Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / Prispievatelia / celkova / Milchovci / Strašia v budove Považskej knižnice duchovia minulosti?

Strašia v budove Považskej knižnice duchovia minulosti?

Autor: Zuzana Čelková Poslední změna: Pátek 18.03.2016 09:32
Kategorie: ,
[2003] Seminárna práca študentky Zuzany Čelkovej o histórii budovy Považskej knižnice. V tomto dome žila židovská rodina Milchovcov, na ktorú tvrdo dopadli rasistické zákony vojnovej Slovenskej republiky. Milchovci museli svoj dom opustiť a boli deportovaní do koncentračného tábora.

Táto práca získala 2. miesto na celoslovenskom kole Stredoškolskej odbornej činnosti v kategórii história, politológia a právne vedy.


Pokiaľ si chcete prácu prezrieť v pôvodnom tvare, stiahnite si ju vo formáte .doc

 

STRAŠIA V BUDOVE POVAŽSKEJ KNIŽNICE

DUCHOVIA MINULOSTI ?

 



Ročník štúdia: štvrtý Autor: Zuzana Čelková
Školský rok: 2002 / 2003 Konzultant: Mgr. Juraj Smatana
Adresa školy: GYMNÁZIUM, Školská 8, Považská Bystrica 017 01



Čestne vyhlasujem, že prácu na tému Strašia v budove Považskej knižnice duchovia minulosti? som vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

 

Zuzana Čelková

 

OBSAH

 

 

1. ÚVOD................................................................................................4

2. METODIKA PRÁCE..............................................................................5

3. ŽIDOVSKÁ KOMUNITA V POVAŽSKEJ BYSTRICI...................................6

3.1. Pred druhou svetovou vojnou............................................................6

3.2. ... a prišiel Slovenský štát.................................................................6

4. RODINA MILCHOVCOV...................................................................7-17

4.1. Vila na Štúrovej ulici č. 9...............................................................7-8

4.2. Kto tvoril domácnosť Milchovcov počas Slovenského štátu?.............9-10

4.3. Prezentácia v roku 1939..................................................................10

4.4. Daňový úrad – dobrovoľne alebo nasilu?......................................11-12

4.5. Zavedenie dočasnej správy.........................................................13-14

4.6. Obchodnícka tradícia v rodine Milchovcov.....................................14-15

4.7. Vysťahovanie.................................................................................15

4.8. Deportácie.................................................................................16-17

5. DISKUSIA.........................................................................................18

6. ZÁVER............................................................................................ 19

7. RESUMÉ...........................................................................................20

8. ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK........................................................21

9. ZOZNAM CITOVANEJ A POUŽITEJ LITERATÚRY.................................22

10. ZOZNAM PRÍLOH......................................................................23-24

 

 

1. ÚVOD

 

Pamätaj jestvujú zločiny, ktoré nezarastú trávou. ” J. P. Hebel

 

Akú úlohu hrajú dejiny v živote človeka či v osudoch ľudstva? Je to otázka veľmi stará a odpovede na ňu sa rôznia. Dejiny môžeme vysvetľovať kroni- kársky, tj. ako súpis udalostí a dátumov. No, sme schopní pochopiť ich mož- nú vnútornú súvislosť a nadväznosť, tzn. vidieť ich ako určitý vývoj? Môže poznanie dejín prispieť k pochopeniu našej prítomnosti? Tieto otázky sú značne polemické. Ja osobne na ne odpovedať neviem. Som si istá len tým, že o dejinách treba písať. Je nutné zaznamenať každú udalosť, a najmä tie „nepríjemné” etapy vývoja ľudskej spoločnosti, ktoré by sme najradšej vymazali z našej „slávnej" ľudskej histórie. Mám na mysli činy, ktoré označujeme slovami ako hanebné a kruté, a ktoré sú zároveň súčasťou našej ľudskej podstaty.

Prečo o nich treba písať? Treba o nich nielen písať, ale aj hovoriť preto, aby sa na ne nezabudlo, aby ľudia už pri nepatrnom podnete cítili možné ohrozenie z ich návratu a tak sa im snažili zabrániť. Bez poznania chýb minulosti by sme boli nepoučiteľní, obmedzení a tiež nevšímaví.

Touto svojou prácou som chcela i ja upozorniť na jednu z tých hanebných udalostí, ktoré sa stali tu v Považskej Bystrici. Koľkí z Považskobystričanov navštevuje Považskú knižnicu? Je nás niekoľko tisíc.A koľkí už prešli okolo budovy, v ktorej sídli Považská knižnica? Nachádza sa na Štúrovej ulici, teda v centre mesta, preto predpokladám, že snáď každý. Istotne si niektorí všimli, že táto stavba je svojou architektúrou odlišná od ostatných budov v meste. No málokto pozná jej históriu. Túto budovu si v roku 1900 dala postaviť rodina Milchovcov – židovská rodina, ktorá z neho bola za slovenského štátu (1939 – 1945) násilne vysťahovaná.

Podnet na túto prácu mi poskytol článok z Okresného vestníka1 o vyhlásení budovy Považskej knižnice za mestskú kultúrnu pamiatku, v ktorom sa spomínajú i jej pôvodní majitelia – Milchovci, ktorí boli na základe diskriminačnej politiky Slovenskej republiky voči Židom vysťahovaní. Táto informácia ma zaujala natoľko, že som sa rozhodla zistiť čo najviac o tejto rodine.

Cieľom tejto práce je vypátrať, objasniť nespravodlivý a krutý osud rodiny Milchovcov, ktorý je len jedným z mnoha nešťastných osudov Židov počas holokaustu v druhej svetovej vojne. Vyvražďovanie Židov je krvavá strana v dejinách ľudstva, ktorú treba čítať znova a znova, aby sme z našich vlastnos- tí odstránili nevšímavosť a ľahostajnosť a cítili spoluzodpovednosť za dianie okolo nás.

 

 

2. METODIKA PRÁCE

Vmojej práci som skúmala príbeh rodiny, ktorá žila v Považskej Bystrici počas druhej svetovej vojny. Hlavným zdrojom informácií mi bol Štátny okresný archív v Považskej Bystrici. Rekonštruovala som udalosti do tej mie- ry, do akej mi to umožnili existujúce archívne dokumenty. I preto možno v určitých častiach sa bude zdať táto práca nekompletná.

Práca v archíve je síce trochu zdĺhavá a vyžaduje trpezlivosť, ale pre mňa bola niečim novým. Na začiatku musí každý bádateľ vyplniť bádateľský list, potom s pomocou pracovníka archívu vybrať archívne dokumenty na vyhľadanie k danej problematike. Pracovník archívu má nárok na desaťdňovú lehotu na vyhľadanie, no, snažia sa o čo najskoršie vybavenie. Práca v archíve (prečítanie vybraných spisov a značenie výpiskov) mi trvala približne desať dní (návštev). Zdrojom mi bol najmä fond Obecného notárskeho úradu v Považskej Bystrici a fond Okresného úradu v Považskej Bystrici, takmer všetko, čo sa týkalo židovskej otázky z obdobia vzniku slovenského štátu, ale aj určité obdobie pred ním a po ňom. Potom nasledovala oveľa ťažšia práca, tj. dať súvislosť zaznačeným poznámkam.

Knižný zdroj informácií mi pomohol k nadobudnutiu celoslovenského pohľadu na daný problém.

Štruktúru svojej práce som nezostavila úplne chronologicky podľa udalostí, pretože by vyznela nesúvisle ako nekompaktný zhluk udalostí. Práca sa člení na kapitoly, pričom každá sa zaoberá určitým problémom a ten rozoberá.

Táto práca je zameraná na praktickú časť (vlastnú prácu) – vyhľadávanie informácií o rodine Milchovcov a pátranie po ich osude. Teoretické východiská sú včlenené priamo do textu a to tam, kde treba pre pochopenie situácie vysvetliť danú vec teoreticky či všeobecnejšie alebo tam, kde absentujú priame informácie zo života Milchovcov (viď kapitola 4.8. Deportácie).

V diskusii sa zameriavam na zhrnutie a vyhodnotenie práce a jej prínosu.

V závere je problém načrtnutý v širšom poňatí.

 

 

 

 

 

 

 

3. ŽIDOVSKÁ KOMUNITA V POVAŽSKEJ BYSTRICI

 

3.1 Pred druhou svetovou vojnou

 

Považská Bystrica patrila v tomto období medzi stredne veľké mestá, ktoré sa nachádza v blízkosti moravských hraníc. Patrila medzi ortodoxné židovské obce na Slovensku. „Mala svoju synagógu, náboženskú školu, svojho rabína a mäsiara"2, telocvičný spolok Makabi. Politicky boli Židia v meste organizo- vaní v Židovskej strane a mali svojho zástupcu v miestnom zastupiteľstve. Z údajov zo sčítania ľudu v roku 1939 vyšlo, že Židia tvorili tretiu najpočetnejšiu národnostnú skupinu, hneď po Slovákoch a Čechoch, čo predstavovalo 3,5% obyvateľov mesta3 a aj židovské náboženstvo bolo na treťom mieste, po rímskokokatolíckom a evanjelickom augsburského vyznania. Židia boli dôležití v hospodárskej oblasti. Mali významné pozície v priemysle i v obchode. Tvorili značnú časť strednej vrstvy a významne boli zastúpení v tzv. slobodných povolaniach (lekári, právnici).

 

3.2. ... a prišiel slovenský štát

 

V postavení Židov nastali rozsiahle zmeny po vyhlásení slovenského štátu 14. marca 1939, kedy sa protižidovská politika stala oficiánou politikou novovzniknutej Slovenskej republiky. HSĽS jediná vládna strana búrila obyvateľstvo proti Židom, na ktorých zvaľovala všetky problémy spoločnosti. Nebolo to až také ťažké, pretože u obyvateľstva neboli Židia pre ich šikov- nosť obľúbení, často boli považovaní za úžerníkov a vykorisťovateľov. Už v máji 1939 boli v Považskej Bystrici vyvesené protižidovské plagáty a letáky (viď Príloha, č. 1). Nasledujúcich šesť rokov znamenalo takmer úplnú likvidá-ciu židovského obyvateľstva na Slovensku, teda i v Považskej Bystrici. Na konci druhej svetovej vojny žilo v tomto meste osem Židov, no po vojne sa ich tu usadilo 27.4

 

 

4. RODINA MILCHOVCOV

 

Obdobie druhej svetovej vojny a vznik slovenského štátu výrazne narušil i život židovskej rodiny Milchovcov.

 

4.1. Vila na Štúrovej ulici č.9

 

Objekt bol postavený v roku 1900 ako vila rodiny Milchovcov v historizujú-com slohu so secesnými prvkami – rastlinným dekorom, ktorým je secesia povestná. Dekor sa nachádza na hlavnej fasáde pod parapetmi, okien, na ští-te či v interiéri na stropoch prízemia alebo na zábradlí schodiska.

 

Obr.č.1 Budova Považskej knižnice5

 

 

Výraznou vonkajšou črtou budovy je vystupujúca časť na čelnej fasáde, označovaná ako rizalit, ukončený nízkou atikou s balustrádami a štítom. Plastické olemovanie okien – šambrány, výrazné riadkovanie omietky a ná-rožné kvádrovanie sú prvkami historizujúceho slohu. Vila stojí ako soliter v centre mesta. Má dve nadzemné podlažia a suterén, vzájomne spojená pôvodným schodiskom a kovaným zábradlím s dreveným madlom. Pôvodné sú aj dvere a okná tejto budovy. V suteréne sú miestnosti zastropené žliabkovanou klenbou."6

 

Obr.č.2 Štít budovy7 Obr.č.3 Zábradlie6

 

 

Obr.č.4 Priečelie budovy6 Obr.č.5 Lampa na pôvod. reliéfe6

 

Vilu si na prelome storočí dali postaviť bratia Milchovci, Henrik Milch a Jozef Milch, ktorí boli teda jej vlastníkmi, ½ domu vlastnil Jozef Milch a ½ domu Henrik Milch. Po smrti Jozefa Milcha ½ domu pripadla jeho deťom: Ró-bertovi Milchovi, Friderike Győrgovej rod. Milchovej a Pavlovi Milchovi. Po smrti Henrika Milcha pripadla jeho ½ domu jeho deťom: Vally Venetianerovej rod. Milchovej a Alici Sternovej rod. Milchovej.8

 

 

4.2 Kto tvoril domácnosť Milchovcov počas Slovenskej republiky?

 

Dňa 1. septembra 1940 zaslalo MV príkaz OÚ PB na vykonanie revízie štátneho občianstva Židov. Zo zápisníc napísaných NÚ PB za účelom doká-zania domovskej a štátnej príslušnosti Hedviky Milchovej rod. Knőpfelmache- rovej (spísanej dňa 25. septembra 1940) a Jindricha Milcha (spísanej dňa 5. októbra 1940)9 a zo zoznamu všetkých Židov bývajúcich v PB pre revíziu štátneho občianstva vyhotoveným OÚ PB10 som zistila fakty, na základe ktorých som načrtla príbuzenskú líniu.

 

(vymazané, osobné údaje)

 

Na zozname všetkých Židov bývajúcich v PB pre revíziu štátneho občianstva zo septembra až októbra 1940 sa z rodiny Milchovcov nachádza Róbert Milch, Helena Milchová, Katarína Lýdia Milchová, Hedvika Milchová, Jindrich Milch, Janka Milchová. Pavel Milch sa nenachádza na zozname.

Dôležité je spomenúť i to, že na zozname spísaných židovských osôb vo veku od 20 – 50 rokov (mužov) z konca roku 193911 sa tiež Pavel Milch nenachádza a v kolónke „členov rodiny – počet, všetkých" pri Róbertovi

Milchovi je číslo 5. Z toho usudzujem, že brat Róberta Milcha – Pavel Milch v tomto období s nimi nebýval a domácnosť sa skladala z rodinných členov: Róbert Milch, Helena Milchová, Katarína Lýdia Milchová, Jindrich Milch a pravdepodobne i Janka Milchová.

 

4.3. Prezentácia v roku 1939

 

Dňom 21. júna 1939 boli všetci Židia prepustení zo slovenskej armády. Ich branná povinnosť bola premenená na pracovnú. MV cez okresné úrady registrovalo všetkých židovských občanov od 20 do 50 rokov. OÚ PB povolal v septembri 1939 k osobným úkonom všetkých Židov mužského pohlavia vo veku od 20 do 50 rokov s cieľom zistenia práceschopnosti. Záznam z prezen- tácie absentoval, nájdený bol len zoznam spísaných židovských osôb vo veku od 20 do 50 rokov12. Počet spísaných osôb bol 36 a pod číslom 7 môžeme nájsť:

Meno: Milch Róbert

Bydlisko: Štúrova 9

Narodenie: 15. 3. 1896

Štátna príslušnosť: slovenská, Považská Bystrica

Zamestnanie: obchodník, vedúci bryndziarne

Hospodárske pomery:

majetok, podiel druh a popis: 1/6 domu

postavenie podniku vzhľadom na potreby miestne a záujem národohospo- dársky, vzťah osoby k podniku: toho času sa dá postrádať

Sociálne pomery:

počet členov rodiny – všetkých: 5

počet členov rodiny – nezaopatrených: –

Zaistenie rodiny počas osobných úkonov: zaistená

Pracovnú službu konal:

kedy: –

kde: –

na príkaz:


 

 

4.4. Nájomca daňový úrad – dobrovoľne alebo nasilu?

 

18. septembra 1939 poslala Obecná rada obce Považská Bystrica Prezídiu Ministerstva financií žiadosť o zriadenie Daňového úradu v PB. Odôvodnila to tým, že od umiestnenia a vybudovania miestnej zbrojovky vzrástol počet obyvateľov PB cca na 8000, čím stúpol počet obyvateľov o 300% a rozrástli sa tiež ostatné obce okresu. Tak vzrástol i počet poplatníkov a odvádzačov daní. Ďalej sa odvolávala tiež na to, že aj menšie obce od Považskej Bystrice majú daňový úrad. Zároveň sa obec zaviazala úrad vhodne umiestniť a uby- tovať.13

Po odsúhlasení MF sa obec rozhodla umiestniť daňový úrad v dome Ró-berta Milcha a spol. (spis zo 17. októbra 1940 – viď Príloha, č. 2), na Štú-rovej ulici č. 9 na prízemí alebo na poschodí. Majitelia domu si na rozhodnu- tie vybrali trojdňovú lehotu14.

V dokumente z 12. novembra 1940 (viď Príloha, č. 3) Obecná rada obce PB oznamuje, že Róbert Milch aj za spoločníkov prehlásil, že daňovému úradu dáva k dispozícii celé prízemie a pivničnú miestnosť na uskladnenie dreva atď. Písomné vyjadrenie však nebolo zaopatrené, lebo sa ešte dojednáva ohľadne výšky nájomného. V dokumente sa ďalej píše, že Róbert Milch konečné vyjadrenie nechcel podať i z dôvodu, že ešte nevie ako bude s ťažko chorým strýkom Henrichom Milchom, ktorý prízemie domu obýva. Je tu i poznámka, že Henrich Milch už 1. nov. 1940 zomrel, takže i tento dôvod odpadá.15

Z dňa 13. nov. 1940 existuje dokument adresovaný Obecnej rade obce PB (viď Príloha, č. 4), ktorý znie: „Podpísaný Róbert Milch aj v mene všetkých spolumajiteľov týmto na komisionálne vyzvanie z dňa 17. októbra 1940 a Vaše ústne vyzvanie Vám úctive zdeľujem, že pre umiestnenie novozriadiť sa majúceho Daňového úradu v Považskej Bystrici dávame k dispozícii v našom dome v Považskej Bystrici na Štúrovej ulici č. 9 celé prízemie a pivničnú miestnosť na uskladnenie dreva, uhlia atď. za mesačné nájomné Ks 1 000.- slovom jedentisíckorún – pre slovenský erár odo dňa 1. 1. 1941."16 V závere dokumentu je rukou dopísaný dodatok „s tým, že podrobné podmienky sa us- tália pri spísaní zmluvy." Dôležité je upozorniť, že tento dokument nie je nikým podpísaný.

MF zaslalo dňa 21. nov. 1940 správu Obecnému notárstvu v PB17 (viď Prí-loha, č. 5), v ktorej stojí, že:

správu z dňa 13. nov. 1940 dostali

berie na vedomie umiestnenie daňového úradu v dome Róberta Milcha

výška požadovaného ročného nájomného per 12 000 Ks je neprimerane vysoká, preto primeranosť výšky nájomného vzhľadom na tamojšie miestne nájomné a bytové pomery nechá u stavebno-technického oddelenia župného úradu v Trenčíne zistiť a potvrdiť

aby daňový úrad mohol 1. 1. 1941 zahájiť činnosť, je nutné, aby ste v do- hode s majiteľom domu previedli vlastným nákladom tieto adaptačné práce (pôdorys domu Milchovcov – viď Príloha, č. 6):

1/ Z chodby do miestnosti označenej číslom 4 vybúrajte vchod a zhotovte nové dvere.

2/ Obidva vchody miestnosti označenej číslom 1, t.j. do miestnosti č. 2 a do miestnosti č. 4 opatrite železnými dverami.

3/ Obidve okná miestnosti označenej číslom 1 opatrite železnými mrežami, prípadne železnými okenicami.

o výsledku podať správu do 20. dec. 1940.

Správa o výsledku bola odoslaná až 31. dec. 1940 (viď Príloha, č. 7) a znie: „V predmetnej veci oznamujem, že prízemné miestnosti v dome Róberta Milcha v Považskej Bystrici na Štúrovej ulici č. 9 sú pripravené a aj adaptač- né práce sú prevedené. Majiteľ domu očakáva uzavretie písomnej zmluvy."18

Dočasný správca, ktorý bol poverený Ústredným hospodárskym úradom správou domového majetku bratov Milchovcov 17. apríla 1941, vypracoval 30. 5. 1941 zoznam nájomníkov, v ktorom stojí: „Daňový úrad v Považskej Bystrici nasťahoval sa do tohto domu dňa 3. 1. 1941, teda ešte pred zavede- ním dočasnej správy. Nájomné a podmienky prenájmu boli ujednané medzi majiteľom domu a Prezídiom Ministerstva financií v Bratislave prostredníc- tvom Obecného úradu v Považskej Bystrici." „Miestnosti v dome boli uvoľnené pre daňový úrad na nátlak úradov, majiteľ domu nechcel preto uzavrieť zmluvu ako to požaduje Ministerstvo financií na dobu 3 rokov, že na tak krátku dobu sa mu to nevyplatí. Zmluva o prenájme a podmienkach spí-saná nebola, a preto túto v najbližšej dobe bude treba uzavrieť."19

Z uvedeného vyplýva, že daňový úrad sa do domu Milchovcov nasťahoval bez uzavretia zmluvy a dobrovoľného súhlasu majiteľov domu. (mimochodom majiteľom domu platil ročne z požadovaných 12 000 Ks len 9 600 Ks20) Zmluva z neskoršieho obdobia sa v archíve nenachádza.

Daňový úrad tu teda sídlil od roku 1941 do 1974, kým túto budovu neprevzala Okresná knižnica, ktorá slúži občanom dodnes pod novým náz- vom – Považská knižnica21, ktorá je zároveň súčasným majiteľom budovy.

 

4.5. Zavedenie dočasnej správy

 

Koncom roku 1940 sa slovenskí vládni činitelia začali zaoberať domovým majetkom Židov. Prvé nariadenie prikazujúce dočasnú správu domov vo vlas- tníctve Židov vyšlo 16. 10. 1940. Predzvesťou ďalšieho zaberania židovských príbytkov bolo rozhodnutie o súpise ich majiteľov, ktoré sa v PB konalo v marci 1941. Na zozname majiteľov židovských domov v obci PB nájdeme pod poradovým číslom 3 i rodinu Milchovcov. Na zozname stojí:

Meno majiteľa: Milch bratia

Adresa: Považská Bystrica

Ulica: Štúrova

Č. domu: 9

Kto obýva tento dom: daňový úrad

Aké nájomné platí nájomca ročne: 9 600 Ks.22

Predseda miestnej HSĽS, okresný náčelník a veliteľ HG podľa vyhotovené- ho zoznamu určili pre každý židovský dom dočasného správcu. Podľa zvyklostí šlo zväčša o človeka blízkeho HG. I na dom bratov Milchovcov bola uvalená dočasná správa. Dočasným správcom sa stal Majtán Pavel z PB. OÚ PB vydal toto rozhodnutie 17. apr. 194123 (viď Príloha, č. 8). V ňom sa uvádzajú aj povinnosti a práva dočasného správcu. A síce, musel zložiť sľub do rúk okresného náčelníka, čím začal osobne zodpovedať za prevzatý majetok. Zároveň bol povinný dodržať úradné tajomstvo a osobne vykonávať správu. Účty predkladal príslušnému okr.úradu. Dozor nad správcami vykoná-val ÚHÚ a ním poverený okresný úrad. Dočasný správca mal nárok na náhra- du hotových výdavkov a na odmenu proti vlastníkovi (výšku odmeny určil ÚHÚ).

V súvahe domového majetku z dňa 30. 5. 1941 dočasný správca opisuje dom takto: Dom č. 9 Štúrova ulica v Považskej Bystrici pozostávajúci z prízemia: 4 izby, kuchyňa, komora, kúpelňa, záchod a veľká chodba. Poschodie má to isté vnútorné rozdelenie ako prízemie. Pivnice sú pod celým domom. Vo dvore sa nachádza prevodzovňa na výrobu bryndze s kanceláriou a vedľajšou miestnosťou a dve bočné miestnosti; pri zadnom stavaní je otvorená šopa. Cena oboch stavaní odhadnutá je na 350 000.- Ks.24

Výnos MV zo dňa 13. nov. 1941 nariadil Obecnému notárskemu úradu cez OÚ PB vyhotoviť zoznam dočasných správcov bývalého židovského domové-ho majetku v obci PB 25, v ktorom sa nachádza i Majtán Pavel.

Meno a priezvisko doč. správcu: Pavel Majtán

Zamestnanie doč.správcu: ber. úradník

Majetkové, rodinné a zárobkové pomery: 1/3 domu v hodnote 25 000.- Ks

Mesačný plat: 1023.- Ks

Počet detí a rod. príslušníkov, o ktorých sa doč. správca stará a ktorí sú na jeho plat odkázaní: slobodný

Meno bývalého majiteľa žid. domu, č.d.: Milch bratia, č.d. 9

Výška odmeny doč. správcu: v r. 1941 to bolo 94.15.- Ks

 

4.6. Obchodnícka tradícia v rodine Milchovcov

 

Už prastarí rodičia Róberta Milcha – David a Braindl Milchovci pracovali v PB ako obchodníci.26 Otec Jozef Milch a strýko Heinrich Milch, ktorí si vilu dali postaviť, mali živnostenský list na obchod s krajinskými plodinami (viď Príloha, č. 9).27

I Róbert Milch bol podnikateľ a myslím, že úspešný. Svedčia o tom majet- kové pomery Róberta Milcha z júla 1941. Jeho domový majetok bol 50 000.- Ks (1/6 domu) a movitý majetok predstavoval hodnotu 167 000.- Ks.28

Vlastnil živnostenské oprávnenie na obchodovanie so železom a stavebným materiálom, obchodovanie s hospodárskymi plodinami a zverinou a živnosť na výrobu bryndze29. (živnostenské listy – viď Príloha, č. 10, 11, 12)

Z archívnych dokumentov ŠOKA som sa nedozvedela, či Róbert Milch prevádzal živnosť so železom a hospodárskymi plodinami a zverinou, existujú dokumenty len o tom, že prevádzkoval bryndziareň.

Slovenská vláda vydala dňa 30. nov. 1940 nariadenie č. 303-1940 Sl.z. o židovských podnikoch. Hovorí o tom, že žid. podniky prejdú pod dočasnú správu alebo budú zlikvidované alebo arizované. Ďalej pokračuje, že nevyko- návané alebo dočasne odhlásené živnostenské oprávnenia Židov zanikajú dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia (účinnosť nadobudlo dňom vyhlásenia), živnost. oprávnenia tiež zanikajú po uplynutí likvidačnej lehoty alebo po nariadení arizácie. OÚ PB 19. feb. 1941 zaslalo Róbertovi Milchovi výmer o zániku jeho živnostenských oprávnení (so železom a stavebným materiálom, obchod s hospodárskymi plodinami a zverinou, na výrobu bryndze) odvolávajúc sa na vládne nariadenie z 30. nov. 1940 s odôvodne- ním „nakoľko toto oprávnenie nebolo v dobe účinnosti tohto nariadenia vykonávané." 30 Rovnaký výmer bol adresovaný (vtedy už zosnulým) Jozefovi a Henrichovi Milchovým.(4×výmer - viď Príloha, č. 13, 14, 15, 16)

9. októbra 1941 rozhodol ÚHÚ o likvidácii bryndziarne Milchovcov v PB (viď Príloha, č. 17)31. Menovaný likvidátor Gustáv Kováč, tajomník živn. spoločenstva v PB bol poverený úplnou likvidáciou celého podniku v lehote 30 dní, uplynutím ktorej malo zaniknúť i oprávnenie R. Milcha na výrobu bryndze. Avšak tá už bola prehlásená za zaniknutú výmerom z 19. feb. 1941 o čom bol ÚHÚ upovedomený Okresným úradom v PB. Dôležité je pozname- nať, že v čase likvidácie bryndziarne boli už Milchovci vysťahovaní.

 

4.6. Vysťahovanie
 

V marci 1941 vyšlo nariadenie, ktoré zakazovalo bývať Židom na Hlinkovom námestí, pričom vysťahovať sa mali do 1. apríla 1941. Počítajúc s ďalším vysťahovávaním Židov, NÚ PB 23. mája 1941 vyhotovil zoznam bytov Židmi obývaných v obci PB, kde je i kolónka: Milch bratia, Štúrova, 9.32 Poznamená- vam, že tento zoznam bol spísaný v čase, keď už na dom bola uvalená dočasná správa Pavlom Majtánom.

23. máj bol tiež dátumom, kedy Dôchodkový kontrolný úrad v PB zaslal NÚ PB žiadosť o prenajatie miestností pre úrad dôchodkovej kontroly v budove Róberta Milcha a spol. v PB na Štúrovej ulici č. 9, Ι. poschodie (na prízemí domu už sídlil daňový úrad). V dokumente (viď Príloha, č. 18) sa okrem iného uvádza: „Miestnosti tieto obýva majiteľ domu Žid Róbert Milch s rodinou. Žiadam úctivo o oznámenie, či bude prevedené vysťahovanie Židov z moci úradnej z obytných miestností na Štúrovej ulici a tým aj vysťahovanie Róberta Milcha do 1. októbra 1941." 33

Na túto žiadosť NÚ PB odpovedal dňa 5. júna 1941 zaslaním výťahu zo zá-pisnice zo 6. mája34 (viď Príloha, č. 19), v ktorej sa píše, že zastupiteľský zbor sa jednohlasne uzniesol na tom, že obec podá návrh, aby sa Židia museli vysťahovať z ulice Štúrovej, Štefánikovej a na Zákostolí. NÚ PB tiež dňa 5. júna zaslal dôchodkovému kontrolnemu úradu odpoveď: „Súčasne Vám zdeľujem, že dnešný deň sa predkladá okresnému úradu v Pov. Bystrici ná-vrh ohľadom zákazu bývať Židom v uliciach Štúrovej a Štefánikovej v Považskej Bystrici. " 35 (viď Príloha, č. 20)

Dňa 29. 7. 1941 vydal OÚ PB vyhlášku o zákaze bývať Židom v domoch na Štúrovej a Štefánikovej ulici v PB. Domy majú vyprázdniť do 31. augusta 194136 (viď Príloha, č. 21). Nezachovali sa archívne dokumenty o tom, kedy presne Milchovcov vysťahovali. S istotou môžeme povedať len to, že to bolo nanajvýš do 31. augusta 1941. Štát sa samozrejme o náhradné ubytovanie Židov nepostaral. O postihnutých Židov sa zväčša postarali ich priatelia a blízki, ktorí im poskytli strechu nad hlavou. Tu by som sa chcela zmieniť o majetkových pomeroch Róberta Milcha z júla 1941, jeho domový majetok bol 50 000.- Ks (1/6 domu) a movitý majetok predstavoval hodnotu 167 000.- Ks.37

 

 

4.7. Deportácie

 

Koncom roku 1941 bol proces likvidácie a arizácie židovských podnikov v podstate ukončený. Avšak tým, že Židia boli obraní o celý svoj majetok, vznikol z nich vážny sociálny problém a tento „židovský" problém bolo možné riešiť vysťahovaním. A tak sa na Slovensku (pod záštitou Nemecka) začali deportácie Židov. Pri deportáciách slovenských Židov zohral najdôležitejšiu úlo- hu § 22 židovského kódexu o pracovnej povinnosti Židov, na základe ktorého boli Židia vyvážaní na práce.

Čo sa stalo s Róbertom Milchom a s rodinou Milchovcov? Aký bol ich ďalší osud? Kvôli nedostatku daľších informácií o tom možno robiť iba hypotézy. Preto načrtnem situáciu na Slovensku trochu podrobnejšie.

Pre Židov boli zriadené dva typy táborov, pracovné a sústreďovacie. Pracovné: tábor v Seredi, Novákoch a Vyhniach, sústreďovacie: tábor v Brati- slave – Patrónka, v Seredi, Žiline a Poprade. Ako sa neskôr ukázalo internovanie Židov do pracovných táborov ich uchránilo pred úplnou likvidá-ciou, teda vývozom do vyhladzovacích táborov. Židia koncentrovaní v sús-treďovacích táboroch boli nakoniec deportovaní do konečnej stanice (Osvienčim, Terezín, Sachsenhausen, ...), odkiaľ zväčša nebolo návratu.

Prvý transport zo Slovenska odišiel 25. marca 1942 z Popradu s cieľom určenia Osvienčim. Toho istého dňa bol prvý transport vypravený aj z Považskej Bystrice do sústreďovacieho tábora v Žiline. Z Považia sa vlaky vysielali do Žiliny, v menšej miere do Novák a Bratislavy – Patrónky.

Slovenský snem prijal 15. marca 1942 zákon o pozbavení Židov štátneho občianstva a vysťahovaní, v ktorom sa tiež uvádza: „vysídlení Židia alebo tí, ktorí opustili územie štátu, okrem občianstva strácajú aj majetok, ktorý prepadá v prospech štátu." 38 Zákon však umožňoval aj prezidentské či ministerské výnimky, na základe ktorých bolo zachránených niekoľko tisíc Židov. „V Považskej Bystrici bolo udelených 7 prezidentských výnimiek (K. Wilhem, V. Grüber, A. Albrecht, J. Zlatner, E. Büchlerová, A. Frankelová) a piati miestni Židia boli označení ako hospodársky dôležití (R. Donáth, V. Orován, L. Veller, I. Silbert, E. Tochten)." 39 Zachrániť sa dalo tiež emigráciou, úspešnou dezertáciou, pokrstením do roku 1938.

S menom Róbert Milch sa spájajú dva dokumenty relevantné k otázke osudu rodiny Milchovcov.

1/ Zoznam štátnych nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu40, odoslaný OÚ PB dňa 7. apríla 1942 (viď Príloha, č. 22);

Meno doč. správcu: Pavel Majtán

Adresa, pôvodná: Radlinského ul. 818 Adresa, získaná: Štúrová ul. 9

Meno bývalého žid. majiteľa: Milch Róbert

Adresa: odtransportovaný

Ročný príjem správcu: 12 440.- Ks

Hodnota nehnuteľností: neustálená

2/ MV 18. júla 1941 cez OÚ PB vyzvalo všetkých Židov mužského pohlavia vo veku 18 – 50 rokov „aby sa bez ohľadu na štátnu príslušnosť všetci, ktorí boli opatreniami ÚHÚ alebo inými protižidovskými opatreniami vyradení z hospo- dárskeho, verejného alebo pracovného života a neboli dosiaľ do manuálnej práce zaradení, dostavili dňa 21. júla 1941 na Okresný úrad ich trvalého bydliska na prezentáciu". 41 Mali sa vyhotoviť zoznamy a posúdiť „či je Žid telesne a duševne schopný k telesnej práci". Každý práceschopný sa mal nasledujúci deň dostaviť do dočasného okresného pracovného strediska, kto- ré mu okresný náčelník určil. Kto sa nedostavil k prezentácii alebo do dočasného pracovného strediska mal byť zatknutý a dodaný k prezentácii do pracovného strediska Židov v Hiadeli (okres Banská Bystrica), ktoré je pod vojenským dozorom.

V zozname Židov, ktorí sa dostavili k prezentácii sa nachádza i Róbert Milch.

Vek: 45

Rodinný stav: ženatý

Deti: 1

Zamestnanie: obchodník

Majetkové pomery: 50 000.- Ks

Výsledok prezentácie (práceschopný / práceneschopný): neschopný

Je odkázaný na mzdu: nie

Je vydržiavaný ÚŽ: nie

(počet prezentovaných: 62, počet práceschopných: 51)

Keďže v archívoch ŠOKA sa zoznamy deportovaných Židov nenachádzajú (okrem jedného, obyčajnou ceruzkou písaného, ktorý je tiež ťažko čitateľný z dňa 23. 4. 1942, na ktorom sa Milch nenachádza)42, neviem kde a kedy bol odtransportovaný.

Snažila som sa zistiť dátum úmrtia na matrike, ale táto informácia mi bola odopretá, pretože k zosnulému nemám príbuzenský vzťah. Predpodkladám však, že Róbert Milch i s rodinou (väčšinou boli deportované celé rodiny spolu na jedno miesto, do rovnakého tábora) nebol umiestnený v pracovnom tábore vzhľadom na jeho práceneschopnosť. Pokiaľ bol umiestnený v sústre- ďovacom tábora, bohužiaľ, jeho šanca na prežitie bola mizivá.


 

5. DISKUSIA

Je zvláštne zaoberať sa osudom tých, ktorý tu už dávno nie sú. No, možno práve preto by sme mali vyrieknuť za nich to, čo oni už bohužiaľ nestihli. Preto vám vyrozprávam osud jednej rodiny, ktorá žila v Považskej Bystrici za druhej svetovej vojny.

Róbert Milch so ženou, dcérou a ostatnou rodinou žil vo svojej vile na Štúrovej ulici. No, už čoskoro po vyhlásení Slovenskej republiky sa ho dotkli protižidovské opatrenia.

V septembri 1939 sa ako Žid musel dostaviť k prezentácii kvôli zisťovaniu práceschopnosti, pretože branná povinnosť Židov bola premenená na pracovnú. Bolo veľa potupujúcich opatrení cez nosenie Dávidovej hviezdy až po zákaz vstupu do parku či na kúpalisko. No, prišli oveľa ťažšie obmedzenia.

Prvým z nich bolo násilné nasťahovanie daňového úradu v januári 1941 do ich domu, bez súhlasu majiteľov. Rodina bola len hračkou v rukách úradov.

Už o mesiac, 19. februára bolo Róbertovi Milchovi oznámené, že všetky jeho (3) živnostenské oprávnenia zanikli, čo bolo tiež súčasťou plánu systematickej likvidácie Židov.

To však nestačilo. 17. apríla 1941 vydal OÚ PB rozhodnutie o uvalení dočasnej správy na vilu Milchovcov. Dočasným správcom sa stal Pavel Majtán.

Vila už nebola vo vlastníctve Milchovcov, preto v nej už „nemali čo hľadať”. 29. 7. 1941 vydáva OÚ PB vyhlášku o zákaze bývania Židov na Štúrovej a Štefánikovej ulici, teda i Milchovcov. Posledný termín na vysťahovanie bol dátum 31. augusta 1941. O tom, kedy presne opustila rodina svoj domov, nie sú informácie.

Pravdepodobne už len formalitou bolo rozhodnutie ÚHÚ o likvidácii bryndziarne Milchovcov z 9. októbra 1941. Veď Milchovci už nebývali vo svojom dome (prevádzka na výrobu bryndze sa nachádzala na dvore) a nemali tiež ani živnosť na jej výrobu. No úradné potvrdenie o jej likvidácii bol nezvratný fakt.

Od tohto obdobia absentujú archívne dokumenty o ďalšom osude rodiny. Vieme len, že Róbert Milch bol odtransportovaný do 7.apríla 1942. Keď uvážime, že prvý transport zo Slovenska odišiel 25.marca 1942, zistíme, že Róbert Milch bol medzi prvými. Bolo to veľmi výhodné pre „ekonomiku slovenského štátu” a jej posluhovačov, pretože Róbert Milch patril medzi najbohatších obyvateľov mesta.

Tým sa však moja práca nekončí, pretože pátranie po rodine pokračuje. Skúšali sme sa obrátiť na internetovú konferenciu chaverim.sk, ktorá nám dala kontakt na archív československých Židov v Izraeli.

Významnejším úspechom zatiaľ je, že sme sa cez osobné kontakty dostali k potomkom (vymazané, osobné údaje)sesternica Róberta Milcha). V hľadaní sa stále pokračuje, práca zostáva zatiaľ nedokončená.

 

 

6. ZÁVER

Cieľom tejto práce bola tiež snaha o odsúdenie holokaustu počas druhej svetovej vojny prostredníctvom konkrétneho prípadu rodiny Milchovcov, ktorí žili v PB i počas Slovenského štátu.
Aby si situáciu dokázal lepšie pochopiť, milý čitateľ, skús si predstaviť seba v osobe Róberta Milcha. Využi svoju imagináciu a empatiu a predstav si, že žiješ v určitom meste, kde žili už tvoji predkovia niekoľko desaťročí. Máš tu svoj domov, rodinu, priateľov. Svojou šikovnosťou a pracovitosťou si si nadobudol určitý majetok. Si prosperujúci obchodník a žiješ ako každý iný občan.
Zrazu ale príde niekto, kto má tú moc vziať ti dom, majetok, prácu, slobodu a život. Niekto kto ti zoberie všetko, čo máš a potom o tebe vyhlási, že si vážny sociálny problém a treba ťa vysťahovať. A všetci okolo teba mlčia. Boja sa. Ľudia, čo ťa poznajú celý život, mlčia alebo dokonca ukazujú prstom a hovoria: „Áno, on je Žid, zbavme sa ho!" Zrazu ťa všetci obviňujú, rozbíjajú ti okná, pľujú na teba, ale ty sa za nič necítiš vinný. Za to, že si Žid? Ale veď to je absurdné! Absurdné a kruté, absurdné a krvavé, absurdné a smrtelné.
Je to tak, antisemitizmus je hlboko zakorenený v našej spoločnosti. No, antisemitizmus nie je tým jediným, čo by malo byť vykorenené z živnej pôdy spoločenského vedomia. Rasizmus, náboženský fanatizmus, či diktátorstvo a rôzne iné totalitné režimy stále ohrozujú nevinných ľudí, ktorí sú prenasledovaní pre farbu pleti, pre svoj názor, pre náboženské presvedče- nie ... Nútia ľudí báť sa. Báť sa seba, svojho boha, svojich myšlienok. Ale dokedy?
Možno povedať, že sloboda jednotlivca závisí od vyspelosti civilizácie. No nerastie s civilizačným pokrokom i miera rafinovanosti a zašifrovanosti vydierania a manipulácie ľudí?
No, táto otázka už nepatrí Milchovcom ...



7. RESUMÉ

 

This work is about the Jewish family Milch, who lived in Považská Bystrica during the World War ІІ. It search for its cruel destinity.

This work condemn the Nazism, racialism, holocaust and anti – Semitism by means of the concrete case of Milch´s family.


 
8. ZOZNAM POUŹITÝCH SKRATIEK

 

HG – Hlinkova garda

MV – Ministerstvo vnútra

MF – Ministerstvo financií

NÚ PB – Obecný notársky úrad v Považskej Bystrici

OÚ PB – Okresný úrad v Považskej Bystrici

PB – Považská Bystrica

ŠOKA – Štátny okresný archív

ÚŽ – Ústredňa Židov

ÚHÚ – Ústredný hospodársky úrad


 

9. ZOZNAM CITOVANEJ A POUŽITEJ LITERATÚRY

Štátny okresný archív v Považskej Bystrici

- inventár Okresného úradu v Považskej Bystrici

- inventár Obecného úradu v Považskej Bystrici

 

1/ DEJEPIS pre 8. roč. ZŠ, Svet v novom storočí, Bratislava, Orbis Pictus Istropolitana 1995, s. 34, prevzatý citát v úvode od J. P. Hebela

2/ KAMENEC, I.: Po stopách tragédie, Vydavateľstvo ARCHA, Bratislava 1991

3/ KAMENEC, I.: Vznik a vývoj židovských pracovných táborov a stredísk na Slovensku v rokoch 1942 – 44, Nové obzory, roč. VIII, 1966

4/ LIPSCHER, l.: Židia v slovenskom štáte 1939 – 45, Bratislava, Print-servis 1992

5/ OKRESNÝ VESTNÍK, čiastka 1, 29. február 2000, ročník 9, s. 8,9

6/ POVAŽSKÁ BYSTRICA A OKOLIE KEDYSI A DNES, vydavateľstvo Knižné centrum, vydané pre Mestský úrad v Považskej Bystrici, 1998, počet strán 96, str. 49 – použitá titulná fotografia Považskej knižnice

7/ ŠPITZER, J.: Svitá až keď je celkom tma, Bratislava, Kalligram 1996;

 

10. ZOZNAM PRÍLOH

1/ ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 209/1941 – Leták

2/ ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 2, č. 254/1940 prez.– Oznam Obecnej Rady obce PB Prezídiu MF o umiestnení Daňového úradu v PB zo 17. okt. 1940

3/ ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 2, č. 254/1940 prez.– Oznam Prezídiu MF o umiestnení Daňového úradu v PB podpísaný ved.notárom a starostom z 12. nov. 1940

4/ ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 2, č. 254/1940 prez.– Súhlas Róberta Milcha s umiestnením daňového úradu v jeho dome adresovaný Obecnej rade 13.nov. 1940 (bez podpisu)

5/ ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 2, č. 254/1940 prez. – Pokyny Obecnému notárstvu od MV vo veci zriadenia daňového úradu – zaistenie kancelárskych miestností z 21. nov. 1940

6/ ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 2, č. 254/1940 prez.– Pôdorys domu Milchovcov

7/ ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 2, č. 254/1940 prez.– Oznam Prezídiu MF o umiestnení Daňového úradu v PB podpísaný ved.notárom z 31. dec. 1940

8/ ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 1941-42 prez., Rozhodnutie – uvalenie doč. správy na domový majetok Milchovcov zo 17.apr.1941

9/ ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 466, č. 1916/41 – Priemyselný list bratov Milchovcov

10/ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 465, č. 1817/41 – Živnostenský list R. Milcha so železom a stavebným materiálom

11/ ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 465, č. 1817/41 – Živnostenský list R. Milcha s hospodárskymi plodinami a zverinou

12/ ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 489, č. 1234/42 – Živnostenský list R. Milcha na výrobu bryndze

13/ ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 465, č. 1817/41 – Zánik živnostenského oprávnenia R. Milcha so železom a stavebným materiálom (výmer)

14/ ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 465, č. 1817/41 – Zánik živnostenského oprávnenia R. Milcha s hospodárskymi plodinami a zverinou (výmer)

15/ ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 489, č. 1234/42 – Zánik živnostenského

oprávnenia R. Milcha na výrobu bryndze (výmer)

16/ ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 465, č. 1817/41 – Zánik živnostenského oprávnenia bratov Milchovcov (výmer)

17/ ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 489, č. 1234/42 – Rozhodnutie o likvidácii bryndziarne Milchovcov z 9. októbra 1941

18/ ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 152/1941 – Dôchodkový kontrolný úrad v PB– žiadosť o premiestnenie z 23. 5. 1941

19/ ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 152/1941 – Výťah zo zápisnice, predmet: Vyprázdnenie židovských domov v ulici Štúrovej a Štefánikovej a v ulici Jána Holého zo 6. mája 1941

20/ ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 152/1941 – Odpoveď NÚ PB dôchodkovému úradu v záležitosti jeho premiestnenia

21/ ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 157/1941 prez. – Vyhláška OÚ PB o zákaze bývania Židom v domoch v Štefánikovej a Štúrovej ulici z dňa 29. júla 1941

22/ ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 95, č. 72/1942 – Zoznam štátnych nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu43, odoslaný OÚ PB dňa 7. apríla 1942

 

 

 

 
 

 
 
 
 
POĎAKOVANIE: Ďakujem pracovníkom archívu za pomoc, odborné rady, príjemnú atmosféru.

Ďakujem Mgr. J. Smatanovi za odbornú pomoc a rady a tiež za veľký záujem o danú tému.

Ďakujem rodičom, sestre a bratovi za trpezlivosť.

 
 
 

 

1Okresný vestník, čiastka 1, 29. február 2000, ročník 9, s. 8,9

 

2 ŠOKA PB, f. NÚ PB, č. 59/1923 prez.

3 ŠOKA PB, f. ONÚ PB, kr. 4, č. 331/1939 prez. (Z celkového počtu 6736 obyvateľov sa v roku 1939 k Židom hlá- silo 235 obyvateľov)

4 ŠOKA PB, f. NÚ PB, č. 8413/1945

5Fotografia - Mgr. Juraj Smatana

6Okresný vestník, čiastka 1, 29. február 2000, ročník 9, s. 8,9

7Fotografia - Mgr. Juraj Smatana

8ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 504, č. 7660/1942, Súvaha domového majetku

9 ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 450, č. 8541/1940, Revízia štátneho občianstva

10ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 450, č. 8541/1940, Revízia štátneho občianstva

11ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 2, č. 310/1939 prez., zväzok Pracovné tábory pre Židov

12ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 2, č. 310/1939 prez.,zväzok Pracovné tábory pre Židov

13

ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 2, č. 254/1940 prez, Žiadosť o zriadenie Daňového úradu v PB

14 ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 2, č. 254/1940 prez, Umiestnenie Daňového úradu v PB

15ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 2, č. 254/1940 prez., Zriadenie Daňového úradu v PB – zaistenie vhodných miestností

16ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 2, č. 254/1940 prez., Zriadenie Daňového úradu v PB – zaistenie vhodných miestností

17ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 2, č. 254/1940 prez., Zriadenie Daňového úradu v PB – zaistenie vhodných miestností

18ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 2, č. 254/1940 prez., Zriadenie Daňového úradu v PB – zaistenie vhodných miestností

19ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 504, č. 7660/1942, Správa dočasného správcu o činnosti

20ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 59/1941 prez., Zoznam majiteľov židovských domov

21Okresný vestník, čiastka 1, 29. február 2000, ročník 9, s. 8,9

22ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 59/1941 prez., Zoznam majiteľov židovských domov v PB

23ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 1941-42 prez., Rozhodnutie – uvalenie doč. správy na domový majetok Milchovcov

24ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 504, č. 7660/1942, Súvaha domového majetku

25 ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 1941-42 prez., Zoznam doč. správcov židovského majetku v PB

26ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 450, č. 8541/1940, Revízia štátneho občianstva

27 ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 466, č. 1916/41

28ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 8196/1941, zväzok Pracovná povinnosť Židov

29ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 465, č. 1817/41; ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 489, č. 1234/42

30ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 465, č. 1817/41, Zánik živnostenského oprávnenia

31ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 489, č. 1234/42, Rozhodnutie - likvidácia židovského podniku - bryndziarne Milchovcov

32ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 100/1941 prez., Zoznam bytov Židmi obývaných v PB

33 ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 152/1941, Dôchodkový kontrolný úrad - záležitosť premiestnenia

34ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 152/1941, Výťah zo zápisnice o vysťahovaní Židov

35 ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 152/1941,Dôchodkový kontrolný úrad - záležitosť premiestnenia

36ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 157/1941 prez., Vyhláška OÚ PB o zákaze bývať Židom na Štef. a Štúr. ulici

37ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 37, č. 8196/1941, zväzok Pracovná povinnosť Židov

38Lipscher, L.: Židia v slovenskom štáte 1939 – 1945. Bratislava, Print- servis 1992, s.130

39ŠOKA PB, f. NÚ PB, č. 1271/1942 prez.

40ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 95, č. 72/1942 prez., zväzok Dočasní správcovia židovského majetku

41ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 476, č. 6975/1941, zväzok Pracovná povinnosť Židov

42ŠOKA PB, f. NÚ PB, kr. 3, č. 54/1942 prez., Zoznam deportovaných Židov

43ŠOKA PB, f. OÚ PB, kr. 95, č. 72/1942 prez., zväzok Dočasní správcovia židovského majetku

Anonym píše:
Středa 08.08.2012 02:27
Zdravim vas,

ja sa volam peter haninec a som vnuk katrainy milchovej a poviem vam ze nezomreli v kocentraku lebo moja babka sa narodila v tom tom dome.
Juraj Smatana
Juraj Smatana píše:
Středa 08.08.2012 10:25
Prosím ozvite sa mi na adresu smatana@strazov.sk. Práca študentky Čelkovej obsahovala aj nezverejnenú časť - pokus o rekonštrukciu "rodostromu" Milchovcov. Radi by sme prácu s Vašou pomocou doplnili tak, aby nekončila "do stratena". Posledný dokument týkajúci sa Roberta Milcha bol rukou načarbaný papierik "deportovaný". Hľadali sme ho v databáze deportovaných, ktorá je v slovenskom baraku v Osvienčimi, ale tam už jeho meno nebolo.

« říjen 2017 »
říjen
PoÚtStČtSoNe
1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031
Odporučiť
 

Copyright © 2000-2014 Klub Strážov, pokiaľ pri jednotlivých materiáloch nie je uvedený iný pôvodca. Prevádzkovateľ portála PB.OTVORENE.SK občianske združenie Klub Strážov nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi. Preberanie pôvodného materiálu je povolené výhradne na nekomerčné účely a s uvedením zdroja.

Kontakty: Klub Strážov, projekt PB.OTVORENE.SK, Švabinského 17, 851 01 Bratislava. E-mail: redakcia@pb.otvorene.sk Mobil: +421907034666. ISSN 1337-0359