Osobní nástroje
Nacházíte se zde: Úvod / Prispievatelia / Ria / Ako sa rodila nemocnica

Ako sa rodila nemocnica

Autor: Mária Piačková Poslední změna: Neděle 10.01.2010 15:53
Seminárna práca študentky Márie Piačkovej na tému "Zdravotné pomery v Považskej Bystrici v rokoch 1938 - 1957".
Ako sa rodila nemocnica

Vystavba NsP v PB

Celú prácu si môžete stiahnuť ako súbor vo formáte MS WORD.    
Fotogaléria k práci je prístupná tu.

 

 

 
 
Zdravotné pomery v Považskej Bystrici
v rokoch 1938-1957
 
Seminárna práca
 


 
 
             V Považskej Bystrici                                                         Mária Piačková
             Dňa 15. marca 2008                                                          oktáva, 2007/08
 
                                                                                                        Konzultant:
                                                                                                        Mgr. Michaela Košová

 





 

Čestne prehlasujem, že prácu „Ako sa rodila nemocnica - Zdravotné pomery v Považskej Bystrici v rokoch 1938-1957“ som vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry a prameňov.

 

 

                                                                            Mária Piačková 
 
 

Touto cestou sa chcem poďakovať mojej konzultantke Michaele Košovej, ako aj celému kolektívu pracovníčok Štátneho archívu v Považskej Bystrici, za pomoc a ochotu pri zhromažďovaní informácii a spracovávaní tejto témy.

 
 
 
 
 
 
Obsah
1.     Úvod
2.     Vlastná práca
2.1        Snaha o zriadenie verejnej nemocnice v obci Považská Bystrica v medzivojnovom období
2.1.1      Žiadosť o zriadenie nemocnice v Považskej Bystrici
2.1.2      Možnosť zriadenia závodnej nemocnice
2.2        Zriadenie nemocnice v Považskej Bystrici v období Slovenského štátu
2.2.1      Snaha o zriadenie nemocnice Robotníckou sociálnou poisťovňou
2.2.2      Zberňa chorých a ranených počas vojny
2.3        Zriadenie štátnej verejnej nemocnice v povojnovom období
2.3.1      Súhlas SNR so zriadením nemocnice v Považskej Bystrici
2.3.2      Náklady na stavbu nemocnice
2.3.3      Nemocnica bez práva verejnosti
2.3.4      Projekt a stavba nemocnice II. typu
2.4        Zriadenieprovizórnej nemocnice v novostavbe materskej školy
2.4.1      Budovy provizórnej nemocnice
2.4.2      Rekonštrukčné a adaptačné práce
2.4.3      Uvedenie nemocnice do prevádzky
2.4.4      Prístavba dreveného pavilónu
2.4.5      Oddelenia nemocnice
3.     Záver
4.     Zoznam použitej literatúry a prameňov
 
 
 
     Určite každý Považskobystričan by hneď vedel odpovedať na otázku, kde sa v meste nachádza nemocnica. Najstaršia generácia si možno ešte pamätá aj jej stavbu na sídlisku Lány. Málokto však tuši, aká dlhá a komplikovaná cesta viedla od prvej iniciatívy o jej zriadenie v roku 1938 až po slávnostné otvorenie 9. mája 1957.
     Napriek tomu, že o považskobystrickej nemocnici bolo napísaných niekoľko prác, práve tomuto obdobiu nebola doteraz venovaná dostatočná pozornosť, a preto som sa rozhodla spracovať túto tému.
 
 
 
      Krajinský úrad, vedomý si potreby zriadenia menšej nemocnice v Považskej Bystrici, predložil 19.2.1938 svoj nemocničný program Ministerstvu verejného zdravotníctva a telesnej výchovy so žiadosťou o zriadenie verejnej nemocnice. Táto potreba však nebola odôvodnená všeobecnými zdravotnými pomermi považskobystrického kraja, ale úplne špeciálnymi pomermi, danými existenciou filiálnej továrne brnianskej Čsl. Zbrojovky. V normálnom prípade by bolo o potrebu  nemocničnej starostlivosti postarané pomocou žilinskej a trenčianskej nemocnice. Obidve tieto nemocnice mali dostatočne veľkú kapacitu. Potrebu považskobystrickej nemocnice odôvodňovali jedine tie okolnosti, že v spomenutej továrni často sa stávali ťažké úrazy a že medzi továrnickými robotníkmi sa mohli častejšie vyskytovať nákazlivé a venerické choroby. V nemocnici by boli mohli byt ošetrované aj osoby, v továrni nezamestnané. Nemocnica mala mať chirurgické oddelenie s 50 – 60 posteľami a infekčno-venerické oddelenie s 20 – 30 posteľami. 
      Ministerstvo sa vyjadrilo, že postavenie takejto nemocnice je prvoradým záujmom a povinnosťou považskobystrickej filiálnej továrne brnianskej Zbrojovky. Preto jediným riešením by bolo postavenie závodnej nemocnice, ktorá by poskytla okamžitú odbornú pomoc osobám, ktoré utrpeli v továrni úraz. Existencia nemocnice by dobre morálne pôsobila na robotníkov. V závodnej nemocnici by mohli byt ošetrované aj iné osoby, čo by bolo továrni finančne prospešné. 
      Krajinský úrad oznámil stanovisko ministerstva správe filiálnej továrne Čsl. Zbrojovky s tým, že nemocnica by neznamenala pre továreň veľké finančné zaťaženie, nakoľko réžia by sa kryla ošetrovacími poplatkami a náklad na postavenie by v porovnaní s investíciami továrne nebol veľmi veľký. 
     Náklady na prevoz pacientov z okresu Pov. Bystrica do priľahlých nemocníc činili za rok 75 015 Kč. Spolu bolo nemocniciach v Žiline, Trenčíne, Bytčici a Turčianskom sv. Martine umiestnených 938 osôb. 
      Zbrojovka však odmietla niesť celú ťarchu starostlivosti o nemocnicu a pre svojich zamestnancov zaistila služby MUDr. Vladimíra Vrtala. 
      Rok po obdŕžaní žiadosti dňa 27.2.1939 vydal krajinský úrad konečné rozhodnutie, v ktorom oznamuje, že so zriadením štátnej alebo krajinskej nemocnice nemôže obec predbežne počítať. 
     Správa obce sa opäť začala uchádzať o zriadenie a vybudovanie verejnej nemocnice v roku 1943. Okresný úrad, Riaditeľstvo Zbrojovky, Robotnícky výbor Zbrojovky, Hlinkova slovenská ľudová strana, Červený kríž a iné inštitúcie a organizácie naliehali na obec, aby sa zriadenie nemocnice stalo jej eminentnou úlohou. 
     Zriadenie nemocnice bolo naliehavé vzhľadom na miestny priemyselný podnik, kde pracovali tisícky robotníkov a takmer denne sa tu stávali ťažké úrazy, ktoré vyžadovali operačný zákrok. V mnohých prípadoch postihnutí počas prepravy do vzdialenej nemocnice zraneniam podľahli.
     Nemocnicu právom verejnosti chcela zriadiť Robotnícka sociálna poisťovňa a mala byť zaistená ešte v tom roku dočasnými barakovými stavbami.
     Obec Považská Bystrica bola ochotná poskytnúť potrebné pozemky prípadne aj iné príspevky. 
      Vládny komisár Jozef Lečko dňa 14.4.1943 rozhodol o priznaní príspevku z prostriedkov obce na zriadenie a stavbu verejnej nemocnice s tým, že sa obec zaväzuje zabezpečiť pozemok a prispeje sumou do výšky 10% stavebných nákladov, najviac Ks 1 000 000. Obec by mala so stavbou začať najneskôr do 5 rokov.
      Dôvody tohto rozhodnutia boli hlavne poloha obce medzi Žilinou a Trenčínom a vzdialenosť k nim a celoštátne významný veľkopodnik Zbrojovka. Považská Bystrica mala v tom čase viac než 8 000 obyvateľov gravitovalo sem aj obyvateľstvo z priľahlých okresov – ilavského, púchovského, veľko-bytčianskeho.
     Štátny obvodný lekár MUDr. Miroslav Žucha sa na základe jednania na ministerstve vnútra vyjadril, že obec so zriadením nemocnice nemôže počítať, pretože štát má záujem v prvom rade dobudovať už existujúce nemocnice, a teda obec nemôže očakávať finančnú podporu. Obec sa mala uchádzať o podporu od zdravotných korporácii, Robotníckej poisťovne a Penzijného ústavu. 
      Robotnícka sociálna poisťovňa sa rozhodla pre stavbu nemocnice na pozemku parc. č. 335/350, 360-366, ktorý ležal medzi železnicou a hradskou pri pomníku generála Štefánika, a požiadala obec o vyvlastnenie pozemku.
      Podľa zákona č. 177/1940 Sl. z. však toto vyvlastnenie mohol žiadať iba stavebník, teda Robotnícka sociálna poisťovňa. Obec sa zaviazala uhradiť cenu tohto pozemku. 
        Dňa 1. septembra 1943 preto požiadala Robotnícka sociálna poisťovňa o vyvlastnenie spomínaných pozemkov. 
      Žiadosť však nebola vybavená, pretože niektoré nehnuteľnosti patrili Židom a podľa interného rozkazu ministerstva vnútra nemohol okresný úrad povoliť vyvlastňujúce pokračovanie.
      K zriadeniu nemocnice nedošlo pre vojnové prekážky.
      Nemocnicu sa nepodarilo zriadiť ani do začiatku roku 1945 . Pre zranených pri bombardovaní bolo otvorené úrazové oddelenie, umiestnené v budove rímsko-katolíckej školy pri cintoríne.
     Ministerstvo vnútra dňa 5.2.1945 nariadilo obci zriadiť urýchlene vzhľadom na vojnové pomery akúsi záchytnú stanicu – zberňu chorých a ranených. Nemocnica mala byť zriadená na dvoch miestach, osobitne pre nákazlivé a nenákazlivé choroby. Oddelenie pre nákazlivé choroby bolo zriadene v továrenskej budove Hodváb spolu s odvšivovacou stanicou, z dôvodu nebezpečenstva škvrnitého týfu. Oddelenie pre nenákazlivé choroby sa malo zriadiť v materskej škole. Nemocnica o veľkosti len 15-20 postelí na infekčnom aj chirurgickom oddelení mala veľmi jednoduché zariadenie. Bola označená znakom červeného kríža a tabuľou označujúcou nákazlivú chorobu.
      V kaštieli v Orlovom plánovalo ministerstvo vnútra zriadiť vojenskú nemocnicu. Neskôr od plánu upustilo a odporučilo obci zriadenie obecnej nemocnice v kaštieli, keďže majiteľ bol ochotný dobrovoľné poskytnúť priestory. 
     Obec ale dala prednosť budove materskej školy na Komenského ulici ako bolo stanovené na porade 16.3.1945. Budova na tento účel vyhovovala hlavne z dôvodu centrálneho umiestnenia a vhodného prístupu. Ďalej mala dostatočný počet miestnosti a bola centrálne vykurovaná. Budova bola majetkom obce, čiže obec nemusela platiť nájom a v budove neboli ubytovaní žiadni nájomníci, ktorí museli byť vysťahovaní. Budovu obývalo až do 22.3.1943 maďarské vojsko a po jeho odchode mala o ňu záujem Ortskomandantura. 
     Nemecka armáda, ktorá na zriadenie nemocnice najskôr požadovala kaštieľ v Orlovom, nakoniec po krátkom zdráhaní návrh na zriadenie nemocnice v budove materskej školy prijala.
     Obec žiadala o povolenie a finančnú podporu na zriadenie a stavbu  Štátnej nemocnice v Považskej Bystrici opäť po skončení vojny 20. júna 1945. Na začiatku mali byt zriadené oddelenie chirurgické a pôrodnícko-gynekologické. Počet obyvateľov Považskej Bystrice sa zvýšil na 36 000, stala sa priemyselným centrom na strednom Považí. ČS. Zbrojovka, ktorá v tom čase zamestnávala 8000 robotníkov, mala tiež veľký záujem na zriadení nemocnice a prisľúbila podporu až do výšky 50% nákladov. Obec by poskytla vhodný pozemok a finančný príspevok.
     Slovenská Národná Rada dala v júli 1945 súhlas k zriadeniu štátnej a verejnej nemocnice a hneď sa malo prikročiť k verejnej súťaži. Nemocnica o veľkosti asi 50 postelí mala obsahovať chirurgické, pôrodnícke a epidemické oddelenie.
      Stavebný náklad nemocnice, čiže pozemok, stavba a zariadenie, mal činiť asi 18 000 000 Kčs . Sumu mali hradiť podielom: obec Pov. Bystrica 4 500 000 Kčs, okres Pov. Bystrica 4 500 000 Kčs, štát 1 500 000 a ostatok 7 500 000 Kčs mal byť uhradený závodom Čsl. Zbrojovka. S podporou susedných okresov Púchov a Veľká Bytča nebolo možné počítať, ani Okresná sociálna poisťovňa v Žiline nemala dostatok prostriedkov. 
     Čs. Zbrojovka predtým naliehala na Miestny národný výbor, aby bola nemocnica čo najskôr zriadená, v dôsledku veľkého počtu úrazov a častého zhoršenia stavu pacientov počas prevozu do nemocníc v Žiline a Trenčíne.
     Napriek tomu nebola ochotná prispieť požadovanú čiastku. 
     Pozornosť úradov sa obrátila k myšlienke zriadenia provizórnej nemocnice v budove bývalej Materskej školy. 
     V novembri 1946 sa rada MNV mesta Považská Bystrica na svojom zasadnutí uzniesla, že mesto trvá na zriadení samostatnej štátnej nemocnice nezávislej na štátnej nemocnici v Žiline. Mesto malo v rámci dvojročnice postaviť mestskú nemocnicu bez práva verejnosti s chirurgicko-pôrodníckym, vnútorným s detským a infekčným oddelením.
      MNV okrem toho žiadal, aby miesto primára v štátnej nemocnici bolo natrvalo obsadené Dr. Štefanom Čongrádym.
      Podľa lokalitného programu, zostaveného primárom Dr. Čongrádym, odborným lekárom chirurgom v Trenčíne, mala mestská nemocnica pozostávať zo 120-posteľového chirurgicko-pôrodníckeho interného oddelenia, septického a aseptického oddelenia. Tie spolu s kuchyňou až pre 200 pacientov, kotolňou, strojovňou a ďalšími hospodárskymi a administratívnymi priestormi mali byť postavené v prvej etape. Stavba bytov pre lekárov, vrátnika a správcu nemocnice, ďalej domu pre radové sestry Sv. Vincenta s kaplnkou sa mala realizovať v druhej etape. 
     Približný náklad na stavbu nemocnice s kapacitou 200 postelí stanovilo Povereníctvo techniky na 50 000 000 Kčs za predpokladu, aby sa zriaďovací náklad na jednu nemocničnú posteľ pohyboval okolo 250 000 Kčs. Na prvú etapu sa odhadoval náklad 25 000 000 Kčs, a rátalo sa s jej dokončením v priebehu troch rokov, čiže čiastka na jeden rok by bola 8 300 000 Kčs.
     Predmetná novostavba však nebola prijatá do operatívnych plánov samosprávnych budov na rok 1948, a preto sa muselo mesto samo zasadiť za zaradenie celej stavebnej akcie do operatívnych plánov päťročnice.
     Verejná súťaž mala byť vypísaná za predpokladu doplnenia a schválenia lokalitného programu ministerstvom zdravotníctva a vnútra. Náklad asi 250 000 Kčs, spojený s jej vypísaním, mal niesť stavebník, teda mesto. 
     V marci 1949 bol mestu priznaný príspevok z finančných prostriedkov UNRRA v sume 4 600 000 Kčs na stavbu mestskej nemocnice. Príspevok bol určený aj na zakúpenie pozemku pod stavbu nemocnice. 
    Vypracovanie projektu nemocnice II. typu vrátane všetkých ostatnych prác, patriacich pre odovzdanie kompletného projekčného elaborátu, bol zadaný Československým stavebným závodom – Stavprojekt, v zastúpení Ing. Kratochvílom, v novembri 1949. Projekt mal byť pripravený na realizáciu a so stavbou sa malo začať v roku 1951. 
      V októbri 1950 previedol Stavprojekt vŕtanie sondy a všetky technické práce s tým súvisiace pre objasnenie geologických pomerov projektovaných stavenísk.
     Stavenisko nemocnice s pričleneným zdravotným strediskom prehliadol 1.12.1950 za Geologicky ústav v Prahe Prof. Ing. Dr. Qiudo Záruba. 
     Miesto určené pre nemocnicu prehliadol koncom decembra aj úradník Štátneho meteorologického ústavu. Vyhliadnuté miesto sa nachádzalo na juhovýchodnom konci Považskej Bystrice medzi potokom Domanižanka a svahom Kalvárie. 
     Nemocnica II. typu sa začala stavať s povolením krajského národného výboru, ktorý určil 27. 8.1951 stavebný obvod. Spolu s nemocnicou sa malo začať s výstavbou sídlisk typových domov, vhodných pre bývanie zamestnancov nemocnice.
     Základný kameň nemocnice v Považskej Bystrici slávnostne položili na výročie oslobodenia Československa 9. mája 1952. Hoci sa počítalo s rýchlym tempom stavebných prác, stavba nakoniec trvala päť rokov. Od začiatku malo isť o výstavbu moderného zariadenia II. typu s pričleneným zdravotným strediskom, určeného nielen pre Považskobystričanov, ale aj pre obyvateľov spádových okresov Ilava a Bytča. Projekt rátal s kapacitou 300 lôžok a poliklinikou.
     Nemocnicu uviedli do prevádzky až v roku 1957. Slávnostné otvorenie sa konalo na piate výročie položenia základného kameňa, 9. mája 1957. 
 
      2.7.1945 sa uskutočnilo mimoriadne zasadnutie Národného výboru, kde bolo rozhodnuté o potrebe urýchlené jednať vo veci zriadenia nemocnice, pretože obec Púchov údajne dostala prísľub na zriadenie nemocnice v Púchove. Vyžiadalo sa stanovisko Miestneho národného výboru a bola vyslaná deputácia do Bratislavy.
     Miestny národný výbor sa na plenárnom zasadnutí 2.7.1945 uzniesol na zriadení štátnej verejnej nemocnice v obci. Kým však bude táto výstavba uskutočnená, rozhodol sa výbor ihneď zriadiť provizórnu nemocnicu v budove novopostavenej materskej školy v Považskej Bystrici. Budova vyhovovala po stránke zdravotnej, malo tu byť umiestnených 50 postelí, operačný sál so sterilizačnou miestnosťou a ostatné miestnosti. Byty lekárov mali byť zaistené v blízkej novostavbe Okresného sociálneho domu. 
     Povereníctvo Slovenskej Národnej Rady pre zdravotníctvo vydalo 21. augusta 1945 súhlas na zriadenie provizórnej nemocnice v budove materskej školy s podmienkou, že 50% nákladov by hradila Čs. Zbrojovka, 25% okres a 25% obec Považská Bystrica.  O udržiavanie nemocnice sa od 1.1.1946 mala starať štátna správa. 
     Po prehliadke uvedenej budovy materskej školy úradníkom Povereníctva zdravotníctva sa zistilo, že k zriadeniu nemocnice je potrebné zaistiť ešte aj iné miestnosti pre personál a hospodárske miestnosti nemocnice. Za tým účelom bola vybratá budova vedľa materskej školy, ktorá bola majetkom Jolany Szabolovej a budova oproti, ktorá bola majetkom Rudolfa Lovíška Vargu. Kým bol určený lokalitný program, mal MNV mesta Považská Bystrica vyriešiť možnosť uvoľnenia spomenutých domov. 
     Hlavná budova nemocnice č. 592, kde sa v tom čase nachádzala detská opatrovňa, bola postavená v roku 1944. V budove sa nachádzalo centrálne kúrenie, zriadená vodná i elektrická inštalácia. V budove v suteréne, na prízemí a poschodí bolo 32 vhodných miestností na umiestnenie asi 50 pacientov a dvoch operačných sál a röntgenu.
     Budova č. 580 bola postavená asi v roku 1938 ako obytný dom. Obsahovala celkom 15 miestností, ktoré boli vhodné pre umiestnenie administratívnej správy nemocnice, kuchyne a skladu potravín.
     V obytnom dome č. 746, postavenom v roku 1940, sa nachádzalo 26 miestností, kde bolo možné umiestniť hospodárske miestnosti nemocnice, sekundárnych lekárov, pôrodné asistentky a služobné. V podkroví mali byť ubytované radové sestry. 
     Mesto Považská Bystrica prenajímalo pre potrebu zriadenia štátnej nemocnice časť domu č. 580 na Komenského ulici od Júlie Hronkinovej. V apríli roku 1948 prenajímalo už celý dom aj so záhradou. 
     Lokalitný program mal byť určený do 4. novembra 1946 a spolu s technickým popisom zaslaný miestnemu národnému výboru v Považskej Bystrici, ktorý sa mal postarať o prevedenie rekonštrukčných a adaptačných prác na svoje náklady. Práce mali byť prevedené najneskôr do 5. decembra 1946.
     V novembri 1946 sa uskutočnila prehliadka nemocnice, bola určená miestnosť pre röntgenový ústav v suteréne budovy. V tejto miestnosti mala byť umiestnená aj fyzikálna terapia. Vedľa sa mala nachádzať tmavá komora. Riaditeľ Štátnej nemocnice Dr. Čongrády žiadal o vybavenie ústavu röntgenovým a ďalšími prístrojmi.
     Budova určená pre ubytovanie sestier v rozsahu celého prvého poschodia potrebovala len nepatrné adaptačné prace, viac-menej len vyčistenie a vymaľovanie, dobudovanie priečok. Dva prízemné byty, dvoj- a trojizbový boli určené pre správcu nemocnice a hlavného strojníka. Kôlne na dvore mali slúžiť ako sklad pre kurivo. Pivničné priestory sa zadaptovali na nemocničnú práčovňu, žehliareň a sušiareň.
     V administratívno-hospodárskej budove, nachádzajúcej sa v bezprostrednom susedstve nemocničného objektu, bolo treba previesť menšie stavebno-adaptačné a technicko-inštalačné práce. V tejto budove mala byť umiestnená kuchyňa asi pre 100 osôb, jedáleň pre pomocný personál, sklad, prijímacia kancelária správcu nemocnice a manzardná izba pre služobné.
     V hlavnej nemocničnej budove mali byť umiestnení pacienti a všetky operačné a nemocničné - inštrumentálne zariadenia. V pivnici sa nachádzala miestnosť pre röntgenové aparatúry, ďalšia mesta slúžila ako tmavá komora. V týchto miestnostiach sa mali zatemniť okná a zriadiť kachľové vykurovanie. Ďalšie miestnosti mali slúžiť ako sklady. Na prízemí sa nachádzala hala, tri väčšie pacientske izby, veľká ambulančná miestnosť a telefónna centrála. Na poschodí sa nachádzal operačný sál, prípravovňa, umyváreň a sterilizačná miestnosť. Mal tu byť postavený chirurgický krb na sterilizovanie a destilačný prístroj. Bolo treba zhotoviť vysokotlakové parné potrubie, kondenzačné vedenie, elektrickú prípojku, vodovodné potrubie studenej a teplej vody. Nachádzala sa tu aj kuchynka a inšpekčná izba pre ošetrovateľky, kancelária riaditeľa a byt sekundárneho lekára, tri dvojposteľové izby, jedna veľká 8-10 posteľová izba a pôrodná sieň. 
     Adaptačné práce vodovodu, kanalizácie, teplej vody, rozvod vysokotlakovej pary a doplnenie ústredného kúrenia v provizórnej Štátnej nemocnici boli zadané inštalačnému podniku Štefana Zemka. Práce mali byť hotové do konca apríla 1948 a náklady činili takmer 200 000 Kčs.
     Dodávku röntgenového diagnostického prístroja spolu s dopravou, montážou, uvedením do chodu a zaučením personálu zabezpečila firma Ing. E. Hrůzu v Brne za cenu viac než 300 000 Kčs.
     Považské strojárne prispeli k zriadeniu nemocnice darovaním chladničiek a nábytku, čiže postelí, stolíkov, stolov, vešiakov, lavíc, stoličiek, skríň a pod. a uhradením zdravotného materiálu, štyridsaťposteľovej nemocničnej súpravy, z dodávky UNNRA za skoro 15 000 Kčs ešte v roku 1946.
     Provizórna nemocnica mala byť pôvodne otvorená 15. decembra 1946. Adaptačné práce však prebiehali veľmi pomaly a v januári 1947 ešte neboli dokončené.
     Ani o rok nato nebola nemocnica otvorená. S otvorením sa počítalo pred uplynutím prvého štvrťroku roku 1948. Pre účel urýchlenia prác prisľúbili zástupcovia MNV a ONV prispieť príslušnými stavebnými nákladmi spoločne po 50% celkovej sumy. 
      ONV (DOSK) však v apríli 1948 vyhlásil, že sa nikdy nezaviazal prispieť 50% celkovej sumy nákladov na inštalačné práce budovy Štátnej nemocnice v Považskej Bystrici. V dôsledku toho nebolo na tento cieľ pamätané v rozpočte ani na rok 1948, ani 1949. 
      Miestna správna komisia zobrala rozhodnutie DOSK na vedomie a požiadala, aby na rok 1950 preliminovala sumu 500 000 Kčs na prestavbu materskej škôlky na nemocnicu, keďže táto nemocnica bude slúžiť celému okresu. Náklady na prestavbu činili vtedy viac než 1 000 000 Kčs. 
      Provizórna nemocnica bola nakoniec v prevádzke v septembri 1948. V tom čase nebola ešte ani začatá výstavba drevenej márnice, kanála, drevárne a jamy na smeti. 
     Adaptačné práce boli dokončené až v roku 1950, keď bola postavená dreváreň a spaľovacia pec.
     Provizórna nemocnica na Komenského ulici nemohla neskôr kapacitne zvládnuť množstvo pacientov z mesta a okolia. Preto sa konečne po dlhých rokoch našli potrebné finančné prostriedky na stavbu modernej nemocnice. Jej základný kameň položili v roku 1952. 
      Podľa uznesenia Miestneho národného výboru v Považskej Bystrici mala byť tunajšia nemocnica rozšírená o asi 40 postelí a to výstavbou dreveného skladacieho pavilónu. Vzhľadom na to, že tunajší kraj bol veľmi priemyselný, očakával sa veľký príliv chorých z mesta a jeho okolia. Od umiestnenia pavilónu záviselo aj umiestnenie márnice, ktorá mala byť pôvodne postavená ešte pred uvedením nemocnice do prevádzky. Pavilón mala vyhotoviť firma v Turanoch alebo iná firma na Slovensku.
     Projekt prístavby vypracoval Ing. arch. Ján Pištek.
    V nemocnici boli hospitalizovaní najmä chirurgickí a interní pacienti. Prvým primárom bol MUDr. Artúr Koval, ktorého v roku 1950 vo funkcii primára vymenil MUDr. Michal Valko.
     V roku 1951 sa v nemocnici vyčlenila časť lôžok a vzniklo samostatné gynekologicko-pôrodnícke oddelenie na čele s MUDr. Danielom Slávikom.
     V priestoroch pristaveného 32-lôžkového pavilónu vzniklo samostatné interné oddelenie na čele s prednostom MUDr. Ignácom Hanzalíkom.
     V súkromnom dome na Komenského ulici neďaleko vtedajšej nemocnice vzniklo samostatné detské lôžkové oddelenie. Malo 31 lôžok, z toho 17 lôžok určených pre dojčatá. Prvým prednostom detského oddelenia sa stal jeho zakladateľ MUDr. Jozef Miro. 
     Po nevyhnutných prestavbách a úpravách priestorov pracovali v nemocnici ušno-nosno-krčné oddelenie na čele s prednostom MUDr. Šamálom a očné oddelenie na čele s MUDr. Studničkovou.
     V dome č. 746 na Komenského ulici bolo kožno- venerologické oddelenie.
    V roku 1958 bol zriadený záchytný infekčný pavilón pre chorých na TBC v bývalom pavilóne interného oddelenia, malo 32 lôžok a prednostom bol MUDr. Gašparetz.
     Na Komenského ulici v budove č. 5 sa zriadilo kožné oddelenie s 20 lôžkami. Prednostom kožného oddelenia bol MUDr. Stodola. 

 

 
    K zriadeniu modernej nemocnice s poliklinikou viedla naozaj dlhá a komplikovaná cesta, dláždená žiadosťami, odmietaniami, rozhodnutiami, uzneseniami, prosbami o príspevky a neustálym nedostatkom finančných prostriedkov. Skoro dvadsať rokov sa predstavitelia mesta snažili zriadiť v Považskej Bystrici nemocnicu, ktorá by zabezpečila zdravotnú starostlivosť rozširujúcemu sa priemyselnému mestu. Boli prijaté rôzne dočasné riešenia, od improvizovaných zdravotných staníc počas vojny, po zložitú prestavbu budovy materskej školy a priľahlých budov na provizórnu nemocnicu.
     Toto je len jeden z mnohých prípadov pomalého a komplikovaného byrokratického systému minulého režimu, kde komunikácia medzi jednotlivými inštitúciami bola nepružná a niekedy si úradné vyhlásenia dokonca odporovali.
     Napriek všetkým prekážkam bola Nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici úspešne zriadená a slávnostné otvorená 9. mája. 1957.
 
 
 
JANAS, K.: Od kúpeľov k nemocnici. 1. vydanie. Žilina: Knižné centrum, 2007
 
Štátny archív Bytča, pobočka Považská Bystrica, fondy:
 
  • Obecný notársky úrad Považská Bystrica, kartón č. 29, č. 5013/1938, „Považská Bystrica - zriadenie verejnej nemocnice“
  • Okresný úrad Považská Bystrica, kartón č. 418, č. 2337/1939, „Žiadosť o zriadenie nemocnice v Považskej Bystrici“
  • ONÚ Považská Bystrica, kartón č. 40, č. 1652/1943, „Zriadenie verejnej nemocnice v Pov. Bystrici“
  • Mestský národný výbor v Považskej Bystrici kr.2, č. 6702/1945, „Zriadenie nemocnice, žiadosť“
  • Okresný národný výbor Považská Bystrica, kartón č. 262 „Nemocnica v Pov. Bystrici“
  • Mestský národný výbor v Považskej Bystrici kr.2, č. 6381/1945, „Zriadenie štátnej nemocnice v Považskej Bystrici, žiadosť“
  • Obecný notársky úrad Považská Bystrica, kr. 45, č. 1658/1945, „Zriadenie obecnej nemocnice v Považskej Bystrici – bývalá budova Materskej školy“
  • ONV Považská Bystrica, kartón č. 271, „Štátna nemocnica v Považskej Bystrici“
  • 201 a č. 413/1949 „Štátna nemocnica v Považskej Bystrici – vypracovanie projektu“
  • ONV PB, kr. 192, č. 717/1949, „Stavba ústavov národného zdravia; Štátna nemocnica PB – dokončenie adaptačných prác“

« červen 2017 »
červen
PoÚtStČtSoNe
1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930
Odporučiť
 

Copyright © 2000-2014 Klub Strážov, pokiaľ pri jednotlivých materiáloch nie je uvedený iný pôvodca. Prevádzkovateľ portála PB.OTVORENE.SK občianske združenie Klub Strážov nezodpovedá za obsah a aktivity v komunikačných službách vytváraných používateľmi. Preberanie pôvodného materiálu je povolené výhradne na nekomerčné účely a s uvedením zdroja.

Kontakty: Klub Strážov, projekt PB.OTVORENE.SK, Švabinského 17, 851 01 Bratislava. E-mail: redakcia@pb.otvorene.sk Mobil: +421907034666. ISSN 1337-0359