 vedúcim vydania, neskôr šéfredaktorom spravodajstva. Zároveň patril k hlavným tvorcom známej relácie „Na Slovensku je to tak“ 1974 – 1997 pôsobil v Slovenskom rozhlase, od zvukového majstra až po šéfredaktora Absolvent FF UK Bratislava Ženatý, jedna dospelá dcéra. 2.2 Volebný program pre voľby do NR SR 2002 Základná charakteristika Aliancia nového občana sa profiluje ako sociálno – liberálna strana európskeho typu. Vo svojej kampani stavila strana výrazne na ženské osobnosti z jej užšieho vedenia. Program je koncipovaný veľmi široko a v niektorých oblastiach veľmi detailne (sektorové politiky ministerstva hospodárstva a pôdohospodárstva). Aj napriek tomu je väčšina predsavzatí skôr deklaratívnych, chýbajú konkrétne návrhy opatrení. Silne kontrastuje najmä zdôrazňovanie vplyvu štátu na ekonomickú politiku („zabezpečíme relevantné finančné zdroje na podporu investícií v sociálne slabších regiónoch v podobe investičných stimulov“) a proklamovaná liberálna agenda. Naopak, riešenia presadzované stranou sú silne v rozpore s princípmi liberalizmu, akými sú napríklad ochrana súkromného vlastníctva, sloboda od donútenia, rovnosť pred zákonom. Ekonomická časť ANO sa v úvode programu definuje ako „nekompromisný zástanca trhového hospodárstva s etickými normami“, avšak jej program je plný rôznych intervenčných politík, podporných, sociálnych a iných programov. V oblasti verejných financií presadzuje transparentné, efektívne a zodpovedné hospodárenie s nimi. Proklamuje znížiť mieru prerozdeľovania „zavedením modernej dane“ a zjednodušením tokov verejných financií. Tento cieľ je však, vzhľadom na vágne návrhy znižovania verejných výdavkov a návrhy opatrení vyžadujúce ich zvyšovanie, ťažko uskutočniteľný. Len vo veľmi všeobecnej podobe návrhov bez konkrétnych opatrení zostávajú aj návrhy na šetrenie v oblasti „administratívnych a prevádzkových nákladov štátneho aparátu“, ale aj efektívnejšie nakladanie s verejnými výdavkami v sociálnej oblasti. Stransparentniť by strana chcela aj nakladanie s pohľadávkami Veriteľa a Slovenskej konsolidačnej. Strana ANO chce aj napriek svojmu proklamovanému liberálnemu zameraniu pokračovať vo využívaní investičných stimulov v sociálne slabších regiónoch. Vstup do eurozóny je jedným z hlavných cieľov menovej politiky ANO, no touto vládou určený dátum na vstup do eurozóny chce podrobiť „kritickej analýze“. Zároveň deklaruje dodržiavanie maastrichtských kritérií. V oblasti daňovej politiky presadzuje ANO zavedenie dvoch sadzieb DPH, pričom súčasná sadzba dane z príjmov by mala klesnúť z 19 % na 15 % a zároveň by na základnú sadzbu DPH u vybraných komodít a služieb (potraviny, lieky, kultúra) mala byť zavedená znížená sadzba vo výške 10 %. Ďalším z motivačných nástrojov na vytváranie pracovných miest by malo byť „zníženie odvodovej zaťaženosti zamestnávateľov“. Celý tento bližšie neupresnený koncept je v programe ANO označený ako „moderná daň“, ktorá má zabezpečiť zjednodušenie a zefektívnenie systému výberu daní a odvodov. Podporu podnikania je z pohľadu ANO možné zabezpečiť najmä lepšou organizáciou v oblasti prideľovania eurofondov, teda prerozdeľovania verejných zdrojov. Ďalšími nástrojmi by mala byť štátna podpora, ale aj zabezpečenie rizikového kapitálu z neuvedených zdrojov. Zároveň ANO prichádza s myšlienkou uskutočnenia kompletnej analýzy podnikateľského prostredia na Slovensku (podobnú však uskutočnila už táto vláda ako jednu zo súčastí akčných plánov Lisabonskej agendy), ktorá by mala zmapovať mieru zbytočných regulácií štátu. Znižovanie byrokracie, zavádzanie e-governmentu a podpora rozvoja podnikateľskej infraštruktúry sú ďalšie programové priority ANO v tejto oblasti. Priemyselná politika podľa ANO má byť zameraná na rozvoj podielu high-tech výroby a služieb, čo chce dosiahnuť najmä podporou rôznych programov (úsporných programov zameraných na znižovanie energetickej náročnosti, opatrení zameraných na hodnotenie životných cyklov výrobkov, atď.). Dôležitý v tejto oblasti je aj rozvoj infraštruktúry (dopravnej, komunikačnej, energetickej a environmentálnej), ale aj aplikácia výskumu a vývoja do výroby. Významnú časť programu venuje ANO sektorovým politikám ministerstva hospodárstva a pôdohospodárstva, s dôrazom na príslušnú „podporu“. Tieto intervenčné politiky sú v priamom rozpore s ideou liberalizmu, ku ktorej sa strana hlási. Sociálna časť V oblasti sociálneho systému ANO nadväzuje na daňovú reformu, ktorá by mala zabezpečiť zjednodušenie celého systému sociálnych dávok. Navrhované kroky sa dotýkajú mladých ľudí, mladých rodín, dôchodcov, ale aj ľudí s postihnutím. Ide najmä o prijatie 13. dôchodku pre dôchodcov, ktorým naň vznikol nárok pred 1. januárom 2004, zvýšenie doby vyplácania materského príspevku z 28 týždňov na 52 týždňov a zároveň zvýšenie denného vymeriavacieho základu u nemocenských dávok z 55 % na 70 %. V oblasti odvodov konkretizuje ANO, kde by chcelo urobiť isté, vzhľadom na celkovú výšku sadzieb odvodov minimálne, škrty. O polovicu by ANO chcela znížiť odvody do „fondu úrazového, garančného a nemocenského poistenia a do fondu poistenia v nezamestnanosti“. Je možné považovať toto opatrenie za jeden z krokov na deklarované zníženie miery prerozdeľovania, v kombinácii s vyššie uvedenými zvýšenými sociálnymi výdavkami a rôznymi „podpornými programami“ však môže viesť k navýšeniu verejného deficitu a následnému zadlžovaniu. A teda v budúcnosti k vyššej miere zdanenia. V politike práce ANO presadzuje spružnenie trhu práce prostredníctvom „pracovných úväzkov na dobu určitú a kratších pracovných úväzkov“. Dôraz takisto kladie na rekvalifikáciu, ktorá by mala byť „bezplatná“ (a teda zrejme hradená z verejných zdrojov) a „dôslednú prípravu pracovnej sily pre trh práce“. Stimulovať neuvedeným spôsobom chce takisto prijímanie ľudí s postihnutím do práce. ANO dokonca plánuje presadzovať zmenu Ústavy, ktorá by mala zabezpečiť štátom garantované kompenzácie zdravotne postihnutým, tak „aby sa mohli spoločensky, kultúrne a pracovne realizovať“. Opäť ide o návrhy, ktoré zvyšujú mieru prerozdeľovania a sú v hlbokom rozpore s princípmi liberalizmu. Štát by mal podľa ANO zaplatiť plnú výšku zdravotného poistenia za svojich zamestnancov. Základná zdravotná starostlivosť (jej rozsah program nenaznačuje) by mala ostať aj naďalej bezplatná. Úplne bezplatnú starostlivosť by ANO chcelo zabezpečiť pre deti do 6 rokov a pre dôchodcov nad 70 rokov. ANO bude ďalej presadzovať rušenie „ekonomicky neefektívnych lôžok v zdravotníckych zariadeniach“. Hlavnou navrhovanou zmenou je rozdelenie systému základného a doplnkového zdravotného poistenia na základné a osobné. Pre zdravotné poisťovne by mal byť štátom opätovne zavedený tzv. „vnútorný strop výdavkov“. Financovanie zdravotníctva by malo byť rozdelené do troch základných okruhov: financovanie základného balíka, individuálne financovanie a financovanie nákladov na prevádzku ministerstva. V oblasti vzdelávania sa ANO vyslovuje za ucelenú reformu od materskej škôlky až po univerzitu. Navrhuje zvýšiť financovanie školstva, do ktorého by malo plynúť 4,6 % HDP (zároveň však nekonkretizuje, či celý tento balík má ísť z verejných zdrojov alebo je súčtom verejných a súkromných zdrojov). Obsahová reforma vzdelávania je konkretizovaná iba povinným zavedením angličtiny na základné školy a zrušením náboženstva ako povinne voliteľného predmetu, čím vlastne jedno donútenie nahrádza iným. ANO ďalej navrhuje zrušiť krajské školské úrady. V oblasti vysokoškolského vzdelávania presadzuje „finančnú spoluúčasť študentov na kvalite“. V praxi sa teda nedá povedať, či presadzuje alebo nepresadzuje spoplatnenie štúdia. Samostatné opatrenia navrhuje ANO aj v oblasti kultúry a športu. Pre rezort kultúry navrhuje zvýšiť príspevok na 5 miliárd ročne a „zefektívniť“ fungujúce štátne dotácie, subvencie a granty, ale aj prísnejšie regulovať najmä verejnoprávne médiá, pričom ich úlohu, či zmysel existencie (okrem „propagácie kultúry a umenia“) konkrétnejšie nedefinuje. V oblasti športu navrhuje ANO najmä dotovanie výstavby univerzitných, či miestnych a školských športovísk. Politická časť Zahraničná politika by podľa ANO mala byť „odpolitizovaná“, to znamená, že obsadzovanie postov veľvyslancov by nemalo byť „politickou odmenou“. ANO presadzuje takisto distribúciu nášho postupového know – how pristupujúcim krajinám, ktoré sa chcú stať členmi EÚ. Dôležitým bodom je aj vyjasnenie vzájomných kompetencií medzi rôznymi ministerstvami a VÚC v oblasti čerpania eurofondov. ANO takisto presadzuje najmä rozvoj bilaterálnych vzťahov s prirodzenými partnermi a predpokladá koordinovaný postup v rámci týchto partnerstiev. Pri zmienke o EÚ sa ANO – ako deklarovaná liberálna strana – absolútne nezmieňuje o svojom názore na fungovanie tejto inštitúcie, ani len v témach, ktoré sú dnes široko diskutované. Spoločná poľnohospodárska politika, odbyrokratizovanie, kompetencie jednotlivých orgánov, deficit ich demokratickej legitimity, či iné témy, ktoré sa aktuálne a priamo dotýkajú liberálnych hodnôt, túto stranu nezaujímajú. Problematike EÚ v programe dominuje téma využívania (nie zníženia, či zrušenia) eurofondov. Strana ANO svojím programom deklaruje záujem zmeniť volebný systém z pomerného na väčšinový, tak, aby poslanci boli volení dvojkolovo priamo občanmi. Počet poslancov chce znížiť na 100 a v parlamente chce presadzovať kroky vedúce k posilneniu verejnej kontroly politickej moci (prijatie zákona o lobingu, financovaní politických strán a konflikte záujmov). V oblasti vonkajšej bezpečnosti považuje ANO za dôležitý koordinovaný postup v rámci štruktúr NATO. Dôraz kladie takisto na dôslednú ochranu pred možným teroristickým útokom. Vo vnútornej bezpečnosti chce ANO presadzovať odpolitizovanie policajného zboru a zvýšenie investícií do materiálovo-technického zabezpečenia policajného zboru. Rozdeliť by sa mali úrady justičnej a kriminálnej polície s dôrazom na vyššiu profesionalizáciu a zefektívnenie ich činnosti. V oblasti súdnictva navrhuje ANO predovšetkým zvýšenie počtu sudcov (aj ústavných) a ich špecializáciu. V oblasti verejnej správy nesúhlasí ANO najmä s „vytvorením siete špecializovaných úradov, ktorá priniesla dezintegráciu štátnej správy“. Dôležitým nedostatkom súčasného systému je podľa ANO aj „vysoká miera rezortizmu“, ktorý bráni rýchlejšiemu rozvoju krajiny. Znížiť byrokraciu v rámci verejnej správy by podľa ANO malo rozdelenie úradníkov na front office (priamy kontakt s občanom) a back office (vybavenie žiadosti občana) a zavedenie tzv. registračného konania. Jednou z nosných tém v politickej oblasti sa pre stranu ANO stala agenda, ktorá by sa dala charakterizovať ako boj proti presadzovaniu skupinových záujmov, ale zároveň aj presadzovanie ďalších skupinových záujmov na úkor ostatných. Preto sa táto agenda sotva dá nazvať liberálnou. V tejto časti ANO zásadne odmieta prijatie zmluvy o výhrade vo svedomí, ktorá je jednou z čiastkových dohôd, ktoré sa Slovenská republika zaviazala prijať v podpísanej zmluve so Svätou stolicou. V ďalších bodoch navrhuje ANO prijať inštitút registrovaného partnerstva, možnosť uzavretia predmanželskej zmluvy, možnosť rozvodu dohodou, či vytvoriť inštitút detského ombudsmana. 2.3 Výsledky Volieb do NR SR 2002 Graf č.1 - Platné hlasy odovzdané pre politické strany 2002 Graf č.2 - Počty mandátov pridelených politickým stranám Vďaka obrovskej volebnej kampani sa podarilo ANO uspieť hneď jej prvých voľbách Získala 8,01% hlasov a 15 poslaneckých mandátov v NR SR. 3. Vládna koalícia a posty vo vláde Spolu zo stranami SDKÚ, KDH a SMK vytvorila vládnu koalíciu. ANO získala post: Ministra Hospodárstva ( Róbert Nemcics16.10.2002 - 10.9.2003, Pavol Rusko 13.9.2003 – 24.8. 2005) Ministra zdravotníctva(Rudolf Zajac16.10.2002 - 4.7.2006) Ministra Kultúry (Rudolf Chmeľ 16.10.2002 – 24.5.2005, František Tóth 24.5.2005 – 5.4.2006, Rudolf Chmeľ 5.4.2006 – 4.7.2006) 3.1.1 Ministerstvo Hospodárstva V oblasti hospodárstva sa podarilo získať pre Slovensko veľké zahraničné investície: • PSA Peugeot Citroën: Druhá najväčšia európska automobilka, francúzsky PSA Peugeot Citroën, v októbri 2002 zverejnila svoj záujem investovať 700 miliónov eur do nového montážneho závodu, ktorý mal stáť v strednej Európe. Nakoniec zvolili slovenskú Trnavu, ktorá predstihla spomedzi ďalších lokalít najmä český Žatec a poľské Radomsko. Základný kameň nového závodu položili 17. júna 2003 Jean-Martin Folz, prezident PSA Peugeot Citroën, premiér Mikuláš Dzurinda a primátor Trnavy Štefan Bošnák. Investícia vytvorila približne 3 500 nových pracovných miest. Kontroverznou bola najmä štátna pomoc, ktorú kritizovali aj pravicoví ekonómovia (deformácia trhu) aj ľavicoví aktivisti (ako rozdávanie peňazí súkromným firmám). Odhadované množstvo vynaložených prostriedkov zo štátneho rozpočtu na investíciu bolo 6,5 miliardy Sk. Zmluva štátu s investorom (podobne aj v prípade investície KIA) nebola verejnosti prístupná. Razantne proti zverejneniu zmlúv vystupoval minister Pavol Rusko. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic si dal vypracovať analýzu, podľa ktorej výsledkov utajovanie zmlúv o poskytnutí investičných stimulov odporuje zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa analýzy je prípustné len aby sa tajné informácie zo zmluvy pred jej uverejnením vymazali. • KIA: Kórejská automobilka KIA podobne ako PSA uvažovala o investícii do nového závodu v strednej Európe. Spomedzi viacerých miest bola nakoniec zvolená lokalita asi 10 km od Žiliny v katastri obcí Mojš, Nededza, Gbeľany a Teplička nad Váhom na ploche s rozlohou 66 hektárov. • Getrag Ford: Spoločnosť svojou investíciou v priemyselnom parku Kechnec vytvorila približne 750 priamych pracovných príležitostí a tiež ďalšie, ktoré budú vytvorené v nadväznosti na novú prevádzku. Investícia v Kechneci dosiahla výšku približne 300 miliónov eur. Základný kameň bol položený 7. júla 2005, keď firma začala budovať výrobný závod pre prevodovky s dvojitou spojkou a prevodovky pre motocykle. 3.1.2 Ministerstvo zdravotníctva Minister Rudolf Zajac na začiatku svojho pôsobenia zavádzal stabilizačné kroky, ktorých cieľom bolo obmedziť neefektívne hospodárenie a znížiť nadmerný dopyt po zdravotnej starostlivosti. V rámci stabilizácie systému bola zmenená lieková politika, bolo zavedené spoplatnenie služieb nie priamo súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou (napríklad doprava, ubytovanie a strava). S cieľom znížiť nadmerný dopyt sa od 1. júna 2003 zaviedli poplatky za návštevu u lekára vo výške 20 Sk. Opatrenia viedli k úspešnému zastaveniu rastu dlhu - napríklad v roku 2003 od kedy boli poplatky za návštevu lekára zavedené poklesol počet návštev u lekárov primárnej zdravotnej starostlivosť Oddlženie sektoru Na stabilizačné opatrenia nasledovalo zbavovanie sa starých dlhov v zdravotníctve, ktoré vznikli v predchádzajúcich rokoch. Celkovo sa podarilo spoločnosti Veriteľ, ktorá bola zriadená s účelom odkúpiť pohľadávky, zlikvidovať dlh vo výške 23,0 miliardy Sk. Na oddlženie sa použilo 20 miliárd korún - rozdiel je spôsobený nákupnou stratégiou a. s. Veriteľ, ktorá spočívala v menšej ako 100% úhrade istiny za nakúpené pohľadávky od veriteľov a vzájomným započítaním niektorých druhov pohľadávok bez toku hotovosti. Rozsah verejného poistenia Vláda zadefinovala aj rozsah verejného zdravotného poistenia: rozdelila diagnózy do dvoch kategórií: • prioritné diagnózy: preplácané verejným poistením v plnom rozsahu • ostatné diagnózy: možné len rozhodnutím vlády bez potreby rozhodnutia parlamentu zmeniť akú časť si musí pacient hradiť sám, prípadne s pomocou súkromného poistenia. Vláda však ponechala pre túto skupinu preplácania v plnom rozsahu, keďže pre politické dôvody sa neodhodlala súčasne so zavedením poplatkov aj zvýšiť cenu za niektoré výkony. Podľa Rudolfa Zajaca bolo cieľom aj vytvoriť stabilnejšie prostredie, keď netreba meniť zákon a v závislosti od názoru vlády stačí upraviť vyhlášku. 3.1.3 Ministerstvo kultúry Rudolf Chmel ANO 16. október 2002 — 24. máj 2005 František Tóth ANO 24. máj 2005 — 5. apríl 2006 Rudolf Chmel ANO 5. apríl 2006 — 4. júl 2006 František Tóth zaviedol kultúrne poukazy, ktoré mali slúžiť na zvýšenie záujmu o kultúru hlavne u mladších vekových kategórií. Kultúrny poukaz bol finančný poukaz v hodnote 150 Sk, ktorý platil jeden kalendárny rok. Kultúrny poukaz predstavoval osobitný ročný príspevok štátu na konkrétny rok pre žiaka a pedagóga zamestnaného na plný pracovný úväzok základnej školy alebo strednej školy, ktorý môže využiť na návštevu kultúrnych podujatí a aktivít .Kultúrne poukazy však doprevádzalo množstvo komplikácií a mnohé kultúrne inštitúcie ich dlho neprijímali. 3.2Vládne krízy s účasťou ANO prvýkrát sa strany vládnej štvorky SDKÚ, KDH, SMK a ANO dostali do sporu koncom roka 2002 kvôli nomináciám do Dozornej rady Slovenských elektrární. KDH tvrdilo, že do orgánov štátneho podniku sa po politickej línii dostali predovšetkým nominanti ANO a žiadalo zastúpenie všetkých vládnych strán v riadiacich a kontrolných orgánoch elektrární. Na znak protestu nepodporili kresťanskí demokrati opätovné prijatie prezidentom vrátenej novely zákona o verejnej službe. Hlasovanie spôsobilo v štátnom rozpočte "sekeru" vo výške takmer 3,5 miliardy korún. SDKÚ, SMK a ANO nato odmietli princíp politických nominácií vo všetkých relevantných podnikoch s majetkovou účasťou štátu. Začiatkom roka 2003 vyzval podpredseda parlamentu a šéf ANO Pavol Rusko na odstúpenie ministra vnútra za KDH Vladimíra Palka. Dôvodom malo byť odpočúvanie Ruskovho mobilného telefónu, konkrétne rozhovoru Ruska s redaktorom denníka SME o Vianociach. Palko argumentoval chybou v odpočúvacom zariadení s tým, že išlo o odpočúvania SIS, ktoré sa omylom dostali do systému rezortu vnútra. Polícia nakoniec došla k záveru, že odpočúvaná bola redakcia denníka SME. Dôveru ANO voči SDKÚ a KDH naštrbila začiatkom roka 2003 aj akcia v hoteli Hubert v Tatranskej Polianke, kde dovolenkoval Rusko a vtedajší minister hospodárstva Robert Nemcsics a počas ktorej sa stretli aj s premiérom Mikulášom Dzurindom. Po návrate z dovolenky sa dozvedeli, že v hoteli sa objavili kriminalisti, ktorí vyšetrovali hostí a zisťovali informácie o obidvoch politikoch. Dôvodom mala byť informácia o stretnutí politikov ANO s údajným šéfom podsvetia Mikulášom Černákom, ktorú premiérovi poskytol jeden z členov jeho ochranky. Rusko sa však stretol s exministrom hospodárstva Ľudovítom Černákom. Spory vo vládnej koalícii pokračovali na jar 2003 návrhom ANO, ktoré do parlamentu predložilo novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva. Liberáli novelou reagovali na podnet, ktorý voči interrupčnému zákonu podalo KDH na Ústavný súd SR v roku 2001. Podstata sporu tkvela v tom, že hoci zákon umožňoval umelé prerušenie tehotenstva do 12. týždňa plodu, vykonávacia vyhláška k zákonu povoľovala interrupcie z genetických dôvodov až do 24. týždňa gravidity. KDH napadla na ústavnom súde súlad vyhlášky s ústavou, zatiaľ čo ANO chcela predísť svojím návrhom novely právnemu vákuu, ktoré by znemožnilo vykonávať interrupcie po prípadnom rozhodnutí ústavného súdu. Liberáli pretlačili v parlamente svoju novelu s podporou opozície. KDH to označilo za porušenie koaličnej zmluvy, SDKÚ a SMK podporili kresťanských demokratov. Prezident Rudolf Schuster novelu vetoval a navrhol parlamentu, aby sa platnosť prípadne opätovne schváleného zákona viazala na rozhodnutie ústavného súdu. Ten v spore doteraz nerozhodol. V lete 2003 KDH podalo žalobu voči Ruskovi na ochranu svojho dobrého mena. Banskobystrický podnikateľ František Mojžiš totiž obvinil predsedu ANO z vydierania prostredníctvom sily jeho médií. Rusko po výpovedi u špeciálneho prokurátora povedal, že "je vážne podozrenie, že práve z peňazí, ktoré Mojžiš poskytol firme Maana, táto doplatila 10 miliónov korún za predaj budovy na Žabotovej ulici". KDH roky sídlilo v spomínanej budove a Rusko tak naznačil, že Mojžiš nepriamo sponzoroval hnutie. Na jar 2004 vrcholili protesty KDH a SMK voči menšinovému pôsobeniu kabinetu a nevyjasnenej podpore zo strany nezávislých poslancov. Predseda SMK Béla Bugár sa vyjadril, že po vstupe SR do Európskej únie by premiér Mikuláš Dzurinda mohol odstúpiť z funkcie, čo by mohlo priniesť stabilizáciu koalície a umožniť spoluprácu so Slobodným fórom, pre ktoré bol Dzurindov odchod podmienkou spolupráce s vládou. Tieto spory však utíchli po voľbe prezidenta - kandidát SDKÚ Eduard Kukan vypadol už v prvom kole a v druhom kole porazil nominant národných strán a Smeru Ivan Gašparovič predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara. Na jar 2005 vyzvala ANO na odchod ministra školstva za KDH Martina Fronca, voči pôsobeniu ktorého mal už dlhší čas výhrady štátny tajomník rezortu za ANO František Tóth. Liberáli v parlamente nehlasovali za vyslovenie dôvery Froncovi, ktorý tak na základe hlasovania nemá dôveru zákonodarného zboru. ANO navyše nepodporila jeden z ťažiskových reformných zákonov koalície - reformu vysokého školstva, ktorá počítala s čiastočným spoplatnením vysokoškolského štúdia. Fronc sa však dostal do problémov aj kvôli takzvaným novým maturitám, ktoré musela kvôli chybe úradníka časť študentov opakovať. Opozičný návrh na vyslovenie nedôvery Froncovi však v parlamente neprešiel. ANO sa rozhodla stiahnuť štátneho tajomníka Tótha z funkcie a do konca volebného obdobia už na ňu nikoho nenominovať. 4. Rozkol v ANO V auguste 2005, potom ako na verejnosť prenikli informácie o tom, že Pavol Rusko si už v čase keď bol ministrom hospodárstva, požičal 100 miliónov korún od podnikateľa Ľubomíra Blaška, podnikajúceho v jeho rezorte a po nejasných a navzájom si odporujúcich Ruskových vysvetleniach (kauza „zmenky“), ho požiadali koaliční partneri Kresťanskodemokratické hnutie a Strana maďarskej koalície, aby odstúpil z funkcie ministra. František Tóth sa pridal ku skupine čelných predstaviteľov, ktorí ho žiadali, aby tak urobil v záujme strany. Pavol Rusko však demisiu podať odmietol. Potom, ako ho prezident Ivan Gašparovič na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu odvolal z funkcie ministra, Rusko požiadal premiéra o odvolanie „neposlušných“ ministrov za ANO, teda Františka Tótha a Rudolfa Zajaca z vlády. Premiér to odmietol urobiť a koaličné strany vylúčili ANO z koalície a koaličná zmluva tak fakticky zanikla. Poslanecký klub ANO sa rozštiepil na malú skupinku „verných“ Pavlovi Ruskovi a väčšinu „rebelov“ vedených predsedom poslaneckého klubu Ľubomírom Lintnerom, ktorá podporila ministrov Tótha a Zajaca. Pavol Rusko sa rebelov veľmi rýchlo zbavil. Potom, ako sa mu podarilo dostať na svoju stranu stranícke štruktúry, zvolal na 11. septembra 2005 mimoriadny kongres strany. Na kongrese delegáti zmenili stanovy a vylúčili „rebelov“ vrátane podpredsedu Františka Tótha. Po tom nastala v NR SR paradoxná situácia, pretože skupina poslancov okolo Ľubomíra Lintnera, ktorí boli vylúčení z ANO zostali v poslaneckom klube ANO, naopak z klubu vystúpil Pavol Rusko a jemu verné poslankyne. Na druhej strane členmi vlády zostali František Tóth a Rudolf Zajac, ktorí stratili stranícke krytie a ich vlastná strana žiadala ich odvolanie. Kríza v ANO vyústila aj do kríze celej vládnej koalície. Po vylúčení ANO z koalície síce skupina poslancov okolo Ľubomíra Lintnera podpísala s vládou dohodu o spolupráci, napriek tomu to však koalícia po odchode Pavla Ruska so zvyšnými poslankyňami ANO do opozície, stratila väčšinu v parlamente a ten sa dostal do vážnej krízy, pretože kvôli obštrukcii opozičných poslancov nebol schopný rokovať. Ďalšia kríza sa objavila v januári 2006, keď minister zahraničných vecí Eduard Kukan odmietol na vláde predložiť Zmluva o výhrade svedomia, čím zablokoval akúkoľvek ďalšiu snahu o jej prijatie, napriek tomu, že to bolo súčasťou programového vyhlásenia druhej Dzurindovej vlády. KDH následne vystúpilo z vlády, čo viedlo k predčasným voľbám. 5. Voľby do NR SR 2006 Vnútorne oslabená ANO po odchode niektorých zakladajúcich členov (Ľubomír Lintner, Jirko Malchárek) doplnila predsedníctvo a struktúry strany Predsedníctvo: Pavol Rusko – predseda, Beáta Brestenská – podpredsedníčka pre školstvo a vedu,Eva Černá – podpredsedníčka pre sociálne veci a rodinu1Magda Krasulová - generálny sekretár,Vlastimil Ondrejka - člen predsedníctva,Juraj Plechlo - člen predsedníctva,Renata Bajchyová - členka predsedníctva, Igor Šipula - člen predsedníctva,Vladimír Šnír - člen predsedníctva, Ján Kazár - člen predsedníctva a postavila novú kandidátku do volieb a volebný program 5.1.1 Kompletná kandidátna listina 1. Eva Černá Bc. 2. Dušan Rapoš Mgr. 3. Aneta Parišková Mgr. 4. Pavol Rusko PhDr. 5. Beáta Brestenská PhD. 6. Maroš Havran Mgr. 7. Viera Rusková Mgr. 8. Vlastimil Ondrejka JUDr. 9. Magdaléna Krasulová PhDr. 10. Ivan Bajchy Ing. 11. Slavomíra Husárová Mgr. 12. Emil Potočník 13. Michal Brožina JUDr. 14. Vojtech Bodnár Ing. 15. Ján Kazár Ing. 16. Jana Martinková Mgr. 17. Šťastný Peter MUDr. 18. Pavel Derkay Ing. 19. Milan Lörinc Bc. 20. Peter Mazúr Ing. 21. Ľubomír Fábik 22. Miroslav Aschengeschvantner Ing. 23. Pavol Valúch Ing. 24. Anton Adamus 25. Daniela Štieberová Mgr. 26. Vladimír Tot 27. Andrej Mašlonka Ing. 28. Michal Géci Dr. 29. Slovomír Brza Mgr. 30. Vladimír Cahajla JUDr. 31. Katarína Frankovičová 32. Štefan Škandera Ing. 33. Peter Čelko Ing. 34. Milan Bukoven Mgr. 35. Janka Hečková PaedDr. 36. Alena Tobiašová 37. Marek Mittaš 38. Ľubomír Kovár Ing. 39. Tibor Sklut 40. Ivan Mačura PhDr. 41. Ivona Tarbajovská Ing. 42. Martina Kucharská Mgr 43. Iveta Atresová 44. Eva Legáthová Mgr. 45. Eva Kochanová 46. Juraj Kurali PhDr. 47. Ivan Solej Ing. 48. Michal Jalčovík MUDr. 49. Andrea Ondreášová Bc. 50. Eva Nečesaná 51. Ivan Miko 52. Petra Jurigová 53. Anna Koričová 54. Rudolf Gaňa 55. Franitšek Caňo RNDr. 56. Igor Šipula Ing. 57. Juraj Kisely PhDr., CSc. 58. Miloslav Kobulda 59. Henrieta Melišová RNDr. 60. Peter Vozár 61. Juraj Štoffa Mgr. 62. Miroslav Slaný Ing. 63. Jaroslav Benda 64. Vladimír Böhmer MUDr. 65. Peter Čorej Ing. PhD. 66. Katarína Ochodnická 67. Peter Bezák 68. Jozef Krajan Ing. 69. Ivan Leška 70. Norika Lauková Ing. 71. Martina Goffová 72. Eduard Gaál Ing. 73. Dušan Lukáč 74. Katarína Katonová Mgr. 75. Ján Luhový Ing. 76. Dana Chovancová Ing. 77. Tibor Havrilko 78. Július Hutka 79. Július Dováľ 80. Zlatica Ambrózová 81. Mário Smatana MUDr. 82. Mária Janitorová 83. Jiři Androvič 84. Martin Savara 85. Renáta Bajchyová 86. Andrej Rákoczi 87. Jana Pohančeníková Mgr. 88. Jaroslav Dolnák Bc. 89. Marian Jankech Ing. 90. Štefan Korega Ing., CSc. 91. Peter Martinisko 92. Katarína Uličná 93. Milan Kalmár 94. Jaroslav Bella 95. Milan Alberti 96. Ivan Švagerko 97. Jaroslav Tatarka Ing. 98. Ladislav Kanda RNDr. 99. Jozef Parigal 100. Libuša Gagová 101. Milan Klenko Ing. 102. Jozef Sýkora 103. Tomáš Orem Ing. 104. Marian Čuhák 105. Anton Vašečka 106. Juraj Marek Mgr. 107. Ľubomír Topor 108. Viliam Mlynka Ing. 109. Vladimír Kočiš 110. Ladislav Bojčík 111. Dušan Ragan 112. Ružena Gembická 113. Michal Kopčík Ing. 114. Anežka Kuchtová 115. Andrea Kadoríková 116. Jarmila Andreánska JUDr. 117. Miloš Murančík Ing. 118. Štefan Zirig 119. Henrieta Cagaňová 120. Štefan Velčický 121. Elena Somorová 122. Peter Repčík Ing. 123. Jaroslav Mäsiar Ing. 124. Boris Rizman 125. Ladislav Mrázko 126. Jozef Šimurda 127. Viera Repiská 128. Eva Halušková 129. Anton Jurica 130. Michal Sokoli 131. Jana Dupkalová 132. Zdeno Šuška 133. Vladimír Zervan Ing. 134. Priska Tóthová Ing. 135. František Hirja Ing. 136. Viera Fatašová 137. Eva Pernecká Mgr. 138. Andrej Sinicyn JUDr. 139. Jaroslav Závadský 140. Jana Bojčevová 141. Oľga Putovná 142. Július Zentko Ing. 143. Jana Kollárová 144. Ondrej Šiagi Bc. 145. Radovan Bakaľár 146. Helena Chovaňáková Mgr. 147. Agáta Gaspariková 148. Gejza Schieber 149. Tatiana Škriečková 150. Ján Melišík 5.1.2 Známe tváre ANO pre voľby 2006 Eva Černá Novinárka TV Markíza 1996 – 2001. Ombudsmankou ANO je od septembra 2001. Vydatá, má jednu dcéru. Mgr. Aneta Parišková-Dočekalová vyštudovala slovenčinu a angličtinu na Pedagogickej fakulte v Prešove Takmer desať rokov pôsobila v spravodajstve TV Markíza Mgr. Dušan Rapoš Filmový režisér a scenárista * 20.06.1953 Moravany 1982 absolvoval s červeným diplomom a Cenou ministra školstva Vysokú školu múzických umení v Bratislave. životopis Je synom obľúbeného slovenského publicistu Vladimíra Rapoša a vnukom významného európskeho architekta a staviteľa Ing. Miloša Rapoša, na ktorého počesť bol v Bratislave na Trnávke pomenovaný park. V roku 2000 sa v Las Vegas oženil s populárnou českou herečkou a poetkou Evou Vejmělkovou. Ako umelec tvorivo pôsobí vo viacerých európskych mestách a v posledných rokoch aj v USA. Striedavo žije v Havířově a v Bratislave. Kultúrnej verejnosti je známy predovšetkým ako divácky obľúbený slovenský režisér a scenárista. 5.2 Programové východiska volebného programu pre voľby 2006 Viac slobody v podnikaní – viac práce občanovi V hospodárskej praxi sme zástancami optimálneho vzťahu medzi zásahmi štátu a mechanizmami trhu. A v štátoch, ktoré neboli vystavené totalitnému spôsobu riadenia, dá sa pozorovať smerovanie k väčšej slobode hospodárskych činiteľov, teda k odbúraniu štátnych zásahov. Dlhá fáza recesie, deficitný rozvoj verejných financií a rapídne rastúce štátne dlhy v deväťdesiatych rokoch presvedčili politikov o prednostiach pokiaľ možno najvyššej miery slobody trhu. Sme nekompromisnými zástancami trhového hospodárstva s etickými normami. Rozvoj je dôležitejší ako prerozdeľovanie, samozrejme – s dôrazom na kvalitu životného prostredia. Problémom Slovenska predsa nie sú vysoké ceny, ale nízke platy. Ak chceme efektívnejšie riešiť súčasné problémy, najmä však nerovnomerný hospodársky rast v regiónoch, musíme zásadne zvýšiť produkciu tovarov a služieb v národnom hospodárstve. V produkcii HDP na jedného obyvateľa totiž ešte výrazne zaostávame za krajinami EÚ, pričom stále dosahujeme len niečo vše 50% priemeru krajín EÚ. Viac práce a peňazí dá občanovi podnikateľ a živnostník, nie štát. Podnikateľská sféra nie je schopná rozvinúť svoje aktivity pri neprimeranom daňovom a odvodovom zaťažení. Zmysluplná sociálna politika podľa nás nespočíva v ľubovoľnom, od potrieb nezávislom sociálnom prerozdeľovaní, ale v cielenej pomoci tým, ktorí sú na ňu odkázaní. V správaní každého občana by základom mala byť predovšetkým vlastná zodpovednosť za zabezpečenie samého seba v prípade životných zmien. Liberálne princípy sa uplatnili s mimoriadnym úspechom v Nemecku a v Japonsku po katastrofe druhej svetovej vojny. Vďaka ním sa tieto krajiny rýchlo prepracovali k najvyspelejším krajinám sveta. Naša situácia po päťdesiatročnej totalite je podobná. Podstatná podmienka efektívneho fungovania trhového hospodárstva spočíva v slobode jednotlivca vykonávať hospodársku činnosť v čo najlepšej ochrane zo strany štátu pred porušovaním tejto slobody. Politika je úsilie o dosiahnutie spoločného dobra Naša filozofia sa opiera o myšlienku, ktorá sa dosiaľ v politických systémoch opomínala. Jej otcom je zakladateľ politickej etiky, žiak Sokrata a učiteľ Aristotela, filozof Platón. Táto myšlienka sa nazýva: MERITOKRACIA – VLÁDA PODSTATNÉHO. „Meritokracia znamená vládu tých, ktorí majú najlepšiu spôsobilosť vládnuť. Táto spôsobilosť je podložená dôkazmi o dosiahnutom. Pretože iba dôkazy vzbudia v ľuďoch VIERU – podmienku úspechu.“ Platón Hlásime sa však aj k odkazu veľkého syna slovenského národa Milana Rastislava Štefánika. Svojou húževnatosťou a hlbokou vierou sa prepracoval medzi najvýraznejších európskych politikov začiatku dvadsiateho storočia. Bol Slovák a Európan. Profesionál a hlásateľ praktickej morálky v politike. Spolu so Štefánikom chceme veriť, milovať, pracovať. Prešli sme turbulentným obdobím, očistili sme sa, zosilneli. Sme poučení chybami minulosti, ale aj dostatočne silní, aby sme prekonali každú prekážku, s ktorou sa pri podpore a bránení liberálnych hodnôt na Slovensku určite ešte stretneme. Sme presvedčení, že liberálne hodnoty Slovensko posúvajú tým správnym smerom a pre ich presadenie sa oplatí tvrdo pracovať. Nemusíme – chceme. V tom je naša výhoda, sloboda a viera. Kompletný program si môžete stiahnúť tu: www.ano-aliancia.sk 5.3 Výsledky Volieb do NR SR 2006 Graf č.3 Platné hlasy odovzdané pre politické strany 2006 Aj napriek obrovskej kampani ANO vo voľbách 17. júna 2006 získalo iba 1,42% platných hlasov a nezískalo žiadny mandát v NR SR. 5.4 Strana po voľbách Ukázalo sa, že kauzy ktoré sa udiali okolo osoby Paula Ruska, znamenali pre celú ANO prudký prepad preferencií čo sa odzrkadlilo aj vo voľbách. Otec strany sa stal jej hrobárom a stranu pochoval hlboko pod potrebnú hranicu pre pôsobenie v NR SR. Volebný neúspech v parlamentných voľbách 2006 vyústil v to, že sa Pavol Rusko sa v septembri 2007 vzdal postu predsedu strany ANO so slovami “Nastal čas dať priestor novým ľuďom, ktorí majú chuť angažovať sa a budú schopní potiahnuť ďalej liberálnu lodičku”. Nahradil ho bývalí odídenec Róbert Nemcsics.Preferencie strany sa momnetálne pohybujú okolo 0.5% a ANO má ešte 2 roky na to, aby to zmenila. Zoznam použitých skratiek: s. – strana ANO – Aliancia nového občana SDKU – Slovenská demokratická a kresťanská únia KDH – Kresťanskodemokratická hnutie SMK – Strana Maďarskej koalície NR SR – Národná Rada Slovenskej Republiky HDP – Hrubý domáci produkt EÚ – Európska Únia Zoznam použitej literatúry a internetových stránok: Diovčoš R, a kolektív, Stranícke prostredie na Slovensku, Aliancia Fair-play 2004 Dinka P., HRA NA DEMOKRACIU Voliči v pokušení, BELIMEX Bratislava 2005 http://sk.wikipedia.org/wiki/Aliancia_nov%C3%A9ho_ob%C4%8Dana http://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Rusko http://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_16._okt%C3%B3bra_2002_do_4._j%C3%BAla_2006 http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=43 http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=300 http://www.statistics.sk/nrsr_2006/slov/obvod/results/graf1.jsp http://www.statistics.sk/volby2002/webdata/slov/graf/graf1.htm http://www.statistics.sk/volby2002/webdata/slov/graf/graf2.htm http://www.sme.sk/c/2579000/Prehlad-najvaznejsich-kriz-vo-vladnej-koalicii-v-tomto-volebnom-obdobi.html http://www.ano-aliancia.sk/?view=celeb&id=97 http://www.ano-aliancia.sk/?view=celeb&id=96 http://www.ano-aliancia.sk/?view=celeb&id=98 http://www.ano-aliancia.sk/?view=article&id=1416 http://www.ano-aliancia.sk/?view=article&id=14 http://www.ano-aliancia.sk/?view=article&id=10 http://www.kulturnepoukazy.sk/vseobecne_pr_kp.html http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1241 http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1245 http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1246 http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1247 http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1277 http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1276 http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1278 http://www.hayek.sk/politickysupermarket/index.php?show=26 http://www.hayek.sk/politickysupermarket/index.php?show=5&str=ano