Chrám Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici

Gymnázium, Školská 8, Považská Bystrica, 01701

Obsah

1.Úvod...........................................................................................3

2.Stavebný vývoj...........................................................................4

2.1.Pôvodný gotický kostol............................................................4

2.2.Prestavba kostola....................................................................5

2.3.Organ vi farskom kostole.........................................................8

3. Významní umelci........................................................................9

    4. Správcovia našej farnosti...........................................................10

   5. Záver..........................................................................................13

    6. Obrazové prílohy.........................................................................14

      7. Zoznam použitej literatúry............................................................23

 


1. Úvod

        V mojej seminárnej práci som sa rozhodla písať o Chráme Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici. Táto tematika ma zaujala, pretože kostol je výraznou dominantou celého mesta, ako aj širokého okolia.

       Tento chrám pochádzajúci zo 14. storočia prešiel viacerými radikálnymi úpravami. Zaujímavý je hlavne tým, že  sú v ňom zastúpené tri umelecké slohy: gotika, barok a renesancia.
V roku 1940 sa konala rozsiahla prestavba kostola, ktorá urobila z pôvodne malého gotického chrámu druhý najväčší kostol v nitrianskej diecéze.






2. Stavebný vývoj

2.1 Pôvodný gotický kostol

       Zo zachovaných listín sa dozvedáme, že už pred rokom 1332 tu jestvoval drevený kostol. Kamenný gotický kostol dal v 14. storočí postaviť Ján Podmanický.

        „¹Bol to pôvodne jednoloďový kostol s predstavanou vežou. Na oltári sa nachádzali obrazy sv. Jána Nepomuckého a Spasiteľa. O výzdobu tohto chrámu sa zaslúžil Peter Sapári. Vedľajší oltár bol zasvätený sv. Anne (podľa evanjelia bola matkou Panny Márie). Pravú stranu krášlili sošky sv. Jána Krstiteľa a sv. Jozefa, na ľavej strane sa vynímali sochy sv. Joachyma a sv. Jána Evanjelistu. V sakristii sa nachádzala čierna skriňa, ktorá bola používaná na úschovu kostolného riadu. Tú daroval kostolu milochovský poddaný Ján Belas“.

        „²V kostole sa nachádzali aj krypty: v troch boli pochovaní príslušníci rodiny Balassovcov, štvrtá patrila rodine Szapáry a piata bola spoločná pre občanov. Z farskej kroniky sa dozvedáme,že v kryptách po Žigmundovi Balassovi a jeho manželky sa zachoval najmohutnejší sarkofág z hrubého medeného plechu, navrchu s kamenným reliéfovým poklopom( tieto reliéfové poklopy sú zabudované v predsieni kostola). V truhlách grófa Sapáriho a jeho manželky boli objavené zachované rúcha“.

       „³V roku 1728 boli vo veži tri zvony – najväčší bol zasvätený Najsvätejšej Trojici, prostredný sv. Floriánovi a sv.Antonovi Paduánskemu, najmenší sv. Michalovi Archanielovi. Počas prvej svetovej vojny boli tieto zvony zhabané vojskom na vojnové účely, zhodené z veže do parku a roztavené. No neskôr vďaka Urbárskej obce Považskej Bystrici a rôznym zbierkam boli zadovážené tri nové zvony a to v rokoch 1921- 1922“.

        Veža kostola bola takisto podrobená niekoľkým zmenám. Najskôr bola v barokovom slohu s krytinou zo šindľa a dosák, neskôr však bol jej tvar zmenený na cibuľovitý. Vežu vo forme úzkeho ihlanu dala zhotoviť patrónka kostola, kňažná Karolína Hohenlohe v roku 1908. Pokrýval ju biely plech, občanom sa však nepáčila, dokonca ju nazývali „trakár“. Podľa návrhu princa Hohenlohe bola nahradená novou konštrukciou barokového slohu a zmenila svoj tvar na pôvodný cibuľovitý z bronzového plechu.

2.2 Prestavba kostola

        „⁵Keďže kostol už nevyhovoval svojou kapacitou rozrastajúcemu sa mestečku a tým aj zvýšeným počtom veriacich, rozhodol sa vtedajší správca fary Štefan Bergendy pre stavbu nového kostola. Získal povolenie na jeho zväčšenie, ale pod podmienkou, že sa zachová veža a sanktárium. Architekt G. Schreiber vypracoval nové plány. Ale aj tak kostol ešte stále nespĺňal potreby farnosti“.

        Preto sa rozhodlo o úplnej prestavbe a rozšírení kostola, ktorá sa uskutočnila v roku 1940. „⁶Finančné príspevky darovali občania, obec Považská Bystrica, no boli potrebné aj pôžičky. Celková prestavba stála 1 500 000 KS “. Popri starej cibuľovitej veži bola vybudovaná aj nová moderná veža kostola. S výkopovými prácami sa začalo koncom júla 1940 a v priebehu 14 mesiacov bol kostol dohotovený.[1] 

        „⁷7. septembra 1940 sa konala posviacka kostola. Bola to veľká udalosť, zúčastnili sa na nej veriaci z ďalekého okolia, medzi hosťami bolo aj niekoľko predstaviteľov cirkvi, riaditeľ Zbrojovky v Považskej Bystrici Ing. Kubík, ako aj prvý prezident Slovenskej Republiky Dr. Jozef Tiso, ktorý predniesol slávnostný prejav (fotografiu z tejto udalosti uvádzam v prílohe)“. Pri prestavbe sa z pôvodného gotického kostola zachovali iba pôvodné gotické presbytérium s jeho interiérom, ostatné časti kostola boli zbúrané.

        V parku zo strany námestia bola kaplnka z roku 1741. Dal ju postaviť gróf Pavol Balass. Pred kostolom sa vyníma socha Nepoškvrnenej Panny Márie s mramorovou doskou s latinským nápisom (fotografiu tohto objektu uvádzam v prílohe). Vedľa kostola sa nachádza malý park. Ten slúžil až do roku až do roku 1785 ako cintorín. Neskôr bol však založený nový cintorín na úpätí kalvárie, do ktorého sa pochováva i dnes.

2.3 Interiér Chrámu Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici

        Obnovený chrám je dominantou celého námestia a zároveň je to druhý najväčší kostol v nitrianskej diecéze

        Je tvorený dvomi bočnými loďami, jedna z nich je tvorená pôvodným gotickým kostolom, a najmohutnejšou prostrednou loďou. Tá je spolu s druhou bočnou loďou pristavaná.       

         Ľavá bočná loď:  „⁸Gotické presbytérium sa zachovalo z pôvodne gotického kostola, veža a severná časť obvodového muriva, lode, ktoré tvoria ľavú bočnú loď terajšej modernej trojloďovej stavby. Pôvodné presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s jedným žľabom, ktorá dosadá do polygonálnych prstencov. V pesbytériu je vyklenkové pastofórium z 15. storočia a renesančné kamenné pastofórium z prvej tretiny 15. storočia a renesančné kamenné pastofórium z prvej tretiny 16. storočia. Z presbytéria vedie renesančný portál do dnes už nejestvujúcej sakritstie“. Zaujímavosťou presbytéria gotickej časti kostola sú do stien vsadené reléfy. Jeden zobrazuje Bystrický hrad a mesto. Dokonca jeden z týchto reliéfov je z alabastru. V roku1990 bola zhotovená maľba v ľavej bočnej lodi považskobystrickým rodákom, pánom Jánom Rojkom. Symbolizuje Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Okná bočnej lode krášlia mozaiky Zvestovania, Narodenia Pána a Obetovania, ďalej Smrteľnej úzkosti Pána v Getsemanskej záhrade, Panny Márie s mŕtvym telom Pána Ježiša, stretnutia s Veronikou na krížovej ceste a ďalšie tri okná s tematikou Zmŕtvychvstania Pána,Nanebovzatia a Korunovania Panny Márie. Navrhli ich Vincent a Viera Hložníkovci v roku 1951. V tejto lodi sa nachádzajú aj drevené sochy sv. Antona Paduánskeho a sv. Terezky z Lisieux v životnej veľkosti.

Kaplnka Lurdsej Panny Márie je v zadnej časti pod starobylou vežou.

        Pravá bočná loď: Zvýrazňuje ju freska Posledná večera a Umučenie Pána. V predu sa nachádza oltár Panny Márie. Nad bočným vchodom do kostola sú tri mozaikové okná s výjavmi  sv. Juraja, Panny Márie a sv. Mikuláša, ktorých návrhy vyhotovili Vincent a Viera Hložníkovci.

        Brarokové súsošie Kalvárie pochádzajúce z roku 1742 sa vyskytovalo v kaplnke na cintoríne. Po prestavbe kostola bolo inštalované vo výklenku pod novou vežou kostola. Pôvodné umiestnenie nevyhovovalo pre ohrozenie pamiatky poveternostnými vplyvmi, a taktiež bolo potrebné zabezpečiť jej ochranu proti vandalskému poškodeniu. Keďže si už vyžadovalo ochranu, bolo v r. 1997 zreštaurované . Je to vzácna kultúrna pamiatka. „⁹Jej zreštaurovanie si vyžiadalo sumu 785 100 Sk. Na opravu prispel aj štátny fond Pro Slovakia sumou 450 000 Sk, ďalších 30 000 Sk sa vyzbieralo pri zbierke na tento účel v kostole, zvyšok 305 100 Sk uhradil zo svojich prostriedkov náš farský úrad. Reštaurátorska dielňa v r. 1999 – 2000 odstránila laicky zhotovené a už poškodené farebné nátery jednotlivých sôch a uviedla vzácnu pamiatku do pôvodného stavu v súlade so zásadami reštaurovania takýchto pamiatok“. Dnes sa súsošie nachádza na stene nad vchodom do kaplnky Lurdskej Panny Márie.“¹⁰ V kostole pod starou vežou je vhodné aj preto, že sa tým sústredili starobylé pamiatkovo chránené časti inventára kostola do pôvodneho priestoru starého, kedysi pôvodne gotického, kostola. Súsošie Kalvária bolo posvätené na sviatok Povýšenia sv. Kríža, dňa 14.9. 1999“.

        V predsieni kostola sú tri reliéfy – náhrobíky bystrických zemepánov.“¹¹ Prvý, renesančný epitaf z bieleho mramoru, je náhrobník Rafaela Podmanického, ktorý zomrel 9.2. 1558. Dala ho zhotoviť jeho manželka Johana z Lomníc, dcéra Adama Lomnického, pána Brumova. Tento náhrobný kameň je zvláštný tým, že bol jediným náhrobným kameňom v Uhorsku so slovenským nápisom.

        Z ďalších dvoch náhrobníkov z červeného mramoru je jeden neskoro renesančný epitaf Žigmunda Balassu a jeho manželky Alžbety Zborovskej z obdobia okolo roku 1620. Napravo v predsieni vidno najstaršiu pamiatku- podobu sv. Petra a neskoro renesančný epitaf Andreja Balassu a Anny Serédyovej z čias po roku 1600“.

2.3 Organ vo farskom kostole

           „¹²Prieskum na začiatku päťdesiatych rokov sa zistil, že organ bol pôvodne určený pre inú farnosť. Keďže nemala dostatok finančných prostriedkov, bol organ postavený nakoniec v našom chráme. Postavila ho firma Otakar Važanský, stavba organov Nitra. Posvätený bol v roku 1942. Organ je dvojmanuálový pneumatický, 33 registrový. Organová skriňa pozostáva z dvoch samostatných častí umiestnených vedľa seba. Nachádza sa v zadnej časti chóru.

         Technický stav nástroja je zlý. Nevyhnutná je generálna oprava a výmena klávesov. Svojou veľkosťou, zvukovou farebnosťou, bohatým zastúpením registrov a tiež technickými možnosťami patrí k hodným nástrojom tohto druhu“.

3. Významní umelci

Vincent Hložník: (22. 10.1919- 10. 12.1997)

         Autor mozaik v Kostole Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici. Bol silne veriacim, dokonca ani v časoch najintenzívnejšej ateizácie spoločnosti nezradil svoje hlboké náboženské presvedčenie a kresťanské ideály. Venoval sa tvorbe s náboženskými motívmi, robil mozaiky a vitráže v kostoloch.

        V 50. rokoch boli lode rím.- kat. farského chrámu Navštívenia Panny Márie osadené mozaikami, ktorých návrhy umelecky spracovali Vincent a Viera Hložníkovci. Boli tvorcami aj mnohých kresieb a grafík, ktoré skrášľujú interiér chrámu.  [3]

Edmund Massányi: (1907- 1966)

         Je autorom fresky, ktorá spestrila Chrám Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici roku 1959. Táto monumentálna freska vyjadruje zasvätenie kostola Panny Márie. Bočnú loď zvýrazňuje výjav Umučenia Pána a Poslednej večere. Triumfálny oblúk je zdobený jeho freskou Pastiera( fotografiu uvádzam v prílohe).                Výtvarné vzdelanie získal na umeleckej priemyslovke v Hořiciach, v Mníchove u profesora Albrechta, vo Viedni u profesora Brunnera. V maliarskej technológii sa zdokonalil v Prahe u profesora Petra. Stal sa z neho významný umelec ovládajúci maliarske a grafické disciplíny, ilustračnú tvorbu, nástennú maľbu. Pôsobil aj ako javiskový výtvarník v SND v Bratislave, neskôr sa na trvalo usadil v Nitre. Často cestoval, navštívil mnoho krajín(Grécko, Taliansko, Turecko, severnú Afriku, Juhosláviu, Paríž). Massányiho obdivuhodné kresliarske nadanie a tvorivosť vo výtvarných disciplínach ho zaradili medzi popredných slovenských umelcov. Jeho práce zdobia mnoho sakrálnych a pamiatkových objektov.

4. Správcovia našej farnosti

¹³Pavol- pôsobil vo farnosti od toku 1332- 1337. Bol prvým duchovným správcom.

Michal- začal svoju činnosť v Bystrici od roku 1369.

Peter- preberá správu  farnosti v roku 1399.

Benedikt- pôsobil vo farnosti okolo roku 1409. V tom období sa konala aj oprava sakristie.

Matej Kolenič- prišiel do farnosti v roku 1574, v čase prenasledovania katolíkov v hornom Uhorsku

Martin Pavlovič- spravoval farnosť až do roku 1677, potom bol preložený do Kysuckého Nového Mesta.

Ján Martin Križan- rodák z Trstia. Pôsobil vo farnosti 25 rokov. Bol zavraždený fanatickými luteránmi v roku 1720.

Martin Alex Velčej- pôsobil ako správca farnosti 29 rokov

Ján Langauff- stal sa dištriktuálny dekanom, zomrel roku 1776

Ján Koroda- nastúpil do farnosti 28.1. 1777, no po krátkom čase zomrel

Alexander Pongrác- (1808-1880)  spravoval farnosť 47 rokov. V roku 1832 prichádza do farnosti ako kaplán, stal sa farárom a neskôr dištriktuálnym dekanom. V roku 1861 bol členom delegácie, ktorá odovzdala slovenské memorandum cisárovi vo Viedni. Bol takisto aj členom Spolku sv. Vojtecha, konateľ v považskobystrickom dekanáte, dopisovateľ do novín Pešťbudínske vedomosti a Slovenské noviny, do časopisov Cyrill a Method, Priateľ ľudu, do ktorých písal články o snahách slovenského národa o spravodlivé riešenie jeho národných práv, o črtách histórie Považskej Bystrice a okolia. Je smutné, že takáto významná osobnosť, ktorá pôsobila na našom území, tu nemá ani jednu pamätnú tabuľu, bustu, či pomník. Nie je dokonca ani identifikovaný jeho hrob na mestskom cintoríne v Považskej Bystrici.

Karol Jelínek- preberá farnosť v roku 1881., zomiera v roku 1886

Pavol Pálfi- prichádza do farnosti v roku 1887, zomiera v roku 1910

Jozef Weber- nastupuje ako správca fary v roku 1912. Pôsobil tu 15 rokov. Zomiera v roku 1927.

Štefan Bergendy- stal sa farárom roku 1928. Za jeho pôsobenia ROKU 1940-41 sa začal stavať veľkolepý trojloďový kostol. V roku 1946 ho postihla porážka, farnosť riadili kapláni, a Štefan Bergendy sa vzdal funkcie v roku 1948. Zomrel 8.2.1960 v svojom rodisku- Kráľová nad Váhom. Plánoval postaviť kostol v časti Kolónia.

Ladislav Mišák- pôsobil vo farnosti od roku 1947, a v júni toho istého roku odchádza.

Pavol Krčmárik- stal sa správcom farnosti do novembra 1948.