Hasičské zbory v okrese Považská Bystrica do roku 1945

 

    Na území Slovenska sa požiarna ochrana v stredoveku rozvíjala len veľmi pomaly. Feudáli sa o ochranu miest a obcí nestarali. Významným medzníkom bolo v roku 1788 vydanie prvého požiarneho poriadku cisára Jozefa II. pre Uhorsko, ktorého súčasťou bolo aj Slovensko. Na neho postupne nadväzovali ďalšie úpravy. „V roku 1888 vyšlo nariadenie, podľa ktorého muselo byť v každej obci s najmenej 50 domami zriadené hasičstvo.“ ⁽¹⁾

    Prešlo však veľa rokov, kým si ľudia uvedomili, že predchádzať požiarom sa dá iba združovaním v zboroch, v neustálom zlepšovaní výstroja a takisto vydávaním predpisov z oblasti ochrany pred požiarmi.

    Preto som sa vo svojej práci rozhodla spracovať poznatky o Dobrovoľných hasičských sboroch (ďalej len DHS) v okrese Považská Bystrica do roku 1945.

 

2    Metodika práce

    Pri tvorbe svojej práce som sa rozhodla postupovať podľa vopred určených krokov. Preto môžem vznik práce rozdeliť do niekoľkých fáz:

 1. fáza – Hľadanie vhodnej témy

Hlavným kritériom sa stala prístupnosť, možnosť realizácie, a takisto zaujímavosť danej témy.

2. fáza – Nájdenie odborníka v danej oblasti

Obrátila som sa na pobočku štátneho archívu v Považskej Bystrici.

3. fáza – Zhromaždenie literárnych prameňov

Potrebný materiál som získala z knižnice, z internetu a taktiež z vyhľadaných archívnych dokumentov.

4. fáza – Preštudovanie literárnych prameňov

Preštudovala som si svoj materiál a spracovala som ho do formy konceptu.

5. fáza – Písanie práce

Vychádzala som z konceptu a dopĺňala som podrobnejšie informácie.

6. fáza – Skompletizovanie práce

Po dopísaní práce som prácu odovzdala na prečítanie svojmu konzultantovi a požiadala som ho o odborné zhodnotenie.

3   Teoretické východiská

3.1   História hasičstva

    Na pleciach hasičov už od dávnej minulosti stála ťažká úloha - bojovať proti nebezpečnému živlu, chrániť ľudské životy a majetky. Mnohokrát sa stalo, že aj veľké hodnoty vytvorené ľudskou činnosťou boli bez milosti zničené. V minulosti bola totiž ochrana pred požiarmi organizovaná len tak, že si občania navzájom pomáhali pri všetkýchživelných pohromách.

 

    V období feudalizmu boli požiare veľmi časté. Niet sa čomu čudovať, keďže domy boli prevažne postavené z dreva, strechy boli pokryté slamou, chýbali komíny, prípadne boli taktiež drevené. Hasenie takýchto požiarov bolo skutočne veľmi obtiažne, keďže vtedajšia technika ani zďaleka nepostačovala. Veľkým problémom bol aj nedostatok vody. „Požiar sa hasieval často len podávaním vedra vody z ruky do ruky.“ ⁽¹⁾

    Občianskou povinnosťou každého človeka v stredoveku bolo zúčastňovať sa na hasení požiaru, ak nejaký v obci vypukol. Častokrát to však bola iba neorganizovaná masa ľudí ktorá nevedela vôbec nič o hasičskej technike. Preto sa takmer vždy stávalo, že ľudia sami spôsobili väčšiu škodu ako požiar sám.

    „V 16. a 17. storočí už boli známe požiarno-policajné štatúty, ktoré však mali iba mestá ako Bratislava, Modra, Kremnica, Banská Štiavnica.“  ⁽²⁾

    V 18. storočí sa pridružili i ďalšie mestá. Požiarnu službu bolo možné najprv vykonávať len v cechoch a cechových organizácách. „Zlepšenie organizácií požiarnej ochrany nastalo až v dobách Márie Terézie a za vlády Jozefa II. v období osvietenského absolutizmu /1780 - 1790/. Prvé dobrovoľné hasičské zbory na Slovensku začali vznikať v šesťdesiatych rokoch minulého storočia.“  ⁽³⁾

    Je známe, že dovtedy mali na starosti hasenie požiarov cechy. Na vykonávanie svojej činnosti používali vo všeobecnosti jednoduché náradie. V roku 1872 cechy zanikli, a to spôsobilo nevídaný rozmach zakladania hasičských spolkov. „Strediskom hasičstva sa stal Martin. Prvé valné zhromaždenie martinského hasičstva sa konalo 21. januára 1873.“ ⁽¹⁾

    Charakter takýchto hasičských zborov bol vo vtedajšej dobe predovšetkým záchranný – zachraňovať ľudí i majetok. Udržiavať poriadok pri požiari a hasiace práce boli len doplňujúce spoločne so všeobecne stanovenými povinnosťami obyvateľstva. 

3.2   Prvý hasičský spolok na Slovensku

    „K prvým pokusom o zakladanie hasičských a záchranných sborov došlo na Slovensku v roku 1847. V mestskom archíve v Prešove sa zachovali dokumenty rozhodnutia predstavenia mesta zo 7. júla 1847, ktorým sa zriadil „Dobrovoľný hasičský a záchranný sbor“. Zakladacia listina i stanovy sboru v Prešove boli však schválené len miestnymi orgánmi, nebolo tu schválenie vyšších miest a záznamy sboru sa viedli v nemčine.“ ⁽²⁾

    Vo vtedajšej dobe bolo veľmi obtiažne založiť dobrovoľný hasičský zbor. Ak sa našli ľudia, ktorí sa odhodlali k založeniu, mali pred sebou ťažkého protivníka - vtedajšie vládnuce vrstvy, ktoré boli ostro proti zakladaniu prakticky akýchkoľvek slovenských spolkov. V každom z nich videli nebezpečenstvo, ktoré mohlo ohroziť ich moc.

    „To malo za následok, že prvý pokus o založenie dobrovoľného hasičského sboru piatich spišských miest – Poprad, Matejovce, Stráže, Veľká a Spišská Sobota už v roku 1863 i založenie dobrovoľných hasičských zborov v Bratislave a v Komárne vtedajší miestodržitelia nemilosrdne zmarili už v zárodku.“ ⁽¹⁾

    „Prvý DHS na Slovensku vznikol v Bratislave a jeho stanovy schválilo Ministerstvo vnútra 15. 12. 1867. Prvé valné zhromaždenie sa konalo 23. februára 1868 a za predsedu sboru zvolili vtedajšieho starostu H. Justu.“ ⁽²⁾

    Druhý hasičský zbor bol založený 12. októbra 1863 v Spišských Vlachoch. Bol to povinný zbor vytvorený po veľkom požiari v roku 1862, ktorému padlo za obeť 176 obytných domov. Dňa 5. marca 1871 sa pretvoril na dobrovoľný zbor a ako taký vyvíjal činnosť nepretržite až do roku 1890.“ ⁽³⁾

 

3.3   Rozmach hasičstva v 19. storočí

    Významný rozmach hasičstva na Slovensku je zaznamenaný v 19. storočí. „Do roku 1900 boli hasičské sbory založené prakticky vo všetkých väčších mestách a dedinách. K obrovskému rozmachu hasičskej myšlienky prispel významnou mierou úvodný článok profesora Gočara, uverejnený v Národných novinách v roku 1872 pod titulkom : „Zakladajte hasičské sbory!“ Ako ukazuje i motto uvedeného článku „S ohňom proti ohňu“, nešlo tu len o zakladanie dobrovoľných hasičských sborov, ale i o niečo viac.“ ⁽⁴⁾

    Pôvodným cieľom zakadania HS bolo vytvoriť na Slovensku také spolky, ktoré by pozitívne a pokrokovo motivovali slovenský národ v procese jeho formovania, či dokonca pomohli v boji proti germanizácii a maďarizácii.

3.3.1    Strediská slovenského hasičstva

    „Roku 1872 vznikli ďalšie zbory v mestách Košice, Rožňava, Sereď, Považská Bystrica, Žabokreky nad Nitrou.“ ⁽⁵⁾

 „O tom, že cieľom hasičských sborov nebol len boj proti požiarom svedčí aj založenie hasičského sboru v Martine dňa 12. 4. 1873.“ ⁽¹⁾ Martin už oddávna patril k strediskám slovenskej kultúry a bol sídlom mnohých slovenských dejateľov, významných osobností, ktoré sa snažili čo najviac zapájať do spoločenského diania, aby tak pozdvihli kultúrnu úroveň slovenského národa. Okrem Jozefa Kohúta, ktorý bol 33 rokov veliteľom sboru, boli jeho členovia a pracovníci poprední slovenskí národní buditelia ako Svetozár Hurban Vajanský, Pavel mudroň, Ivan Daxner a ďalší. 

    „Druhé stredisko slovenského hasičstva bolo v Gemeri.“ ⁽²⁾ Niekoľko sto domov z tohto kraja sa poistilo proti ohňu u českej poisťovne Slávia. Na znak vďaky zaslala Slávia do Gemeru modernú striekačku. To významne uľahčilo a napomohlo založeniu hasičského zboru. Mládež začala ihneď cvi­čiť so striekačkou, vypracovala stanovy a poslala ich na schválenie nadriadeným úradom. Keďže odpoveď do 40tich dní neprišla, tento spolok začal právne existovať.  

3.4   Novodobý vývoj požiarnej ochrany

    Koniec prvej svetovej vojny v roku 1918 je medzníkom v novodobého vývoja požiarnej ochrany. Rakúsko – Uhorská monarchia existovala posledný rok a vznikla Československá republika. Nastáva obrodenie hospodárskeho, politického i spoločenského života. „Už v roku 1919 dochádza k založeniu Zväzu československého hasičstva. Slovákov na tejto významnej udalosti reprezentoval veliteľ trenčianskeho dobrovoľného hasičského zboru Vojtech Nemák. Na ustanovujúcom zjazde sa zjednotili organizácie Českej, Moravskej a Sliezskej zemskej hasičskej jednoty.“ Keďže Slovenské hasičstvo nemalo svoju ústrednú organizáciu, nemohlo sa pripojiť. ⁽³⁾

    Keď sa utvorila Československá republika, bolo potrebné vyriešiť taktiež otázku založenia ústrednej hasičskej jednoty na Slovensku. „Prvé snahy o založenie ústrednej organizácie na Slovensku sa datujú z roku 1919.“ Vtedy prijal prezident na audiencii predsedníctvo českého hasičstva a začala sa prerokovávať budúcnosť československého hasičstva a hasičstva na Slovensku. „K zrealizovaniu tejto myšlienky došlo až dňa 6. augusta 1922 na celoštátnom zjazde v Trenčíne.“ ⁽¹⁾

    „Minister s plnou mocou pre správu Slovenska vydal 23. augusta 1921 nariadenie všetkým županom, v ktorom poukázal na nedostatočné opatrenia proti požiarom.“ Bolo nevyhnutné zrevidovať hasičské zbory a zakladať nové, aby sa predišlo nebezpečiu na majetku i životoch. V druhom bode tohto nariadenia minister žiadal, aby úrady podporovali V. Nemáka (veliteľ hasičského zboru v Trenčíne)  v jeho organizačnej činnosti. Župy boli povinné zahlásiť rok založenia hasičských zborov vo svojom obvode, ako aj ich predchádzajúcu organizovanosť. ⁽²⁾

Úsilie slovenských hasičov nepoľavilo a vyústilo do toho, že v roku 1922 bolo v 16 slovenských župách nasledovný stav hasičských zborov:

Župa	Dobrovoľný zbor	Povinný zbor	Platený zbor
Trenčianska župa	X	X	X
Obuj - Turňanská župa	9		1
Bratislavská župa	124
Gemersko - Malohontská župa	23
Hontianska župa	74	1
Komárňanská župa	25
Liptovská župa	25
Nitrianska župa	68
Novohradská župa	11
Oravská župa	17
Spišská župa	53
Šarišská župa	3	37
Tekovská župa	27
Turčianska župa - Martin	0
Turčianska župa - Turčianske Teplice	3
Zemplínska župa	9
Zvolenská župa	7	1

Tab. 3.1 Stavy hasičských zborov

 

    Po mnohých ďalších prácach „bol zvolaný celoštátny zjazd česko-slovenského dobrovoľného hasičstva do Trenčína na dni 5.- 7. augusta 1922.“ ⁽¹⁾

    Do popredia vystupovala myšlienka založenia Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku. „K realizovaniu tejto myšlienky došlo až 6. augusta 1922.“ ⁽²⁾

    Bolo samozrejmé, že jednota si musela stanoviť po mnohých rokoch neorganizovanej činnosti pevné zásady toho, ako plniť hasičské povinnosti. Boli stručné a jasné, stanovovali presné ciele hasičskej činnosti:

1. Jednotný rozvoj, zdokonaľovanie a rozvíjanie hasičstva po stránke odbornej a odborno – vzdelávacej
2. Starostlivosť o tých členov jednotlivých zborov, ktorí v nariadenej službe utrpeli úraz alebo následkom tejto služby ochoreli, starostlivosť a podporu ich rodín a pozostalých
3. Zriadenie nemocenskej pokladnice, podporného a stavebného fondu pre svojich členov

Organizovanie všeobecnej ochrannej a samaritánskej služby ⁽¹⁾

 

    Po roku 1925 nastáva u väčšiny zborov technické zlepšenie, keďže sa začali používať motorové a automobilové striekačky. To však prináša veľké mínus – náklady sa zväčšujú a zbory nie sú schopné získať dostatok finančných prostriedkov. „Pôvodný 2% príspevok poisťovní uzákonený v roku 1922 pre Slovensko zákon z 11.4.1935 zvýšil na 3%.“ ⁽²⁾

 

    „V rokoch 1929-1933 zachvátila kapitalistický svet hospodárska kríza.“ ⁽³⁾ V roku 1933 sa v Nemecku dostal k moci Hitler, najvyšší predstaviteľ fašistických síl, ktoré ohrozovali celú Európu. V čase, keď bola naša republika ohrozená, rozšírilo sa hnutie na jej obranu. Nemecká špionáž dávala pozor aj na hasičov, pretože chcela mať pod kontrolou všetky dôležité vojenské a hospodárske objekty. Hasiči však smelo čakali v bdelosti, a tak zničili všetky jej akcie. „V čase vrcholného boja za obranu republiky organizovalo hasičstvo finančnú pomoc republike.“ ⁽⁴⁾

 

    Zápas slovenského ľudu proti fašizmu vyvrcholil Slovenským národným povstaním. Mnoho hasičov sa v tej dobe pridružilo k partizánom. „Požiarnici z Banskej Bystrice, Zvolena, Martina, Brezna, Kremnice, Banskej Štiavnice, Tisovca, Žiliny a ďalších obcí aktívne pomáhali partizánom a po čiastočnom potlačení Slovenského národného povstania mnohí členovia hasičských sborov odišli s partizánmi do hôr, aby tam bojovali proti nenávidenému fašizmu.“ ⁽¹⁾

4   Vlastná práca

4.1   Zoznam dobrovoľných hasičských spolkov

    Vo svojej vlastnej práci som sa zamerala na región Považskej Bystrice a v archíve, knižnici a na internete som vyhľadávala informácie o dobrovoľných hasičských spolkoch, ktoré vznikli v tomto okrese do roku 1945. V nasledujúcej kapitole prinášam zaujímavé poznatky z niektorých vybraných hasičských sborov.

 

Názov spolku	Sídlo	Dátum schválenia stanov	Dátum zmeny stanov	Meno predsedu	Meno miesto-predsedu	Meno jednateľa
DHS	Brvnište	1.12.1924	11.3.1946	Ján Korauš	Ján Olejíček	Ján Kalník
DHS	Praznov	16.12.1924	28.1.1948	Ondrej Gardian	Vendel Prazala	Vendel Dvorščík
DHS	Podmanín	1.12.1924	11.3.1946	Augustin Kostelanský	Ignác Kostelanský	Mikuláš Gardian
DHS	Prečín	16.7. 1924	11.3.1949	Ondrej Krabáč	Ondrej Chupek	František Lipták
DHS	Bodina	1.12.1924		Pavel Boško	Štefan Noišo	Jozef Hajduček
DHS	Vrchteplá	1.12.1924	11.3.1946	Pavel Pavlík	Juraj Karnas	Ján Kochan
DHS	Zemianska Závada	1.12.1924		Mikuláš Bílek	Pavel Bartovič	Štefan Kušnierik
DHS	Počarová	1.12.1924	12.11.1947	František Haninec	Michal Briestenský	Vincent Kusman
DHS	Považské Podhradie	28.12.1924	8.11.1947	Adam Ragula	Štefan Koižan	Ondrej Rezák
DHS	Orlové	1.12.1924	31.1.1946	Jozef Vodrážka	Jozef Hošták ml.	Štefan Gajdoš
DHS	Jasenica	16.12.1924	11.3.1946	Ján Ondráček	František Heldes	Vendel Kalaš
DHS	Mariková	1.12.1924		Štefan Rosík	Jozef Dráček	Matúš Dráček
DHS	Hatné	1.12.1924		Vincent Omaník	Štefan Žilovec	Ondrej Janík
DHS	Klieština	1.12.1924		Vendelín Blaho	Štefan Ištok	Štefan Korciš
DHS	Stupné	1.12.1924	4.11.1947	Pavel Paporčík		Jozef Gaban
DHS	Šebešťanová	1.12.1924	15.11.1947	Michal Pangrác	Michal Kukučka	Ján Papšo
DHS	Dolný Moštenec	15.9.1927	22.8.1946	Tomáš Paulec	Vincent Zvah	Ján Štedrák
DHS	Milochov	15.9.1927	8.11.1947	Jozef Hradňanský	Vincent Marek	Vincent Belás
DHS	Horný Moštenec	15.9.1927	3.3.1946	Valient Gajdošík	Cyril Poslužel	Justín Svítek
DHS	Zemiansky Kvášov	15.9.1927	5.4.1946	František Kočkovan	Ladislav Ištók	Gašpar Janči
DHS	Sverepec	15.9.1927	21.3.1946	Filip Gobal	Jozef Bačík	Anton Martišík
DHS	Veľká Udiča	31.12.1931	14.11.1947	Štefan Dzuvík	Štefan Markovič	Robert Harvánek
DHS	Prosné	3.12.1931	25.9.1946	Michal Ovčiarik	Julius Gergely	Jozef Cimboraj
DHS	Okrut	13.5.1931	3.3.1946	Karol Furdzo	Štefan Repáč	Rudolf Bardík
OHJ	Považská Bystrica	1.12.1924	3.3.1946	Vojtech Jarunický	Ludevít Lapuník	Čaba
DHS	Malé Lednice	11.4.1932	28.2.1946	Ondrej Pohanka	Gregor Kapčiar	Augustin Galko
DHS	Malá Udiča	5.9.1933		Julius Gergely		Ján Seko
DHS	Plevník	10.12.1924	31.5.1946	Pius Kušnier	Ferdinand Kremeň	František Pohovej
DHS	Považská Teplá	1.12.1924	21.3.1947	Kamil Bauer	Ondrej Oravík	Vojtech Linger
DHS	Papradno	16.12.1924	8.11.1947	Štefan Santus	Štefan Jarošínec	František Brezničan
DHS	Domaniža	30.12.1924	31.1.1946	František Chaloupský	Štefan Rybárik	Ondrej Čelko
DHS	Považská Bystrica	28.10.1915	5.11.1947	Ludevít Lapuník	Mikuláš Lovíšek	Vojtech Trunda

Tab. 4.1 Zoznam dobrovoľných hasičských spolkov ⁽¹⁾

 

4.1.1    DHS v Považskej Bystrici

 

    „V Považskej Bystrici bol dobrovoľný hasičský zbor utvorený vo februári 1875. Mal 83 zakladajúcich členov a prvým predsedom sa stal slúžny Karol Baroš. Vycvičeným a úradne preskúšaným hasičským veliteľom bol Ondrej Chudovský.       V nasledujúcich rokoch po zániku niekoľkých ďalších spolkov to bol v meste jediný spolok vyvíjajúci činnosť. V roku 1876 predložil vrchnosti návrh svojich stanov. Tie boli schválené, no s podmienkou zaobstarania hasiacej techniky v čo najkratšom čase. O tri roky spolok znova predložil svoje stanovy na schválenie. Tieto spolku boli vrátené na doplnenie, lebo mali niektoré nedostatky. Aj napriek tomu spolok počas celej tejto doby pokračoval vo svojej činnosti.” ⁽²⁾

V roku 1927 Veliteľstvo Zemskej Hasičskej Jednoty na Slovensku rozhodlo, že „medzi Žilinou a Trenčínom mieni sriadiť jeden hasičský oporný bod so sídlom v Považskej Bystrici.“ ⁽³⁾

    Mala to byť hasičská stanica, ktorá by bola vybavená automobilovou striekačkou a ktorá musela byť telefonicky spojená s okresným úradom. Bola povinná vypraviť sa na miesto požiaru a tam poskytnúť svoju pomoc. Najväčšou zmenou v hasičskom náradí boli nespochybniteľne automobily. Tie boli vybavené rôznymi čerpadlami a výrazne urýchlili, v prípade požiaru, tak cenný čas. Pred érou automobilov sa totiž k požiarom chodilo s konským záprahom. To si vyžadovalo neraz i pol hodiny prípravy.

    Mesto Považská Bystrica bolo vybrané z viacerých dôvodov. Hlavným bola jeho geografická poloha, ktorá umožňovala zásahy na 5 smerov – Žilinu, Rajec, Púchov, Trenčín a Papradno. K zriadeniu taktiež napomohli obrovské požiare, ktoré vyplienili najviac oblasť východného Slovenska. Keďže technika napredovala obrovskými krokmi, rozdohol sa Krajinský úrad spolu so Zemskou Hasičskou Jednotou na zriadení viacerých takýchto oprných bodov na území celého Slovenska.

 

    V prílohe mojej práce uvádzam Požiarno – policajné stanovy obce Považská Bystrica z roku 1927.

 

    Hoci DHS v Považskej Bystrici a aj jeho hasičský sklad už dávno existoval, prvú hasičskú vežu mesto postavilo až v roku 1944. „Dňa 24.11. 1944 Obecný výbor obce Považská Bystrica berie na vedomie, že dočasný správca bývalého Židovského domu č. 214 Jozef Lovíšek Varga dovoľuje vo dvore tohoto domu postaviť bezplatne hasičskú vežu.“ ⁽¹⁾

    O tento dom sa nik neuchádzal, a teda by aj tak pripadol obci. Dôležité bolo ale, že dvor tohto židovského domu susedil s hasičským skladom. Obec teda podala žiadosť o jeho pridelenie na regulačné a iné ciele, dom získala a vystavala pri ňom hasičskú vežu.

4.1.2   DHS v Domaniži

    Tento zbor dlho zápasil s neprajnosťou ostatných obyvateľom obce Domaniža. Mnohí v ňom videli niečo nebezpečné, čo by mohlo ohroziť ich obec. Obyvatelia zastávali názor, že ak bez hasičského zboru fungovali doteraz, nie je potrebný ani v budúcnosti. Nakoniec „predstavitelia obce, presvedčení o dobrej veci, nestranne založili hasičský zbor, zadovážili ručnú neskôr i motorovú striekačku a postavili „striekareň“.“  ⁽¹⁾

    Tu však nastal ďalší problém – financie. Zbor sa po celý čas svojej existencie moril s nedostatkom peňazí. Dôkazom je aj listina, v ktorej DSH v Domaniži žiada „dľa nariadenia ministra s plnou mocou pre správu Slovenska z dňa 11.2. 1922, č. 2251 prez., o udelenie podpory z hasičského fondu pre potreby vecné k uhradeniu týchto potrieb:

- dlh za zakúpenú striekačku (3500Kčs)

- nové náčinie: postavenie zodpovednej hasičskej miestnosti (12000Kčs), hadice, rebríky, háky (3400Kčs), výstroj mužstva (40x280 = 13 720Kčs)

= celkovo 32620Kčs“  ⁽²⁾

K tejto žiadnosti museli byť priložené rôzne prílohy, ako napríklad:

1.     Výkaz o počte obyvateľstva dľa posledného sčítania ľudu, o počte a stave budov v obci:

Počet obyvateľov	Počet všetkých budov v obci
720	227

Tab. 4.2 Počet ľudí a budov v obci

 

2.     Výkaz o zariadeniach hasičských v obci

Hadice	Striekačky	Celková cena
20m	1	5000Kčs

Tab. 4.3 Zariadenia

 

3.     Hasičské zariadenia v obvode 8 kilometrov

Obec	Vzdialenosť (km)	Vybavenie	Môže/nemôže prospieť podpísanej obci
Prečín	5	Striekačka	Nemôže
Malé Lednice	3	Striekačka	Nemôže
Kardošova Vieska	1	Striekačka	Nemôže
Sádočné	3	Striekačka	Nemôže
Čelkova Lehota	4	Striekačka	Nemôže

Tab. 4.4 Hasičské zariadenia v okolitých obciach

4.     Zpráva jednateľská za rok 1926

-        počet členov činných = 49

-        ženského odboru = 0

-        družiny dorastu = 0

-        prispievajúcich = 20

-        zakladajúcich = 49

-        čestných = 5

-        Rok založenia sboru = 1926

-        počet cvičení v minulom roku

    i.     praktických = 63

    ii.     teoretických = 14

-        schôdzok výboru = 8

-        valných schôdzok = 2

-        verejne vystúpil sbor = 15x

-        zúčastnil sa požiarov

    i.     v obci = 0

    ii.     mimo obce = 1

Sbor je členom Hasičskej okresnej jednoty Pov. Bystrica.

 

4.1.3    DHS Papradno

    „Dobrovoľný požiarnický zbor bol založený v roku 1896 a je najstaršou organizáciou v obci. Mal okolo 50 aktívnych členov.“ ⁽¹⁾ Hasičské náradie bolo umiestnené v strede i na oboch koncoch dediny. Históriu hasičského zboru v Papradne poznamenali 2 požiare, ktoré vypukli v rokoch 1943 a 1944. ⁽¹⁾

 

    „Dňa 21.8.1943 o 18:15 vypukol v obci Papradno požiar.“ ⁽²⁾ Ten sa následkom veľkého sucha a mierneho vetra rozšíril tak, že do základu vyhorelo 23 obytných domkov s maštaľami a stodolami. Požiarom bolo ohrozených ešte asi 20 domkov, no len rýchle zakročenie DHS z Papradna zabránilo tomu, že požiar nezachvátil možno i celú obec. Plánik požiaru prikladám v prílohe.

 

    „Dňa 13.2. 1944 o 20:45 hod vypukol požiar na parnej píle Jozefa Nemca v Papradne čd. 557, ktorá je vzdialená od obce 7 kilometrov v horách.“ ⁽³⁾ Ako bolo ďalej uvedené, tento požiar bol spôsobený nedbalosťou majiteľa píly. Celá budova bola postavená z dreva a tak, že obytné miestnosti mali steny z dosák a priestor medzi doskami bol vyplnený pilinami.

 

    Nakoľko drevo z ktorého bola píla postavená bolo už staré, suché a miestami spráchnivelé, požiar sa rozšíril tak rýchlo, že sa nedal nijakým spôsobom uhasiť. Zhorela celá stavba do základu a v nej všetky stroje ako gátry, parný stroj, záložné súčiastky, remene, olej a pod. Pri požiari nikto neprišiel o život ani k úrazu. „Hasenia sa zúčastnil aj DHS z Papradna, ktorý však prišiel na miesto požiaru až o 4hod. ráno, keďže píla je od obce vzdialená a vedie k nej neschodná cesta.“ ⁽⁴⁾

 

4.1.4   DHS Pružina

    DHS tu patril medzi najstaršie a najváženejšie spoločenské organizácie. „Obec Pružina sa prevažne tvorila v gruntoch - skupi­nách piatich až desiatich obytných domov a hospodár­skych stavísk.“ ⁽¹⁾ Tieto boli budované prevažne z dreva a pokrývané slamou či šindľom. Ak v grunte horelo, častokrát vznikla obrovská panika. Preto sa neraz stávalo, že celý grunt zhorel do tla aj s celým majetkom obyvateľov.

 

    „Preto sa učiteľ Franko Kahman v roku 1880 podujal založiť v obci 16 - členný ha­sičský zbor.“ ⁽²⁾ Aj keď sa mu túto myšlienku po­darilo zrealizovať, zbor bol po celé roky vybavený iba prilbami, sekerka­mi a plátennými vedrami. „Po tomto zakladajúcom organizátorovi hasičského zboru v obci a prvom veliteľovi sa ujal vedenia i velenia Viktor Henzel.“ ⁽³⁾ Ten pre zbor získaval mnohé dary a dotácie. Jedným z darov bola aj štvorkolesová ruč­ná striekačka. Vodu do nej museli nosiť ručne, no aj tak to bol obrovský pokrok.

 

    „Dobrovoľný hasičský zbor sa v čase I. sve­tovej vojny rozpadol.“ ⁽⁴⁾ Nebolo to spôsobené nedostatkom financií či nezáujmom mužov, no mnoho ich muselo odísť bojovať na fronty. Po skončení vojny sa znovuzaloženia zboru ujal Viktor Henzel. Tento hasičský zbor mal 40 členov a jeho činnosť je opísaná v prvých písomnostiach. „V roku 1925 sa výbor hasičského zboru skladal z týchto členov: Viktor Henzel, Richard Malatínský, Pavol Briestenský, Jakub Šebák a Štefan Hajdík.“ ⁽⁵⁾ Postupne však jeho činnosť ochabovala, až celkom zanikla.

 

    „Preto dňa 15. októbra 1927 miest­ny učiteľ, člen obecnej rady a rodák Pružiny Pavol Briestenský s veľkou podporou verejnosti znovu oživil a založil nový funkčný výbor za účasti občanov v štátnej ško­le.“ ⁽⁶⁾ Tento DHS mal po dlhých rokoch neorganizovanej činnosti šancu na úspech, pretože sa po prvýkrát vysvetlili stanovy hasičského zboru.  Takisto bolo zdôraznené, že iba pevná činnosť organizačného výboru a plnenie si jednotlivých povinností členov môže viesť k úspechu. „Zloženie tohto výboru bolo: veliteľ Pavol Briestenský, námestník veliteľa Ján Ďuriš, velitelia čiat Anton Ďuriš, Anton Haviar, Jozef Gábriš, jednateľ František Valášek, pokladník Miroslav Marek, strojník Jozef Gold, gazda Jozef Kôstka Martiško.“ ⁽¹⁾

 

    Tento nový výbor bol mimoriadne úspešný vo svojej činnosti. Už po mesiaci bola zakúpená nová výkonná štvorkolesová ručná striekačka. Tá však nemala byť kde uskladnená, pretože hasičský zbor aj napriek svojej existencii nemal žiadne vyhovujúce požiarne skladisko.

 

Obr. 4.1 Znak zboru

 

4.1.5    DHS Hatné

    „V Hatnom bol založený 24. augusta 1924 ako Dobrovoľný hasičský zbor.“ ⁽²⁾ Mená jeho funkcionárov či popis hasičskej činnosti je však evidovaný až od roku 1942.

    Dňa 29. 11. 1941 bolo do obce doručené nariadenie krajinského úradu, podľa ktorého má mať každá obec „riadne a odborne vycvičené a vedené hasičstvo, preto okresný náčelník vyzýva, aby sa v obci Hatné pokúsil utvoriť dobrovoľný hasičský sbor.“ ⁽¹⁾

 

    Dňa 13.2. 1942 bola na okresný úrad doručená správa a úspešnom zjednotení a zorganizovaní hasičského sboru v Hatnom. Za veliteľa bol zvolený Omaník Vincent a bol priložený zoznam členov DHS – vlastnoručne podpísaný na znak toho, že budú konať povinnosti DHS.

 

Zoznam mužstva DHS pre obec v Hatnom:

    Omaník Vinco, Žilovec Štefan, Matúš Dunat, Janík Ondrej, Kočinec Imrich, Kandrk Jozef, Kočinec Ján, Kočinec Pavel, Chovanec Jozef, Chovanec Forián, Hrkota Jozef, Bočinec Pavel, Ligas Vavrin, Seko Pavel, Štefrka Jozef, Sekeráš Pavel, Pukzik Juraj, Seko Gabriel ⁽²⁾

 

Obr. 4.2 Požiarna zbrojnica

 

Obr. 4.3 Hatňanskí hasiči

 

4.1.6    DHS Plevník

    Hasičský zbor je jednou z najstarších inštitúcií v obci. „Bol založený v ro­ku 1924 vtedajším notárom F. Pohovejom. Medzi zakladajúcich členov patrili občania: M.Kremefl, K.Urík, P.Urík, F.Sluka, G.Sluka, M.Ilko, I.Kovačin, P.Adamec, P.Halama, L.Honek, F.Kremeň, F.Pohovej, P.Kušnier, M.Krkoš, J.Michalec, L.Michalec, M.Miná-rik, J.Dolinec, R. Kopačka, F.Hanušík. Prvým veliteľom hasičov bol Július Zentál a podveliteľom bývalý notár Kepp.“ ⁽¹⁾

    Tento DHS mal spomedzi ostatných aj jednu výnimku – jeho členmi bola aj viac ako desiatka žien. „Každú nedelú o 6. hodine ráno chodievali hasiči cvičiť na ihrisko do Sihote.“ ⁽²⁾ Prvú ručnú striekačku museli obsluhovať 4 chlapi, ktorí sa pri hasení požiaru striedali. Neskôr dostal hasičský zbor novú striekačku – motorovú, stará bola odovzdaná jednotnému roľníckemu družstvu.  Tento hasičský zbor bol účastníkom mnohých súťaží a umiestňoval sa na popredných priečkach.

    „Plevník mal zastúpenie aj v Zemskej hasičskej jednote v Turčianskom sv. Martine - členom bol Ferdinand Matejka, i v Okresnom výbore hasičskej jednoty v Považskej Bys­trici, kde ho zastupovali: Rudolf Kopačka st. a František Bačík st.“ ⁽³⁾ DHS Plevník sa zúčastnil hasenia požiaru, ktorý vypukol v roku 1935 v obci Šebešťanová. Požiar zničil mnoho domov a hospodárskych budov. Na pomoc sa pridali mnohé DHS z okolia, zbor z Plevníka však zachránil pred ničivými požiarmi areál školy. Striekačku museli hasiči prevážať cez zradné vody Váhu, čo bolo veľmi obtiažne.

    „V povojnovom období bola postavená nová požiarna zbrojnica s kultúrnou sálou na poschodí.“ ⁽¹⁾ Táto sála slúžila všetkým občanom v obci. Konali sa tu schôdze, premietali filmy, hralo sa divadlo... „V roku 1985 bola požiarna zbrojnica zrekonštruovaná a odvtedy slú­ži organizácii hasičov. Prvé motorové vozidlo a motorovú striekačku dostali hasiči v ro­ku 1952.“  ⁽²⁾

 

4.2    Hasičské závody

    Keďže postupom času sa stav hasičskej organizácie na Slovensku začal zlepšovať, bolo nutné, aby hasičské zbory v obciach boli riadne vybavené. Tak mohli pohotovo zareagovať na ničivý požiar. Samozrejme, prvou podmienkou bola funkčná striekačka, ktorá musela byť udržiavaná. Inak by sa na ňu nedalo spoľahnúť.

    Počas vojny hasičstvo na Slovensku ochablo. Nebolo ľudí, ktorí by sa starali o hasičskú techniku, alebo by sa združovali v spolkoch a vykonávali organizovanú činnosť. Nik sa nestaral o hasičské náčinie a preto bola situácia veľmi zložitá. Bolo potrebné opraviť striekačky, či prípadne zakúpiť nové.

    Na to hasičské spolky využívali zručných ľudí vo svojich obciach. Častokrát to však neboli odborníci a prácu prijali len s vidinou zisku. Niekedy sa stalo, že hasičské vybavenie ešte viac pokazili a to sa stalo nespoľahlivým. Obci nakoniec vznikli nové výdavky na opravu stroja v odbornej továrni.

    Tieto všetky skutočnosti boli známe Hasičským závodom v Turčianskom Svätom Martine, ktorý dňa 15. septembra 1927 ponúkol okresným a notárskym úradom ponuku: „Preto si dovoľujeme všetky úrady upozorniť na potrebu opráv striekačiek našich miest a dediniek s tým, aby sa na nás láskave obrátily, my vďačne zdarma vyšleme až na miesto svojho odborníka, ktorý stroj prezre a rozpočet, pokiaľ sa týka opravy, hneď podá. Každá obec má striekačku lacnejšie opravenú ako od kováča alebo miestneho zámočníka a čo je hlavné, za to, čo sme reparovali,  ručíme.“ ⁽¹⁾

    Následne na to, každá obec bola povinná spísať zoznam hasičského náradia, uviesť v akom je stave a doručiť listinu na úrad.

 

4.3    Stavba hasičských skladov a strážnic

    V súvislosti so zlepšujúcim sa vybavením bolo samozrejme potrebné vybudovať aj hasičské sklady a strážnice. Obežník čís. 4/1941, ktorý vydávala Krajinská hasičská jednota na Slovensku v Turčianskom Svätom Martine vydal dňa 19. júla 1941 prílohu s nákresmi skladov a strážnic, rozdelených na 2 typy.

 

1.     typ – hasičké sklady a strážnice pre najmenšie obce (do 100 domov)

2.     typ – hasičké sklady a strážnice pre stredné obce (od 100 do 500 domov)

 

    Do svojej práce som preto zakomponovala aj nákresy a pôdorysy daných hasičských skladov a strážnic, ktoré môžete vidieť na obrázkoch nižšie.

Obr. 4.4 Nákres – 1. typ hasičskej strážnice

 

 

Obr. 4.5 Nákres – 2. typ hasičskej strážnice

 

Súčasne s nákresom boli uverejnené aj všeobecné smernice pre stavbu hasičských skladov:

1.     „Každá obec, ktorá má aspoň 50 do­mov, musí mať a v "bezpečnom skladišti, k to­mu cieľu zvlášť postavenom, uložiť a v dobrom stave udržovať, aspoň jednu striekačku so savicou atď.... Obce s 51 až 100 domami musia mať dve striekačky s horemenovaným naria­dením."

2.     § 76 zmieňuje sa už obšírnejšie o hasič­ských skladoch a preto nejdeme ho citovať. Ob­medzujeme sa len na výňatky z uvedených, z ktorých možno zostaviť tieto všeobecné smer­nice:

a)    Hasičský sklad musí byt bezpečný, k tomu cieľu zvlášť postavený. Z toho vyplýva, že na ciele hasičského skladu nemôžu slúžiť stávajúce kôlne, humná a pod., lebo nie sú ani bezpečné, ani k tomu cieľu určené.

b)    Hasičský sklad musí vystaviť obec na vhodnom mieste a má ho spojiť podľa možnosti so strážnicou hasičskou. Staviteľom a po vystavení aj skutočným pozemnoknižným majiteľom hasičského skladu je teda obec. Za najvhodnejšie miesto považujeme zpravidla stred obce, odkiaľ je shromaždenie hasičstva a prístup na všetky strany obce   najľahší.    Nikdy nedávajme hasičský sklad na koniec obce alebo dokonca von z obce. Veľkosť hasičského skladu riadi sa veľkosťou obce (podľa počtu domov) a počtom striekačiek, ktoré sú predpísané cit. nar. (viď odst. 1. a 2. § 72).

c)     Hasičský sklad musí mať dobre sa zatvárajúcu bránu. Najlepšie sa osvedčuje brána železná (plechová), pri väčších skladoch rolety.

d)    Hasičský sklad nesmie byť používaný pre uskladnenie iných vecí, než hasičského náčinia.

e)    Obec sa má postarať o spôsobilú sušiareň hadíc (vežu alebo pod.). ⁽¹⁾

5    Záver

    Hasičská ochrana pred požiarmi, prírodnými katastrofami či inými nebezpečenstvami bola či už v minulosti, alebo dnes veľmi potrebná. Ako som zistila v tejto práci, hasičské zbory mali veľmi ťažké podmienky pre svoj vznik a fungovanie. Je však obdivuhodné, že aj napriek nepriaznivým podmienkam sa mnoho obcí nevzdalo a svoj hasičský zbor si založili.

    Informáciu, že málokto sa dnes témou hasičstva zaoberá, potvrdili aj pracovníčky archívu počas mojej návštevy. Bola som prekvapená. Hasiči pri svojej práci riskujú svoj život, no ich pomoc si častokrát uvedomujeme len ak ju potrebujeme sami.

    Dúfam teda, že moja práca pomohla v zorientovaní históriou dobrovoľných hasičských zborov na Slovensku i v našom okrese.

Resumé

    My work is focused on fire-brigades. I have been doing a lot of research about this topic. In the first part of my work I have described some major events of fire-fighting, which have happened in the past. In the second part there are information about fire-brigades in the region of Považská Bystrica.

 

Zoznam použitej literatúry

[1]   MYŠKA, V., WURMOVÁ, M.: 100 rokov dobrovoľnej požiarnej ochrany. Ústredný výbor Československého sväzu požiarnej ochrany, Praha, 1964, záujmové vydanie, 82 strán

 

[2]   KORTMAN, B.: Považská Bystrica Z dejín mesta. Knižné cetrum Žilina pre mesto Považská Bystrica, Žilina, 2006, ISBN: 80-8064-244-3

 

[3]   GÁLIK, J., JAHOLČÍKOVÁ, V.: Domaniža História a súčasnosť, Obecný úrad v Domaniži, Domaniža, 1998

 

[4]   CVENGROŠ, Ľ., HOGAJ, A., JAKUBECKOVÁ, M. a spol.: Pružina 1272-1997 História a súčasnosť. Obecný úrad Pružina, Považská Bystrica, 1997

 

[5]   HLADKÝ, D. a kol.: Hatné v histórii a súčasnosti. Dohňany – Zbora,  2001

 

[6]   SMATANÍKOVÁ, D. a kol.: Obec Plevník Drienové. Obecný úrad v Plevníku Drienovom, Považská Bystrica, 2004, ISBN: 80-969201-3-8

 

[7]   HROMADÍKOVÁ A., BADAČ O.: Viacúčelová budova : Kultúrny dom v Papradne. Miestne kultúrne stredisko a obecný úrad Papradno, Považská Bystrica, 1993

 

[8]   MV SR, ŠA v Bytči, pob. Pov. Bystrica, OÚ PB, 63. Evidencia hasičských spolkov

 

[9]   MV SR, ŠA v Bytči, pob. Pov. Bystrica, OÚ PB, krab. 3., 357/1927

 

[10]         MV SR, ŠA v Bytči, pob. Pov. Bystrica, OÚ PB, krab. 44., 11561/1944

 

[11]         ONÚ Domaniža, krab. 11., 918/27

 

[12]         MV SR, ŠA v Bytči, pob. Pov. Bystrica, OÚ PB, krab. 515., 1726/1943

 

[13]         MV SR, ŠA v Bytči, pob. Pov. Bystrica, OÚ PB, krab. 187., 7973/1927

 

[14]         Okresná hasičská jednota PB, 1926-1942

Internetové zdroje

[1]   <http://www.gerlach.sk/dhz/rozne/ohasicoch/zhj.html>

[2]   <http://www.gerlach.sk/dhz/rozne/ohasicoch/historia.html>

[3]   <http://dhz.nitrianskepravno.sk/historia-h.htm>

Prílohy